Pezinok vymenil za Stanfordovu univerzitu. Výnimočný Ataman sa dočkal euroligového titulu

Publikované: 02.06.2021 Autor: Peter Jačiansky/redaktor denníka Šport Foto: euroleague.net

Ergin Ataman (Foto: euroleague.net)

Keď jedného dňa ukončí Ergin Ataman svoju kariéru, celkom určite o ňom budeme písať ako o jednom z najlepších trénerov v dejinách európskeho basketbalu. Svojrázny Istanbulčan vyhral v nedeľu Euroligu, no kuriózne na tom je, že sa mu to podarilo až ako 55-ročnému.

Zámerne sme použili slovíčko až, pretože Ataman mal šancu stať sa európskym šampiónom už pred rokmi. Ku klubu Anadolu Efes, ktorý v minulosti niesol názov Efes Pilsen, mal vždy blízko. Keď v sezóne 1995/96 zdolal turecký klub vo finále Koračovho pohára Olimpiu Miláno, Ergin Ataman sedel na jeho lavičke.

V tom čase robil asistenta skvelému Aydinovi Örsovi, ktorého viackrát označil za svoj vzor. Po triumfe v Koračovom pohári sa ich cesty rozišli a práve tu sa začína výnimočná kariéra Ergina Atamana. Ako 30-ročný dostal možnosť koučovať klub Türk Telekom Ankara, ktorý hneď v prvej sezóne doviedol do finále tureckej ligy.

Takýto fantastický štart dosiahol aj vďaka tomu, že sa „plietol“ do skautingu a náboru nových hráčov. Na jeho žiadosť prišiel do Ankary pivot Mirko Miličevič, ktorý po získaní tureckého občianstva vystupoval pod menom Muhammet Onar. Ten bol lídrom mužstva, ktoré si vďaka účasti vo finále vybojovalo miestenku do Euroligy.

V európskom pohári číslo jeden sa tak Ergin Ataman predstavil už ako 31-ročný. Zo skupiny jeho tím nepostúpil, no začínajúci kouč nazbieral skúsenosti, keďže jedným zo súperov bol taliansky tím Benetton Treviso, ktorý v tom čase viedol Željko Obradovič. V lete 1998 dostal Ataman od vedenia Türk Telekom ponuku na novú zmluvu.

Ak by ju prijal, v novembri 1998 by sa so svojím tímom predstavil v rámci B-skupiny Saportovho pohára v Pezinku. Lenže Ataman novú zmluvu nepodpísal. Namiesto toho sa rozhodol, že odcestuje do Spojených štátov, aby sa zlepšil v angličtine, ale hlavne aby získal nový pohľad na hru, ktorej sa rozhodol zasvätiť svoj život.

Ataman pricestoval do Kalifornie, konkrétne na Stanfordovu univerzitu, kde mu legendárny kouč Mike Montgomery ponúkol pozíciu pozorovateľa, ktorý bude mať zároveň úlohy asistenta trénera. „Pracoval som s hráčmi, ktorí boli síce veľmi mladí, ale žili ako profesionáli. O šiestej ráno budíček, individuálny tréning, škola a po nej tímový tréning,“ uviedol Ergin Ataman.

Keď sa po sezóne 1998/99 vrátil do Turecka, krátko trénoval klub Pinar Karsiyaka. Potom sa už stal hlavným trénerom Efes Pilsen. Na lavičke istanbulského klubu sedel dve sezóny, pričom v oboch doviedol svoj tím na záverečný turnaj Final Four. Najprv v Eurolige a následne aj vo FIBA Suprolige, v ktorej klub participoval.

V oboch prípadoch obsadil Efes Pilsen tretie miesto. V lete 2001 však prišla ďalšia zahraničná skúsenosť, keďže Ergin Ataman prijal ponuku vtedy stále ešte len priemerného talianskeho klubu Montepaschi Siena. Hneď v prvej sezóne vyhral s Toskáncami Saportov pohár.

V súťažnom ročníku 2002/03 sa Siena premiérovo predstavila v Eurolige a hoci sa v základnej skupine trápila, napokon sa prebojovala až na záverečný turnaj Final Four. Ergin Ataman ale opäť nedokázal prejsť cez semifinále, kde ho zastavilo Treviso vedené Ettorem Messinom.

Ataman mal však v tíme jednu z najväčších hviezd Euroligy Mirsada Türkcana (pôvodne Jahoviča), ktorý mu v stretnutí proti CSKA Moskva vybojoval ďalšie tretie miesto. V tej chvíli turecký kouč netušil, že na záverečnom turnaji európskeho pohára číslo jeden sa najbližšie predstaví až v sezóne 2018/19.

Po dvoch sezónach na lavičke Montepaschi Siena sa Ergin Ataman rozhodol vrátiť do Turecka, čo neskôr oľutoval. „Bola to obrovská chyba, pretože taliansky basketbal bol v tom čase na vrchole. O moje služby sa zaujímal tím Virtus Bologna, na ktorý som čakal viac ako mesiac, a to som nemal robiť. V klube boli vtedy finančné problémy, čo som mal vytušiť,“ povzdychol si turecký kouč, ktorý sa na Apeninskom polostrove naučil výborne po taliansky.

Neskôr trénoval Ataman Ülkerspor, Fortitudo Bologna, Efes Pilsen a Galatasaray, no ani s jedným tímom sa nedostal do euroligového Final Four. Keď sa v decembri 2017 druhýkrát vrátil do Efes Pilsen, už pod názvom Anadolu Efes, tím bol v európskej súťaži na poslednom mieste.

Počas necelej sezóny 2017/18 toho veľa nezmohol ani Ergin Ataman a Anadolu Efes sa s bilanciou 7–23 umiestnilo na poslednom mieste v Eurolige. Už o rok neskôr sa však mužstvo prebojovalo na záverečný turnaj a Ataman konečne dostal svoj tím cez semifinále. Jeho zverenci v ňom suverénne zdolali Fenerbahce.

Na prvý euroligový titul to však ale nestačilo, keďže Istanbulčania prehrali s CSKA Moskva 83:91. Ak by minulú sezónu neprerušila pandémia, je dosť možné, že Ergin Ataman by sa z prvenstva radoval už vlani. Ale to sa už nedozvieme. Spolu so svojím tímom si počkal a v sezóne 2020/21 ukázal, že je jednotka.

„Mám za sebou už tri sezóny v drese Anadolu Efes, no veľmi rýchlo som pochopil, čo za trénera máme na lavičke. Rád dáva svojim hráčom slobodu a necháva ich pracovať s loptou. Ak máte sebareflexiu a dokážete si priznať chybu, môžete s ním mať veľmi dobrý vzťah,“ povedal po triumfe nad Barcelonou Vasilije Micič, ktorý sa pod vedením Ergina Atamana stal jednou z najväčších hviezd Euroligy.

 
basket.sk Autorské práva basket.sk a uvedených agentúr. Všetky práva vyhradené.
Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu basket.sk a uvedených agentúr je výslovne zakázané.