Jankoviča do Piešťan zlákali zázemie i ambície. Rozdiel medzi trénovaním žien a mužov je v psychológii, tvrdí

Publikované: 06.05.2021 Autor: Karolína Vrabcová

Peter Jankovič, BKM Lučenec (Foto: Lukáš Droppan/facebook Patrioti Levice)

To, o čom sa dlhšie šepkalo, sa vo štvrtok ráno stalo skutočnosťou. Novým trénerom strieborných Piešťanských Čajok sa stal Peter Jankovič. Renomovaný kouč si budoval v uplynulých sezónach výborné renomé v mužskej extralige s Lučencom, za ženským basketbalom sa mu cnelo. Aj preto sa teraz rozhodol prijať ponuku z kúpeľného mesta. Nielen to však bol dôvod, prečo sa skúsený tréner vracia späť do kolotoča ženského ligového basketbalu. Istú rolu zohralo aj jeho pôsobenie na lavičke seniorskej reprezentácie žien a mládežníckeho družstva dievčat do 15 rokov. Viac nám niekdajší úspešný tréner Good Angels Košice prezradil v nasledujúcom rozhovore.

Stali ste sa novým trénerom Piešťanských Čajok. Čo vás na tejto ponuke zaujalo?

„To, že Čajky dlhodobo patria medzi to najlepšie, čo na Slovensku máme. Vzhľadom na to, že už mám skúsenosti v mužskom a ženskom basketbale, si dovolím tvrdiť, že čo sa týka podmienok, sú Piešťany so svojim zázemím určite jeden z najlepšie vybavených tímov. Určite ma aj toto zaujalo a zároveň i to, že klub je ambiciózny. Je to taká spojená nádoba.“

Dlho ste zvažovali, či prikývnete?

„Ani veľmi nie. Už počas sezóny som sa v rozprával so svojim agentom, že by som sa asi chcel vrátiť späť k ženskému basketbalu. Na to prišla ponuka z Piešťan. Pevne verím, že sa nám podarí vstúpiť aj do nejakého európskeho pohára a tým pádom je to pre mňa veľmi pozitívny klub. V tomto smere som ani nešpekuloval.“

Čo vás ťahalo späť k ženám?

„Stále tvrdím, že ženský a mužský basketbal je rovnaký. Hrajú v ňom piati proti piatim s jednou loptou na dva koše. Určite je mužský basketbal dynamickejší, to si nebudeme klamať. Tým, že pôsobím aj pri ženskej reprezentácii i mládežníckom družstve, je dosť komplikované sa narýchlo prepínať z mužského na ženský basketbal a naopak. Možno aj preto som sa chcel vrátiť. Je to zrejme aj tým, že dlhšiu časť mojej trénerskej kariéry som venoval práve trénovaniu žien, takže je to pre mňa prirodzenejšie.“

Posledné dve sezóny ste pôsobili na lavičke Lučenca. Hoci tvrdíte, že nie je veľký rozdiel medzi ženským a mužským basketbalom, predsa len sa zrejme líši trénersky prístup k mužom a ženám, nie?

„Myslím si, že najväčší rozdiel je v psychológii a rozpoložení tímu. Predsa len muži znesú väčšiu kritiku a skôr zabúdajú ako ženy. To si nebudeme klamať. Takisto sú citlivejšie a niektoré informácie berú ťažšie. Preto je veľmi náročné komunikovať a najmä nebyť vulgárny, pretože to sa pri ženách príliš nehodí a pri mužoch je to naopak v tomto smere jednoduchšie. Mužský basketbal je určite oveľa rýchlejší. Viac sa v ňom skáče a hrá sa vo vzduchu. Naopak, medzi ženami je náš šport pokojnejší. Ale už je vidno, že aj ženský basketbal naberá na atraktivite, agresivite a rýchlosti. Nechcem porovnávať slovenský basketbal so ženskou Euroligou alebo eurocupovými špičkovými tímami, ale je už poznať, že aj to ide do popredia.“

Čaká vás návrat do ženskej extraligy. Liga sa však od vášho pôsobenia v Košiciach zmenila. Čo od nej očakávate?

„Videl som veľa zápasov, mám veľa informácií. Tím, že spolupracuje s Ďurom Sujom pri seniorskej ženskej reprezentácii, tak viem, že bohužiaľ v slovenskej lige nie je obrovská kvalita. Hrá v nej však veľa mladých hráčok, ktoré dostávajú šancu, čo by sa v minulosti zrejme nestalo. Nejaké veľké očakávania od toho nemám, ale sme radi, že máme osem tímov, že sa liga môže hrať a to treba brať ako pozitívum. Pevne verím, že budeme pôsobiť tak, ako Čajky pôsobili aj v minulosti.“

Máte už nejakú víziu, ktorou by ste sa chceli s Čajkami uberať?

„Nejaká vízia tam je. Určite chceme rozvíjať mladé hráčky a ja by som bol veľmi rád, keby sa nám podarilo nejaké ešte do tímu dotiahnuť. Vedeli by sme urobiť nejakú dlhodobejšiu prácu, nielen na jednu sezónu, ale na dlhšie obdobie a nejako ten tím budovať. Postupom času dosiahnuť nejaké väčšie výsledky, nielen tu na Slovensku, ale aj v európskych pohároch. To by bol nejaký cieľ, ale o niečom konkrétnom sme sa ešte nebavili, pretože káder ešte nie je vyskladaný.“

Bude teda ďalším krokom zostavenie súpisky?

„Áno. Už na tom pracujeme. Boli by sme radi, keby sa nám do konca júna podarilo poskladať tím na deväťdesiat percent. Potom ho ešte možno doplniť jednou-dvoma hráčkami, ale bol by som rád, keby sme pred dovolenkami vedeli, do čoho ideme a aby sme v auguste už mohli nabehnúť do prípravy skoro s kompletným kádrom.“

Pôsobíte pri troch tímoch. Nebojíte sa, že by ste nestíhali prácu pri každom z nich?

„Práveže to bol jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodol pre Piešťany. Asociačné termíny pri mužskej a ženskej zložke sú úplne rozdielne, tam to bolo komplikovanejšie. Takto to bude jednoduchšie. V Piešťanoch bude mojim asistentom Tomáš Kačmarik, ktorý ma v čase mojej neprítomnosti bude zastupovať a ktorému stopercentne dôverujem. Nevidím tam nejaký problém. Dá sa povedať, že hlavným stanom národného tímu sú v tomto čase práve Piešťany, čo mi opäť mi len vyhovuje, keďže tam budem stále. Nemám s tým problém. Čo sa týka mládeže, je to robené najmä na letné mesiace, takže vtedy už liga nebeží a voľného času je viac, čo sa týka klubovej práce.“

Aktuálne sa pod vašim vedením pripravuje reprezentačný kolektív do 15 rokov. Čo ste si pre dievčatá pripravili na tohtotýždňovom sústredení?

„Situácia je taká, aká je a je veľmi komplikovaná. Detský šport bol úplne zakázaný, takže aj dievčatá trénovali len veľmi málo. Čo som sa podozvedal, tak trénujú posledných desať dní, keď sa povolili tréningy 6 + 1. Predtým štyri mesiace to bolo len behanie vonku nejaké cvičenia doma pri počítači. Preto sa nejako nepúšťame do nejakých veľkých vecí, ale postupne im pridávame. Robíme najmä na individuálnych veciach, ale už sa im snažíme vštepovať aj nejaký koncept, ktorý by sme chceli mať o rok, keď pôjdeme na ME. Nech máme nejaké základy a vedeli na nich pracovať.“

Ako vyzerá príprava s ohľadom na epidemiologické opatrenia?

„Veľká vďaka Slovenskej basketbalovej asociácii, že nám pomohla utvoriť „bublinu“, v ktorej vieme fungovať normálne. Máme tu 16 dievčat a vieme pracovať v plnom zložení. Tréningové procesy sú také, akoby sa nič nedialo. Samozrejme, musíme rešpektovať všetky nariadenia. Musíme byť testovaní a kontrolovaní a nevychádzame vonku z hotela. Chodíme len do haly a späť do ubytovacieho zariadenia. Je to náročné, ale vďaka aj za to, že môžeme takto pracovať.“

Ako ste zatiaľ spokojný s priebehom celého kempu?

„Zatiaľ je to veľmi dobré. Sú to vďačné dievčatká, ktoré veľmi chcú trénovať a sú rady, za každú minútu tréningu. Príprava tak má význam a pevne verím, že ich to aspoň trošku posunie a ak nie, tak minimálne ich to naštartuje. Z mojej strany zatiaľ veľká spokojnosť.“

 
basket.sk Autorské práva basket.sk a uvedených agentúr. Všetky práva vyhradené.
Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu basket.sk a uvedených agentúr je výslovne zakázané.