Skoro nikto sa nemôže pochváliť, že by hrával domáce zápasy v slávnejšej hale a meste. Madison Square Garden je spojená s New Yorkom. Luxusná aréna v srdci Manhattanu zažila legendárne koncerty, boxerské zápasy, hokejové stretnutia a kedysi aj basketbalové.

Miestni Knicks však robia väčšinu nového milénia aréne hanbu. Medzi najpopulárnejšími športami v USA by ste len ťažko hľadali zdecimovanejšiu značku. Z newyorského tímu si už nechcú robiť posmešky ani novinári, tak je slabý. Pod majiteľom Jamesom Dolanom viackrát prerazil dno.

Kontroverznému vlastníkovi je to však jedno. Tím mu zarába (samozrejme v normálne nepandemickej situácii), lebo je v MSG. Keďže s rodinou vlastní aj halu a všetky dôležité budovy naokolo, klub je skoro nepredateľný.

Knicks sa dekádu snažili dvihnúť, ale namiesto superhviezd skončili skoro vždy medzi porazenými. Najlepší hráči sa doráňanej značke vyhýbajú oblúkom. Najlepším príkladom bolo leto 2019, keď sa dlhé mesiace hovorilo ako smeruje do klubu Kevin Durant. Ten však napokon podpísal aj s Kyriem Irvingom kontrakt u susedných Brooklyn Nets. Len podčiarkli ako sa vníma klub z jedného z dvoch najsilnejších trhov USA v NBA.

Konečne schopný manažment

Faktom však je, že konečne majitelia priniesli schopný manažment a trénera. Prezidentom basketbalových operácií sa stal ostrieľaný Leon Rose a viceprezidentom William Wesley, ktorý je známy pod prezývkou World Wide Wes ako šedá eminencia NBA s obrovskými kontaktami.

Ešte v minulých rokoch Knicks nezmyselne vymenili Kristapsa Porzingisa do Dallasu. Nezmyselne najmä z toho pohľadu, že za lotyšského strelca nedostali adekvátnu protihodnotu. Nový manažment robí správne kroky.

Cez leto nepodpísal žiadny „hlúpy“ kontrakt a najmä priviedol prísneho trénera Toma Thibodeaua. Šeťdesiatdvaročný kouč má v NBA bohaté skúsenosti a bol strojcom výborného tímu Chicaga Bulls okolo roku 2010. Ten mal reálne aj na titul, len ho zastavili vážne zranenia kolien vtedajšieho MVP ligy Derricka Rosa.

Späť však ku Knicks. Tí nielenže nepodpísali žiadne nebezpečné zmluvy s priemernými hráčmi, ale aj slušne v posledných rokoch draftovali. Škoda, že sa im nepodarilo priniesť do „basketbalovej Mekky“ poriadneho rozohrávača, to sa môže tímu postupne v sezóne vypomstiť.

Začiatok však majú dobrí, v noci z pondelka na utorok prekvapili aj ambiciózny tím Atlanty. Výhrou 113:108 sa dostali do kladnej bilancie, keď zatiaľ vyhrali štyri zo siedmich duelov v sezóne.

Na úsmevy ešte skoro

Niekto si povie, že je skoro na optimizmus a jasanie. Má z časti pravdu, ale treba si uvedomiť, že ťažko skúšaní fanúšikovia Knicks sa musia chytať každého náznaku zlepšenia. Veď tím sedem sezón po sebe nehral v play-off, vyhadzoval trénera za trénerom.

Od ročníka 2012/2013, kedy mal naposledy newyorský tím pozitívnu bilanciu v základnej časti a hral play-off, zvíťazil v štyroch zo siedmich zápasov. O tom ako je klub na dne svedčí, že to je jeden z najlepších štartov do sezóny za posledných dvadsať rokov!

Fanúšikovia Knicks majú konečne v tíme aj hráčov, ktorí za niečo stoja. Niekdajšia dvojka draftu RJ Barrett sa zlepšuje. Priemerne dáva 18,3 bodov, má 7,6 doskokov a 3,7 asistencie. Výborne hrá aj odpisovaný krídelník Julius Randle, ktorý je s 22,1 bodmi na zápas najlepším strelcom zostavy. K tomu má skvelých 11,4 doskokov a 7,4 asistencií na stretnutie.

Zaujímavé duely predviedol nováčik Immanuel Quickley, zlepšuje sa pivot Mitchell Robinson a čaká sa na premiéru zranenej osmičky posledného draftu Obiho Toppina. Atletický krídelník si získal fanúšikov už po drafte, keď úprimne plakal, že si ako newyorský rodák zahrá za Knicks.

Na úsmevy je ešte skoro. Knicks stále môžu padnúť späť na dno tabuľky, súperi majú silnejšie a najmä skúsenejšie kádre. Na druhej strane je to konečne povzbudenie, že sa basketbal aspoň pomaly dvíha aj v najslávnejšej aréne sveta.