Meleščenko: Inter je stále veľkoklub, je to pre mňa sladký domov

Publikované: 14.11.2020 Autor: Adam Solga

Oleg Meleščenko (Foto: TASR)

Inter Bratislava uplynulý víkend pristúpil k prvej zmene na trénerskom poste v rámci aktuálneho ročníka Slovenskej basketbalovej ligy. Španielsky kouč Alberto Blanco Vila požiadal o uvoľnenie z rodinných dôvodov. Žlto-čierni na jeho miesto okamžite angažovali 53-ročného Olega Meleščenka, ešte donedávna pôsobiaceho v ruskom Uralmaš Jekaterinburg.

S akými pocitmi sa vraciate na Pasienky, do dôverne známeho prostredia, do Interu, ktorý ste v roku 2014 priviedli k zisku majstrovského titulu a kde ste pôsobili aj o rok neskôr?

„Jednoznačne s pocitom, že toto je sweet home – sladký domov. Aj pre mňa bolo prekvapujúce, ako rýchlo všetko prebehlo. Nemal som v pláne, že hneď po návrate z Ruska budem pokračovať, ale predstavy Interu o práci s mladými hráčmi a o tom, že spolu vyprodukujeme určité zlepšenie, by boli výzvou pre každého trénera. A pre mňa je to aj česť. S najlepšími pocitmi sa vraciam do veľkoklubu. Iste, že teraz sme v takej situácii, v akej sme, ale stále je to veľkoklub.“

Zvykne sa vravieť, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš. Vnímate to, aj vzhľadom na to, ako Inter teraz bazíruje na svojich mladých odchovancoch, ako tú istú rieku? Alebo už inú rieku? Ale hlavne, ako môže kouč zjednodušiť mladým talentom komplikovaný prechod do mužského basketbalu?

„Pozor, v mojom prípade je to už tretí raz do tej istej rieky! A viete, ako sa hovorí, že do tretice všetko najlepšie. Uvidíme… určite im môžem dať čosi nové, ale musím pochopiť ich mentalitu a neklásť na nich nič, na čo zatiaľ nie sú pripravení. Postupne, krok za krokom, sa budeme zlepšovať. Za tých pár tréningov som videl obrovský potenciál a to, že oni sami chcú napredovať. Ak pomôžem ja im, oni pomôžu Interu. A vlastne, aj mne. Je to spolupráca, ktorá si vyžaduje čas, no dúfam, že prinesie výsledky.“

Veľa sa hovorí o tom, aký ma Inter mladučký káder, avšak pohľad do štatistík hovorí, že výsledkovo dopláca skôr na také činnosti, ako je nepremieňanie trestných hodov, či trojková streľba. Ako s tým môže kouč pohnúť, keď sú to hráči, kto ide na čiaru trestných hodov, alebo kto páli z perimetra?

„Veľmi dobrá otázka! Rád vravím, že basketbalista môže hádzať aj spod kolien, ale keď má sebavedomie, lopta spadne do koša. Je to v hlave, ako k tomu pristupujú. Snažím sa ich presvedčiť, že keď niečo chcú spraviť – a nejde len o streľbu, ale odrazu začnú premýšľať, či to spravia dobre alebo zle, tak radšej nech prihrajú, nech odovzdajú loptu spoluhráčovi a nech on prevezme tú zodpovednosť. Pretože, ak ste neistý, radšej to nerobte. Basketbal je tímový šport, tak spravte aspoň to, že pripravíte pozíciu pre toho, kto sa v danej situácii cíti omnoho lepšie.“

Nehrozí, že potom sa niektorí budú báť prevziať zodpovednosť a v dôležitých chvíľach sa možno zachovajú alibisticky?

„Nie. Akurát chcem, aby viac na seba preberali zodpovednosť a keď dostanú loptu, napríklad po nejakom voľnom pohybe, aby si dôverovali. Je zbytočné hrať akcie, ak je hráč úplne voľný a odrazu uvažuje, že musí spraviť to či ono iba jedným spôsobom. Ja práve chcem, aby rozmýšľali, aby boli kreatívni a aby verili každý sám sebe i svojim spoluhráčom. Pretože v tomto športe sú jednotlivci, ktorí môžu rozhodnúť zápas, ale vzhľadom na situáciu – aj tú, ktorá je teraz v Interi – je to tímová hra. Keď budeme hrať tímovo, výsledky sa dostavia. Ak nebude každý ťahať paplón na seba a chcieť zakončiť, byť najlepší. Chcem presadiť, aby sme sa nebáli zahrať na toho, kto má práve lepšiu náladu, kto sa cíti na streľbu. A zajtra to možno bude niekto iný. Vo výsledku však budeme všetci spokojní. Chcem teda presadiť túto filozofiu, že záleží v prvom rade na tom, ako makáš v obrane a odtiaľ čerpať sebavedomie. Máme veľa čo zlepšovať, intenzívne pracovať a veriť, že časom to prinesie výsledky.“

Ako hráč i tréner ste produktom ruskej školy, no na najdôležitejšom poste tvorcu hry máte teraz Argentínčana, čo je úplne iná škola. Nehrozí, že si bude musieť Lautaro López teraz dlhšie zvykať? Alebo vy naňho? Či na rozdiele medzi školami ani nezáleží, lebo nakoniec je to vždy basketbal…

„Nemyslím si, že by ten proces bol taký ťažký. Chcem mu pomôcť. Má potenciál. Niekedy chce všetko vziať na seba a vyriešiť to. Rozprávame o tom, začínam mojich hráčov viac chápať, vidím, čo od nich môžem očakávať a čo od nich nemôžem chcieť. Musím využiť to najlepšie, čo v sebe majú. To musia ukázať. Nepotrebujem nič zvláštne, aby prišiel kúzelník. Chcem, aby pochopili, že stačí bojovať srdcom a ja im ukážem cestu. Rokmi som trocha zmenil aj svoj prístup. Nie je to vždy o tom vyvíjať tlak na hráčov, ale o tom ako spolupracovať, nájsť cestu a pomáhať si navzájom. Niečo som v basketbale už zažil a túto príležitosť chcem využiť na prácu s nimi a na to, aby aj oni väčšmi pochopili, že je to úplne jednoduchá hra a ten, kto je o krok vpred, víťazí.“

Bilancia 3–7 a umiestnenie v dolnej polovici tabuľky nie je to, na čo sme pri Interi boli od „reštartu“ v roku 2012 zvyknutí. Pracujete s ozaj mladým kádrom. Chystá sa teraz nejaké posilňovanie, alebo si chcete radšej počkať – aj pre situáciu, ktorá teraz vládne v slovenskom športe, ale napríklad aj preto, aby sa nekrátila minutáž mladíkom?

„Úprimne vravím, že neviem, aká je teraz situácia, či si môžeme dovoliť posily, pretože môj príchod prebehol rýchlo. Aj tak som pochopil, že teraz ide viac o to, aby si mládež zahrala. Pretože my tu máme budúcnosť slovenského basketbalu. Zatiaľ som mal málo času, ale vidím tu potenciál. Kým neodohráme prvý zápas, niektoré veci neviem povedať. Ale pravda je, že čas ešte máme. Pre mňa je teraz najpodstatnejšie, aby všetci vydržali zdraví. Zažívame obdobie, že môžeme byť akokoľvek dobre pripravení, ale odrazu príde covid-19 a ideme do karantény. Na našich mladých chalanoch vidím, že sú odhodlaní bojovať a to je dobrý znak.“

Nech to nevyznie cynicky, ale Interu vyhovuje, ak sa chvíľu nehrá preto, že viacero tímov putovalo do karantény, nie? (Pozn.: Zhovárali sme sa ešte pred prerušením súťaže)

„Dáva nám to viac času. Môžeme pripraviť aj čosi nové v obrane i útoku. Vždy na to treba čas, preto aj príprava trvá jeden až dva mesiace a všetko si v nej môžete vyskúšať. Takže je to pre nás plus, ale zároveň žijeme neisté obdobie, lebo všetci musíme zostať zdraví. Potom sa môžeme baviť, ako to vyjde.“

Už ste nadhodili, že za tie roky ste sa trocha zmenili. Ale stále zrejme platí, že Oleg Meleščenko je prísny kouč, či nie?

„No áno. Je to ako s demokraciou, že tiež záleží na každom, ako k nej pristupuje. Je to jeden pojem, pritom každý národ ho chápe trocha inak. Demokracia môže fungovať odtiaľ potiaľ. Som pripravený byť najlepším kamarátom mimo palubovky, vonku z haly, no tiež sú určité hranice. Ale na palubovke ja budem kouč, hráči budú hráčmi a budú zodpovední za to, čo im zverím. Bez poriadku žiadne výsledky nedosiahnete.“

Ako hráč ste boli ikonou Prievidze, ale boli ste aj búrlivák. Čo by ste dnes, ako prísny kouč, spravili, keby niektorý z vašich zverencov zdrapil rozhodcu pod krk? Viete, na čo narážam… Na dávny incident s Viliamom Kollerom, na ktorý ste doplatili pokutou u dlhším dištancom.

„Veru viem. A bol by som nahnevaný. To by sa nemalo stávať. Vtedy, keď som to spravil, bol som hráč, ktorý si myslel, že vie všetko a je veľmi dobrý – ale nie, nie je to správne. Môžeme diskutovať o rozhodnutiach rozhodcov, ale takáto reakcia je úplne nesprávna. Budem sa snažiť presadiť aj to, aby moji zverenci viac premýšľali nielen na hrou, ale aj nad životom. Aby boli rešpektovaní, vážení, ale aby si sami vážili ľudí naokolo. Lebo tak je to správne a ľudské.“

VIZITKA OLEGA MELEŠČENKA

Z Kazachstanu pochádzajúci, 53-ročný ruský kouč s trvalým pobytom na Slovensku ešte ako hráč vybojoval v drese Sovietskeho zväzu striebornú medailu na MS 1990. Len fantastická generácia juhoslovanských basketbalistov bola vtedy vo finále nad sily Sovietov. V roku 1992 mal štartovať aj na OH 1992 v Barcelone, o miesto v reprezentácii ale prišiel údajne po tom, čo odmietol prestup do armádneho CSKA Moskva, keďže o jeho služby sa uchádzali špičkové zahraničné kluby, vrátane španielskych. Oleg si v drese Dynama Moskva zahral aj v EPM, predchodcovi Euroligy. Do Prievidze ho priviedol legendárny litovský kouč Vladas Garastas. Meleščenko patrí medzi najvýraznejšie osobnosti, ktoré pôsobili na našich palubovkách. Po skončení hráčskej kariéry sa vrhol na trénerstvo, ako asistent pôsobil aj v ruskom veľkoklube Chimki, v roku 2013 sa nakrátko stal asistentom Fotiosa Katsikarisa pri ruskej reprezentácii, avšak Grék pre spory s vedením Ruskej basketbalovej federácie predčasne skončil a s ním aj celý realizačný tím. Na Slovensku ako tréner viedol aj Levice. S Interom v roku 2014 vybojoval zlato, o rok neskôr bronz. Donedávna bol trénerom Uralmašu Jekaterinburg.

 
Denník Šport Autorské práva Denníka Šport a uvedených agentúr. Všetky práva vyhradené.
Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Denníka Šport a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
 
 

ScoreBoard ...

LUC LUC 18.11.2020 HAN HAN
LEV LEV 18.11.2020 SVT SVT
INT INT 18.11.2020 PDA PDA
INT INT 21.11.2020 SNV SNV
LEV LEV 21.11.2020 PDA PDA
LUC LUC 21.11.2020 SVT SVT
LEV LEV 02.12.2020 SNV SNV
LUC LUC 02.12.2020 INT INT
HAN HAN 02.12.2020 SVT SVT
SNV SNV 05.12.2020 SVT SVT
PDA PDA 05.12.2020 HAN HAN
LEV LEV 05.12.2020 LUC LUC

Základná časť ...

# Tím V/P %
1 Spišskí Rytieri 9/2 81,82%
2 Patrioti Levice 7/4 63,64%
3 BKM Lučenec 7/4 63,64%
4 Iskra Svit 4/5 44,44%
5 BC Prievidza 3/6 33,33%
6 Inter Bratislava 3/7 30,00%
7 MBK Baník Handlová 2/7 22,22%