Videli sme v ňom slávneho Dražena. Ako som pred 20 rokmi spoznal Zorana Vrkiča

Publikované: 15.09.2020 Autor: Peter Jačiansky/redaktor denníka Šport Foto: zadarskilist.hr

Zoran Vrkič (Foto: zadarskilist.hr)

Na niektoré veci zabudne človek veľmi rýchlo, iné mu zas zostanú v pamäti až do konca života. Tréningový kemp v chorvátskom mestečku Matulji, ktorý som spolu svojimi spoluhráčmi z Pezinka absolvoval v júli 2001, patrí jednoznačne do tej druhej skupiny.

Na toto obdobie sa nedá zabudnúť, pretože pre mňa znamenalo štart novej životnej etapy. Mal som za sebou veľmi zvláštny školský rok, po ktorom som dospel k názoru, že potrebujem zmeniť prostredie. V tej chvíli som bol skalopevne rozhodnutý, že sa v septembri budem hlásiť na novej adrese. Keďže ma na novom pôsobisku čakal predmet, ktorý som sa dovtedy neučil, vedel som, že letné mesiace sa budú niesť v znamení tvrdej práce.

Aj preto som blížiaci sa tréningový kemp v Chorvátsku vnímal skôr ako dovolenku, na ktorej si dobre oddýchnem a načerpám sily do učenia. Užijem si slnko a Jadranské more, zopárkrát si vystrelím na kôš a pôjdem domov. Neskutočne som sa mýlil. Ale poďme pekne po poriadku. Tréningový kemp v Matulji by sa nikdy neuskutočnil nebyť Aramisa Nagliča. Vďaka nemu vycestovali do Chorvátska dve mužstvá z našej mládežníckej pyramídy. Starších viedol Peter Roman, nás mladších trénoval Peter Podstrelenec.

Keď sme prišli do cieľa, dozvedeli sme sa, že budeme ubytovaní u chorvátskych hráčov, s ktorými budeme po celý čas trénovať a proti ktorým budeme hrať. Do každej domácnosti šli dvaja. Mňa s Adamom prichýlili starí rodičia pivota, ktorého familiárne prezývali Tin. Keďže sa ich dom nachádzal suverénne najďalej od basketbalového ihriska, šomrali sme ešte predtým, ako sme k nim vôbec dorazili. O niekoľko hodín, keď sme sa od našich spoluhráčov dozvedeli, že bývajú v rodinách, kde majú PlayStation, nadávali sme ešte viac. U nás sme totiž našli len 386-tku, ktorá navyše ani nešla spustiť.

Veľmi rýchlo sme však zistili, že na PlayStation či iné zábavky v Matulji nebudeme mať čas. Už na prvom tréningu sme si uvedomili, že tento pobyt sa bude niesť výhradne v znamení basketbalu. Vonku na asfaltovom ihrisku sme trénovali dvojfázovo. Bolo to strašné, pretože okrem chorvátskych trénerov nás ničilo aj páliace slnko. Čo sa mňa týka, hneď prvý deň doobeda som mal fatamorgánu. Predtým som si myslel, že keď to začína bolieť, mám si dať prestávku. Až v Matulji mi povedali, že vtedy je nesmierne dôležité pokračovať. Či už na basketbalovom ihrisku, alebo mimo neho.

Po niekoľkých tréningoch prišiel na rad prvý zápas proti domácim, ktorých sme vnímali ako jasných favoritov, keďže sme ich videli v tréningovom procese. Basketbal vedeli hrať všetci, no jeden z nich bol výnimočný. S loptou totiž dokázal úplne všetko. Keď dribloval, hlavu mal po celý čas hore. Nestrácal cenné sekundy tým, že by ju musel kontrolovať zrakom. Mal skvelú zmenu smeru, po ktorej vedel spraviť agresívny vnik do koša, pričom zakončoval oboma rukami. Ak ste mu v tom náhodou zabránili a nedovolili ste mu vnik do koša, nič ste tým nevyriešili, pretože vystrelil z diaľky a dal vám kôš týmto spôsobom. Volal sa Zoran Vrkič, ale všetci mu vraveli Vrka.

Počas nášho pobytu v Matulji sme veľa počúvali o slávnom Draženovi Petrovičovi, ktorý bol v tom čase už osem rokov po smrti. Nikto z nás ho nevidel hrať, no keď sme sledovali Vrku, vraveli sme si, že takto nejako to asi muselo vyzerať, keď mal loptu v rukách Dražen. Aby ste zastavili (alebo aspoň pribrzdili) hráča ako Vrka, musíte naňho poslať niekoho s rovnakými vlastnosťami. Niekoho, kto stále myslí na hru a každú debatu okamžite zvedie k basketbalu. Skrátka niekoho, kto sa kompletne odovzdal tejto hre.

No a jeden taký v našom tíme bol. Navyše hral na rovnakej pozícii ako Vrka. Tí, ktorí sledujete našu ligu, ho určite poznáte, keďže v nej v minulosti pôsobil. Reč je o Pavlovi Lošonskom. Keď som hral basketbal, neznášal som, keď som musel sedieť na lavičke. Avšak v spomínanom dueli proti našim chorvátskym kamarátom som si viackrát sám pre seba povedal, že by som si na ňu ochotne sadol. Z nej by som mal totiž lepší výhľad na súboje jeden na jedného medzi Vrkom a Lošim. Keď ste totiž na ihrisku a máte svoje úlohy, môže sa vám stať, že sa na sekundu otočíte chrbtom k lopte a práve vtedy sa udeje niečo veľké.

Od nášho tréningového kempu v Matulji prešlo takmer dvadsať rokov. Ak by mi vtedy niekto povedal, že Zoran Vrkič sa jedného dňa stane hráčom slovenského ligového klubu, asi by som si pred ním zaťukal na čelo. Prišlo by mi to neskutočné. Na druhej strane, ak si dnes pomyslím na to, že pred dvadsiatimi rokmi hrával v pezinskom drese Aramis Naglič, príde mi to rovnako neskutočné. Keď som sa minulý týždeň dopočul, že Levice angažovali Vrku, vymenil som si niekoľko správ s Aramisom. Hneď v úvode skonštatoval, že Levice získali do svojho tímu dobrého hráča.

Odvetil som mu, že to mi nemusí hovoriť, keďže som Vrku zažil na vlastnej koži v Matulji. Aramis úprimne priznal, že na tento kemp zabudol a že si to v rýchlosti nespojil. Maestro, to vôbec nevadí. Najdôležitejšie je, že my, Poďovi chlapci, pre ktorých bola prvou a najvýznamnejšou sociálnou sieťou stará hala na Holubyho ulici, sme nato nezabudli. Keď sme v nej trénovali, často sa nám stávalo, že sme narazili na hráčov áčka, ktorí chodievali zdvíhať činky do posilňovne. Keď sa vo dverách objavil Aramis, zbehli sme sa okolo neho ako futbalisti FC Barcelona okolo hlavného rozhodcu.

To isté by mali teraz robiť mládežníci v Leviciach. Vedenie klubu na čele s pánom Garajom angažovalo hráča s výnimočným prístupom k práci. Zoran Vrkič ho mal dávno predtým, ako sa stal profesionálom a verím, že ho má stále. Povedzme si otvorene: to, že prichádza na Slovensko, znamená, že svoje najlepšie roky už má za sebou. Ale to isté by sa dalo povedať o Aramisovi, keď prichádzal do Pezinka. Napriek tomu sa stal pre mnohých z nás vzorom. Priznám sa, keď sa ku mne dostala správa, že Vrka bude hrať v našej lige, veľmi som sa potešil. Mrzí ma len to, že ho neuvidím v súbojoch jeden na jedného proti Lošimu. Som presvedčený o tom, že aj po dvadsiatich rokoch by boli rovnako atraktívne ako vtedy na asfalte v Matulji.

Škoda. Teraz by som sa totiž mohol dívať v pokoji z lavičky…

 
basket.sk Autorské práva basket.sk a uvedených agentúr. Všetky práva vyhradené.
Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu basket.sk a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
 
 

ScoreBoard ...

SVT SVT 84:94
24.10.2020
LUC LUC
SNV SNV 80:50
24.10.2020
INT INT
PDA PDA 76:75
24.10.2020
LEV LEV
LUC LUC 77:71
28.10.2020
PDA PDA
HAN HAN 76:78
28.10.2020
SNV SNV
LEV LEV 88:80
28.10.2020
INT INT
SVT SVT 31.10.2020 HAN HAN
INT INT 31.10.2020 LUC LUC
SNV SNV 31.10.2020 LEV LEV
SVT SVT 07.11.2020 SNV SNV
HAN HAN 07.11.2020 PDA PDA
LUC LUC 07.11.2020 LEV LEV

Základná časť ...

# Tím V/P %
1 Spišskí Rytieri 7/1 87,50%
2 BKM Lučenec 6/2 75,00%
3 Patrioti Levice 4/4 50,00%
4 Iskra Svit 3/4 42,86%
5 BC Prievidza 3/5 37,50%
6 MBK Baník Handlová 2/5 28,57%
7 Inter Bratislava 2/6 25,00%