Trénovanie? Bola som zvedavá, ako to vyzerá z druhej strany a zapáčilo sa mi to

Publikované: 10.06.2020 Autor: Michal Bakaj / redaktor denníka Pravda Foto: piestanskecajky.sk

Lucia Krč-Turbová (Foto: piestanskejcajky.sk)

S klubom z kúpeľného mesta je spojená od jeho počiatku. Najskôr ako hráčka, potom kapitánka, neskôr ako asistentka kouča a po novom je z Lucie Krč-Turbovej hlavná trénerka Piešťanských Ča­jok.

Pre elitnú ligovú hráčku a bývalú reprezentantku Slovenska to bude premiéra v novej pozícii. Klub sa s ňou dohodol na ročnej spolupráci s následnou opciou.

Čo vás viedlo k tomu, že ste akceptovali ponuku na pozíciu hlavnej trénerky?

„Nemala som ambíciu stať sa trénerkou. To nadväzuje na fakt, že keď som začala hrať basketbal, nemala som ambíciu stať sa profesionálnou hráčkou. Celý proces čo sa basketbalu týka, išiel krok za krokom. Po konci hráčskej kariéry ma trénovanie nelákalo, mala som na to pádne dôvody, ale stalo sa, že mi prišlo do cesty. S basketbalom som vyrastala, som s ním spätá, jeho prostredie mi je veľmi blízke.“

Trúfli by ste si na to aj v klube, ktorého prostredie by ste nepoznali tak dobre ako v Piešťanoch?

„Snažím sa v živote riešiť iba veci ktoré sú reálne a dokážem ich do určitej miery ovplyvniť. Samozrejme, že to zohralo úlohu. Začínala som tu, keď Čajky vznikali. Piešťany sú mi blízke ako klub a rovnako ako mesto. Nad pôsobením v inom klube som ani nerozmýšľala, keďže nebolo ani prečo.“

Kedy nastal zlom a v trénovaní ste našli budúcnosť?

"Poviem vám to úplne presne. Tri roky som sa borila so zranením, ktoré spôsobilo, že som musela skončiť. V tom období som o basketbale nechcela ani počuť. Musela som prijať fakt a zmieriť sa s tým, že ostatní môžu a ja nie. Rok som bola úplne mimo basketbalu, vnímala som ho len okrajovo.

Bola som určitú dobu smutnejšia, že nemôžem pokračovať v kariére. Postupne sa však všetko zmenilo, upratala som si myšlienky. Prišla ponuka robiť asistentku Richardovi Kucsovi pri Čajkách a nezvažovala som dlho. Bola som zvedavá, ako to vyzerá z druhej strany a zapáčilo sa mi to."

Čo vám dali dva roky v pozícii asistentky?

„Musela som sa preorientovať do pozície, že my-tréneri sme servis pre hráčky. Dovtedy som bola zvyknutá, že mi hovorili ´tu sa postav, urob takýto signál, takto musíš brániť´ a podobne. Zrazu sme takého pokyny vydávali my. Začala som hlbšie vnímať povinnosti trénerov, ktoré majú okrem tréningov. Či už je to predsezónny plán, video pred zápasom či skauting súpera.“

V našich končinách je neobvyklé mať 31-ročnú hlavnú trénerku. Neobávate sa, že vám budú chýbať skúsenosti?

„Obavy či strach nemám. Som zástanca toho, že strach je najsilnejšia emócia, ktorá vie ovplyvniť človeka ako na fyzickej tak aj na psychickej úrovni. Samozrejme, pred novou funkciou mám rešpekt. Nikto učený z neba nespadol. Aj moji rodičia, ktorí sú lekári a majú väčšiu zodpovednosť, sa učili veci postupne. Nepovažujem sa za hotovú trénerku. Ale baví ma to, chcem to robiť a urobím všetko pre to, aby som bola aspoň vo svojich očiach spokojná.“

GM Piešťan Bronislava Borovičková povedala, že si musíte doplniť trénerskú kvalifikáciu. Ste pripravená chodiť do školy?

„To je otázka skôr na klub. Vedia, že nemám dostatočnú kvalifikáciu. Existuje niekoľko variantov, čo sa tohto týka. Môže mi byť udelená výnimka, alebo budem mať asistenta s dostatočnou kvalifikáciou. Ale sú aj iné možnosti. Zvažujem, či nastúpiť do školy alebo začať s postupným zvyšovaním kvalifikácie či už v Českej republike alebo na Slovensku.“

Zuzana Žirková priznala, že ju láka trénovať mužov. Máte takéto ambície v budúcnosti?

„Zatiaľ určite nie. Mužskú ligu, slovenskú či NBA, príliš nesledujem. Trochu ma zaujíma Euroliga. Ženské súťaže, domáce či európske, sledujem samozrejme pozornejšie. Ešte zo mňa nie je žiadna ženská trénerka, takže nad trénovaním mužov zatiaľ vôbec nerozmýšľam.“

Ako bude vyzerať skladba Čajok pre novú sezónu?

„Pod zmluvou sú dve hráčky z minuloročného kádra. Vyzerá to tak, že ďalšie dve budú tiež pokračovať. Detaily sa verejnosť dozvie neskôr. Vymenia sa mladé slovenské hráčky. Snažíme sa získať aj skúsenejšie domáce hráčky vyššej kvality. Nie je to jednoduché, pretože slovenská súťaž nie je pre nich taká zaujímavá. Ak nebude iná možnosť, načrieme aj do zahraničia.“

Čo hovoríte na súčasný stav extraligy? Nemrzí vás ako bývalú elitnú hráčku, že súťaž má len šesť družstiev?

„Mrzí, samozrejme. Na Slovensku veľa vecí nie je ideálnych, vrátane podmienok a podpory pre šport. Nie je veľa klubov, ktoré majú aspoň také podmienky a možnosti ako Piešťany či Ružomberok. Počula som o myšlienke spojiť našu ligu s českou. Otázne je, ako by sa k tomu postavili všetky české kluby. Aj tam fungujú kluby s rôznymi rozpočtami. Pre niektoré by bolo možné zložitejšie cestovať do Ružomberka či Košíc. Dôležité bude, aby liga fungovala aspoň na takej úrovni ako doteraz. Verím a prajem si, že jej úroveň sa postupne bude zvyšovať.“

 
basket.sk Autorské práva basket.sk a uvedených agentúr. Všetky práva vyhradené.
Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu basket.sk a uvedených agentúr je výslovne zakázané.