Žirková: Ženský basketbal bude u nás už v najbližšom čase amatérsky šport

Publikované: 07.06.2020 Autor: Tomáš Grosmann

YOUNG ANGELS Košice vs. BK Žabiny Brno (CZE), trénerka Zuzana Žirková (Foto: Jäzva)

DIALÓG NA VÍKEND so ZUZANOU ŽIRKOVOU, jubilujúcou bývalou basketbalovou reprezentantkou Slovenska

Aké basketbalové povinnosti by ste mali v týchto dňoch, keby náš život neovplyvnila koronavírusová pandémia?

„Práve by sme rozbiehali spoločnú prípravu tímu basketbalistiek Slovenska do 18 rokov na turnaj B-kategórie ME, ktoré mali byť od 3. do 12. júla v Rakúsku.“

Ak sa nemýlime, malo to byť prvé podujatie, kde by ste boli prvá trénerka niektorej slovenskej reprezentácie.

„Presne tak. Už som bola predvlani na ME asistentka Petra Jankoviča pri ,šestnástke’ a o rok neskôr Jána Hricka pri osemnásťročných dievčatách.“

Ostávate aj naďalej trénerkou reprezentácie dievčat do 18 rokov?

„Tréneri týchto mládežníckych reprezentácií sa určujú iba na jeden rok. Tento je mimoriadny, šampionáty nám zrušili, preto nepoznám odpoveď na túto otázku. Všetko ukáže až budúcnosť.“

Aké družstvo ste mohli mať v Rakúsku? Mohlo reálne bojovať o postup do najvyššej kategórie ME?

„Napriek upadajúcej úrovni nášho dievčenského basketbalu, sme mohli mať tentoraz solídne družstvo. Jeho úspešnosť by bola závislá od prvých výsledkov, od jeho štartu na turnaji. Mladé hráčky majú príliš kolísavú mentalitu.“

Od marca ste nemohli viesť ani extraligové hráčky Young Angels Košice. Čo napĺňalo a napĺňa váš život v týchto týždňoch?

„Predovšetkým som sa venovala dcére. Nielen ako mama, ale aj ako učiteľka. Dorotka síce mala aj ,on line’ školské vyučovanie, ale nemálo sme museli preberať doma aj mimo neho.“

Mali ste vy sama problémy s niektorými predmetmi, aby ste mohli správne dcéru učiť?

„Dorotka je prváčka, jej učivo ešte nebolo pre mňa veľmi náročné. Musela som si však pozorne zopakovať písanie písmen a sústrediť sa na ne, a takisto sa poriadne zamyslieť aj nad matematikou. Je iná v porovnaní s tou, ktorú som sa ja voľakedy učila.“

Patrí vaša dcéra medzi deti, ktoré sa tento mesiac vrátili do školy?

„Našťastie, áno. V jej škole nebolo v triedach priveľa detí. Potešilo nás to všetkých, čím myslím aj na iných rodičov, keďže deti sa najviac naučia v škole. Aj Dorotka sa do nej tešila medzi rovesníkov. Celkove ,fajn’ však boli aj uplynulé týždne. Zdržiavali sme sa zväčša na chate, doobeda sme sa tam učili a popoludní sme mohli byť vonku v prírode.“

Pred dvoma rokmi ste aj vy upriamili pozornosť na učenie sa. Po oficiálnom skončení hráčskej kariéry ste sa vrhli na dokončenie vysokoškolského štúdia. Už ste ho zavŕšili?

„Áno. Na UMB v Banskej Bystrici som získala najvyššiu trénerskú kvalifikáciu so zameraním na basketbal. Momentálne je však otázne, či toto vzdelanie aj naďalej využijem.“

Čo máme rozumieť pod týmito vašimi nečakanými slovami?

„Nielen trénerstvo pri reprezentácii dievčat do 18 rokov sa dostalo do stratena, ale aj budúcnosť v Young Angels Košice je neistá. Ktovie, či vôbec a aké družstvo tam budeme mať. Teraz som oficiálne nezamestnaná osoba a moja budúcnosť v basketbale nie je istá. Asi sa budem musieť zaradiť do bežného života v inej profesii.“

Myslíte to úplne vážne? Vedeli by ste žiť bez basketbalu?

„Viem, že som ešte pred dvoma rokmi hovorila, že moja budúcnosť po skončení hráčskej kariéry je práve v basketbale v pozícii trénerky. Ak ma však trénerstvo neuživí, tak si zrejme musím nájsť inú profesiu. Bude mi to síce ľúto, veď basketbal mám rada, ale ubudne mi napríklad cestovanie a budem sa môcť ešte viac venovať Dorotke. Nik by sa teraz nemal čudovať, že mám takéto myšlienky. Okolnosti ma k nim priam nútia.“

Nedávno sme zachytili vaše vyjadrenie, že by ste sa nebránili trénovať pod košmi aj mužov či chlapcov. Bola za tým už nejaká konkrétna ponuka?

„Nebola. Odznela taká otázka, na ktorú som odpovedala tak, ako to cítim. Trénovanie chlapcov by bola pre mňa nová výzva. Vôbec to však neznamená, že si teraz takýto post cielene hľadám.“

Patrili ste do generácie najúspešnejších a najlepších slovenských basketbalistiek. Prečo nerastú u nás vaše nasledovníčky?

„Šport je, žiaľ, na okraji celospoločenského záujmu. Štát sa oň takmer nestará, mládež nemá naň dobré podmienky. Dievčatám chýbajú vzory aj motivácia. Keď som vyrastala, tak som vedela, že ak budem profesionálna basketbalistka, tak sa tým aj uživím. Teraz taká možnosť u nás neexistuje. Ženský basketbal bude už v najbližšom čase len amatérsky šport. V tejto situácii bude naďalej upadať úroveň dievčenského basketbalu, nebudú nám ani vyrastať kvalitné hráčky.“

Nechcete napriek tomu, aby z vašej dcéry bola predsa len podľa maminho vzoru kvalitná basketbalistka?

„Som rada, že ma zažila ako hráčku a tešila sa spolu so mnou z niektorých posledných úspechov. Navyše svojím detským pohľadom pridávala, že som pre ňu najlepšia basketbalistka na svete s číslom sedem na drese. To boli milé chvíle. Ona sama sa však v tomto športe nevidí. Má mimoriadne rada zvieratká, chce byť veterinárka. Pravda, viem, že je ešte vo veku, po ktorom sa v jej túžbach ešte veľa môže zmeniť.“

A čo sa stane, keď sa predsa len začne venovať basketbalu? Tobôž, ak vy v ňom, aspoň veríme, ešte zostanete a bude naďalej za vami chodiť do hál a telocviční.

„Určite jej v tom brániť nebudem. Ale jej trénerkou by som nechcela byť. Teraz sme veľké kamarátky a tento dobrý vzťah by to mohlo veľmi narušiť. Lebo ako trénerka som na zverenky značne prísna.“

Dovoľte, aby sme vám pri dnešnej štyridsiatke zaželali všetko najlepšie! Ak by ste mali pri tomto peknom jubileu bilancovať, čo by prevládalo?

„Nezvyknem sa veľmi obzerať do minulosti, lebo z nej človek nevyžije. Viac sa zaoberám súčasnosťou a najbližšími povinnosťami. Viem však, že som už dosť veľa prežila a verím, že v druhej štyridsiatke rokov ešte takisto veľa prežijem.“

Nikdy nespomínate na peknú basketbalovú kariéru, na pekné chvíle v nej?

„Ale áno! Mám za sebou bohatú kariéru, ktorá stála za to. Pri niektorých spomienkach, a najmä oslavách, sa mi tlačia do očí slzy dojatia. Nemôžem sa im ubrániť.“

Hovoríte si niekedy, že ste niečo v kariére zmeškali, či mohli pod košmi dosiahnuť viac?

„Mohla by som byť aj nadmieru spokojná, mám za sebou nemálo úspechov. Viaceré by sa dali vymenovať. Isteže, nevyšlo mi všetko stopercentne, ale neraz mi žičilo aj šťastie. Radšej budem spomínať na pekné chvíle, než rozjímať nad tým, čo mohlo dopadnúť lepšie. Iná moja myšlienka je, že či som sa nemala radšej venovať nejakému individuálnemu športu. Ktovie, či by som v ňom nedosiahla ešte viac.“

Vlani ste od prezidenta Andreja Kisku prevzali Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Čo pre vás znamenalo toto štátne vyznamenanie?

„Veľkú radosť. Túto mimošportovú poctu som vnímala ako ocenenie niečoho v mojom živote, čo významne prerástlo rozmer basketbalového ihriska. Uvedomila som si, že som predsa len urobila niečo významné aj pre reprezentáciu Slovenska mimo jeho hraníc.“

Ku koncu kariéry ste niekedy nemohli hrať stopercentne, trápili vás zdravotné ťažkosti. Ako sa cítite v súčasnosti?

„Zdravotné problémy nemám žiadne. Svoje telo už netrápim náročnými tréningami, zrejme preto je spokojné. Poslúcha ma aj chrbát, ktorému však venujem náležitú pozornosť. Niekedy sa prejdem aj na bicykli a chodím na prechádzky. Pravidelné športovanie mi teraz nijako nechýba.“

GOOD ANDELS Košice vs. Basket Landes (FRA), Zuzana Žirková (7) (Foto: Ľubomíra Ištoňová)

KTO JE ZUZANA ŽIRKOVÁ

Narodila sa 6. júna 1980 v Bojniciach, vyrastala v Prievidzi, kde sa začala venovať basketbalu.

Vrcholovo hrala v kluboch: Delta Košice (1996 – 1998), SCP Ružomberok (1998 – 2000), GYSEV Ringa Šopron (2000 – 2002), Gambrinus SIKA Brno (2002 – 2010), Good Angels Košice (2010 – 2018, odtiaľ si na dva mesiace v roku 2011 „odskočila” do euroligového Jekaterinburgu a pre materstvo vynechala sezónu 2012/13).

V americkej WNBA sa predstavila v tíme Washington Mystics (2003) v šiestich zápasoch.

Jej štarty na veľkých podujatiach: OH 2000 (Slovensko obsadilo 7. miesto); MS 1998 (8.); ME 1999 (4.), 2001 (8.), 2003 (7.), 2009 (8.), 2015 (9.), 2017 (8.).

Je trojnásobná víťazka Európskej ligy – s Ružomberkom 1999 a 2000, s Brnom 2006. Nedávno vysvitlo, že je s 2405 bodmi historicky deviata najlepšia strelkyňa EL, v ktorej nastúpila na 227 zápasov.

Má 17 republikových titulov – 2 s Ružomberkom (1999, 2000), 1 so Šopronom (2002), 7 s Brnom (2003 – 2008 a 2010), 1 s Jekaterinburgom (2011), 6 s Košicami (2012, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018).

Oficiálne ju osemkrát vyhlásili za najlepšiu basketbalistku Slovenska: 2003, 2005, 2007, 2008, 2009, 2010, 2014, 2015, pričom ankety sa v rokoch 2004 a 2006 neuskutočnili, čo znamená, že spolu reálne „kraľovala” pod Tatrami 10 rokov; v roku 2008 bola podľa FIBA ôsma najlepšia hráčka v Európe.

Je vysoká 175 cm, hrala na poste krídelníčky či rozohrávačky.

Je mama dcérky Doroty, ktorú priviedla na svet 31. marca 2013.

 
Denník Šport Autorské práva Denníka Šport a uvedených agentúr. Všetky práva vyhradené.
Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Denníka Šport a uvedených agentúr je výslovne zakázané.