Vidin: Kedysi sa hralo tvrdšie. Dnes sa niekedy píska faul za škaredé pozretie

Publikované: 29.05.2020 Autor: Tomáš Prokop/redaktor denníka Šport, twitter: Lewysko

BK Inter Bratislava vs. BKM Lučenec, tréner Oliver Vidin (Foto: Vladimír Dorňák)

Oliver Vidin mal po konci v Interi Bratislava minulý rok mal chvíľu voľno, potom dostal ponuku z Vroclavu. Klub sa trápil a srbský kouč ho nakopol. Pred play-off mohli byť čiernym koňom, ale ich šance zastavila koronakríza. Vidin verí, že s tímom nadviažu na koniec ročníka v ďalšom. Karanténny čas si doma v Belehrade krátil skautovaním hráčom, ale aj sledovaním The Last Dance.

Ako sa máte?

„Celkom fajn, som doma v Belehrade a trávim čas s rodinou. Všetci sme našťastie zdraví a čakáme, kým pandémia pominie. Dúfam, že bude čoskoro všetko v poriadku.“

Využívate terajšiu dobu aj na vzdelávanie?

„Áno, sledujem online kliniky. Najviac však skautujem hráčov a pozerám, kto by nás mohol posilniť v novej sezóne.“

Pokračujete vo Vroclave?

„Mám kontrakt na ďalší ročník. Uvidíme, ako to bude. Teším sa do ďalšej roboty.“

Ako ste boli spokojný v poľskej lige?

„Ako som prichádzal do klubu, boli sme na štrnástom mieste so zlou bilanciou. Tím bol mentálne dole, lebo prehrával zápasy, ktoré mal vyhrať. Nemali sme zlú zostavu. Bolo potrebné hráčov nakopnúť, čo sa mi podarilo. Pritom som mal podmienku, že som nemohol vymeniť hráčov. Neprehrali sme skoro ani jeden zápas mimo elitnej päťky. Pred prerušením ligy sme mali bilanciu 11/11 a boli sme na siedmom mieste, pričom sme mali lepšiu vzájomnú bilanciu s najbližšími súpermi. Mali sme veľkú výhodu, mohli sme potom prekvapiť.“

Akú kvalitu má súťaž?

„Je to kvalitná liga, najmä preto, lebo osem či deväť hráčov reprezentácie hráva doma. Ich národný tím má kvalitu, čo potvrdil obhajobou štvrťfinále na majstrovstvách sveta v Číne. Poľskí hráči majú vysokú úroveň. Liga je aj marketingovo silná a propagovaná. Každý zápas má prenos, v ktorom je viacero expertov. Plus na konci je povinná tlačovka. V súťaži je šestnásť klubov, na budúci rok asi bude sedemnásť, lebo nikto nevypadáva a jeden postupuje. Aj na spodku tabuľky sa bojuje. Legionári majú vysokú kvalitu, maximálne ich môžete mať päť v zostave. Ak ich máte viac, tak platíte zväzu veľké peniaze. Priemerne sa zarába od štyri, päť tisíc eur na mesiac do dvadsať. To sú už špičkové kontrakty. Jedno družstvo hrá Eurocup, jedno VTB ligu, dvaja hrávajú Ligu majstrov a Legia Varšava, ktorá hrala v lige o udržanie, bojovala v pohári FIBA, pritom skoro postúpila do Ligy majstrov. Každý zápas je preto veľmi náročný.“

Je Vroclav asi najväčší klub, aký ste v kariére trénovali?

„Ako hlavný tréner určite áno. Samotná liga je najsilnejšia v mojej kariére. Vroclav má historicky sedemnásť titulov, je to najlepší klub poľskej ligy. Určite sa však nedá porovnať rozpočet z minulosti, keď hrávali Euroligu. Uvidíme, ako sa to bude vyvíjať po koronakríze.“

Stíhate sledovať slovenskú ligu?

„Som v kontakte najmä s ľuďmi z Interu Bratislava. Slovensko považujem za svoj druhý domov. Kým som nebol vo Vroclave, tak som mal viac času pozerať aj zápasy.“

Neobávate sa o našu súťaž, aj v Interi avizujú nižší rozpočet a menšie ambície?

„O Inter sa neobávam, lebo klub robí dobre s mládežou. Rozprával som sa s Michalom Ondrušom, ktorý chce dať šancu mladým odchovancom. Držím palce, aby celkovo dostali šancu mladí Slováci. Liga by mala byť o domácich hráčoch, čo je na Slovensku dlhodobo problém. Tento rok by sa to mohlo zmeniť, keďže budú menšie rozpočty.“

Predpokladáme, že ani vás neobišiel dokument The Last Dance o Jordanovej ére v Chicagu Bulls, čo na neho hovoríte?

„Veľa vecí bolo pre mňa známych, lebo som to v deväťdesiatych rokoch sledoval, skôr to bolo o detailoch. Dokument je výborný a zaujímavý pre každého fanúšika basketbalu.“

Znovu sa vynorilo množstvo ankiet, je pre vás Jordan najlepším hráčom histórie?

„Pre mňa je ďaleko najlepší. Jordan je jasná jednotka, potom je tisíc prázdnych miest. Taký je rozdiel medzi ním a ostatnými, pritom som väčší fanúšik éry Magica Johnsona a Larryho Birda. Pri Jordanovi som čítal výbornú vec od legendárneho trénera Pata Rileyho – keby som musel vybrať hráča, ktorý mi poslednou strelou zachráni zápas, beriem Jordana, keby som mal vybrať hráča, ktorý mi zachráni poslednou strelou život, beriem Larryho Birda. Určite vie, prečo to povedal.“

Basketbal deväťdesiatych rokov a dnešný vyzerajú ako odlišné športy, čo si o tom myslíte?

„Vtedy sa hralo tvrdšie, rozhodcovia to púšťali. Keď ste šli prienikom do koša, dostali ste dve, tri rany. Dnes sa hráč aj škaredo na niekoho pozrie a už mu pomaly pískajú faul. Aj fanúšikovia vytvárali väčší tlak, bolo vidieť, že ich bolo plno na ihrisku po veľkých výhrach. Dnes všetci sedia na tribúne a tlieskajú, je iná doba.“

 
basket.sk Autorské práva basket.sk a uvedených agentúr. Všetky práva vyhradené.
Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu basket.sk a uvedených agentúr je výslovne zakázané.