Gavel: Rančík to povedal správne. Keď chcete byť najlepší, nemôže vás mať každý rád

Publikované: 23.05.2020 Autor: Tomáš Prokop/redaktor denníka Šport, twitter: Lewysko

Anton Gavel, tréner Orange Academy (Pro A, GER) (Foto: archív AG)

Anton Gavel zažil prvú neúplnú sezónu ako kouč mládeže v Ulme. Z bývalého skvelého rozohrávača je cítiť, že sa už v hlave prestavil na trénerskú dráhu. Aj v sledovanom dokumente The Last Dance si miestami viac všímal prácu Phila Jacksona ako Michaela Jordana. Päťnásobný bundesligový víťaz už začína pomaly trénovať so zverencami. V budúcnosti by rád doviedol do ich akadémie aj Slovákov.

Ako ste trávili karanténny čas?

„Skôr som mal čas na rodinu, lebo hala bola zavretá. Nedalo sa trénovať, liga nám skončila pred dvoma mesiacmi. Teraz sa rozhodlo o obnove bundesligy, pripravuje sa prvé mužstvo a aj my sme začali s individuálnymi tréningmi s hráčmi v malých skupinách.

Ako vnímate po čase rozhodnutie, že ste sa rozhodli ísť trénovať mládež do Ulmu?

„Chcel som v prvom rade skúsiť, čo to bude. Bola to zábava sa pripravovať s mladými chalanmi. Bol to správny začiatok pracovať s mládežou a nie hneď s profíkmi. Musel som sa ako hlavný tréner učiť za pochodu. Bolo to super, boli sme na miestach zaručujúcich play-off. Vyhrali sme posledný zápas pred koncom súťaže pre koronavírus. Bol to duel o všetko vo Frankfurte. Teší ma tiež, že sme vyhrávali u súperov.“

Skúste povedať viac k vašej mládežníckej akadémii?

„Väčšina farmárskych tímov seniorských klubov hrá v Pro B ligu, ktorá nie je celonemecká. Nikomu z profesionálnych klubov sa nepodarilo mať tím v národnej Pro A. Skúšal to raz Bamberg, ale hneď vypadli. Je to ťažké, lebo v druhej lige už mávajú legionárov. Mladí hráči hrávajú v Pro B, kde sme mali aj my domácich hráčov a zopár mladých cudzincov.“

Spomínali ste, že by ste chceli ísť v krokoch Ivana Vojtka, ktorý vás vytiahol do medzinárodného basketbalu a priviesť do Nemecka aj slovenských hráčov, máte niekoho vyhliadnutého?

„Ivan ma dostal do Nemecka, rád by som takto pomohol slovenskému basketbalu aj ja. Problémom sú pravidlá, ktoré ešte viac chránia nemeckých hráčov. Čím skôr by slovenskí basketbalisti prišli sem, tak by mali lepšiu budúcnosť, lebo by ich brali ako vychovaných v Nemecku.“

Páči sa vám niekto konkrétny?

„Nerád by som menoval konkrétne. Rozprávali sme sa už o pár menách. Najlepšie by bolo si niekoho podchytiť už od šestnástich rokov. Som zástanca toho, že treba začať skromnejšie, aj ja s Pištom Svitekom sme sa vypracovali cez druhú ligu.“

Nechýba vám žiar reflektorov v Bayerne Mníchov?

„Samozrejme, že všetko ma svoje pre a proti. Potešilo ma, že sme s Ulmom preskočili Bayern v našej lige.“

Nemecko ako prvá krajina otvorila veľkú súťaž, keď sa vrátila futbalová bundesliga, ako vnímate zápasy bez divákov?

„Z jednej strany to chápem, z druhej ani nie. Ak niekto vyhrá trofej bez divákov, bude to divné. Napríklad pri basketbale koronakríza spôsobila problémy, že kluby nebudú kompletné. Preto to bude zvláštny turnaj o víťaza.“

Zmení sa radikálne športový svet?

„Určite to bude iné. Šport v Nemecku je dupľom o fanúšikoch, ultras chcú aj bojkotovať zápasy, na ktorých nemôžu byť. Môže prísť aj to, že ľudia sa budú ešte dlho vyhovárať na koronakrízu. Osobne však verím, že sa všetko rýchlo spojazdní. Bude to záležať aj od vývoju lieku.“

Ako to vyzerá momentálne v Nemecku, nosia ľudia rúška?

„Rúška sa nenosili až tak striktne ako na Slovensku. Plus každý nemecký štát si robil iné pravidlá. Ľudia to našťastie pochopili dobre, aj keď číslo infikovaných bolo veľké. Veľké percento sa už vyliečilo. Dobre sa to zvládlo, ešte ale nie je koniec.“

V športovom svete zaujal dokument o ére Michaela Jordana a Chicaga Bulls, sledovali ste ho?

„Áno, sledoval som. Každý týždeň som sa tešil na nové epizódy. Je to neskutočná škola pre mladých chlapcov, ktorí až tak neboli spojení s Jordanom, skôr s Kobem Bryantom a LeBronom Jamesom. Určite si to pozriem viackrát.“

Čo vás najviac fascinovalo na The Last Dance?

„Z môjho momentálneho pohľadu Phil Jakcson. Páčilo sa mi ako pracoval s tímom aj jednotlivcami. Super to zvládol s kontroverzným Dennisom Rodmanom, ktorý často unikal od basketbalu. Fascinujúce bolo sledovať aj Jordana, ktorý možno nebol príkladný spoluhráč, ale svojím neustálym tlakom na tím dokázal posunúť všetkých ďalej.“

V dokumente bolo ukázané, že profesionálny šport nie je ľahká prechádzka, vnímali ste to podobne?

„Raz to povedal už Rado Rančík, čo sa mi veľmi páčilo. Nemôže vás mať každý rád. Keď chcete byť najlepší, musíte ísť cestou, ktorá nie je každému po vôli. Ísť príkladom ostatným, o to som sa snažil aj ja. Pri Radovi bolo vidieť, že aj pískanie niektorých fanúšikov znamenalo, čo dokázal. Ak by neznamenal nič, nevyvolá u nich žiadnu reakciu a nikto po ňom neziape.“

Sledovali ste počas karantény aj archívne zápasy?

„Pozeral som trénerské kliniky a pozrel som si zopár zápasov, ktoré ponúkol Bamberg. Hrali sme ich vtedy práve s Ulmom. Takisto som si zapol majstrovstvá sveta z Indianapoli­su 2002.“

Ako ste boli spokojný so svojimi výkonmi s odstupom času ako tréner?

„Určite to boli lepšie výkony ako potom neskôr v drese Bayernu Mníchov. Bolo to fajn, ako to bolo.“

 
basket.sk Autorské práva basket.sk a uvedených agentúr. Všetky práva vyhradené.
Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu basket.sk a uvedených agentúr je výslovne zakázané.