Nenávidia nás, my nenávidíme ich - toto je vojna! Aj taký je basket v Kosove, opisuje Hojč

Publikované: 10.05.2020 Autor: Michal Bakaj / redaktor denníka Pravda Foto: Lukáš Droppan

BK Levickí Patrioti vs. MBK Handlová, tréner Teo Hojč (Foto: Lukáš Droppan)

Za štyri roky v Leviciach odviedol výbornú prácu. Získal titul i Slovenský pohár. Anabáza Tea Hojča v tíme Patriotov sa skončila vlani, keď ho po sezóne 2018/19 nahradil Michal Madzin.

Slovinský kouč bol chvíľu bez práce, ale keď sa v decembri ozvala kosovská Prišitna, neváhal. Tím vytiahol v lige na najvyššiu priečku tabuľky, ale trofeje sa nedočkal. Sezónu v Kosove, podobne ako všade v Európe, uťala pandémia koronavírusu.

S Teom Hojčom sme sa rozprávali o Kosove, o úrovni SBL, o odchode z Levíc, ako aj o tom, ako zvládajú koronakrízu Slovinci.

Ako by ste zhodnotili vaše kosovské pôsobenie?

"Zanechal som tím na prvom mieste v tabuľke, takže výsledkovo to bola úspešná sezóna. V Kosove neurčili šampióna, ale skončili sme na najvyššej priečke a tak si budem sezónu pamätať. Na ponuku, ktorá bude pre moju kariéru krokom vpred, som čakal relatívne dlho. Mal som aj iné ponuky z kvalitných súťaží, ale k dohode z rôznych dôvodov napokon neprišlo.

Pre Sigal Prišitna som sa rozhodol, pretože v predchádzajúcich sezónach hrala v Lige majstrov či FIBA Euro Cupe. V minulej sezóne sa dostal až do osemfinále FIBA Euro Cupu. Do tímu som prišiel v neľahkej situácii. Klub prechádzal prestavbou, musel znížiť rozpočet a vyrovnať sa s odchodom dvoch kľúčových hráčov.

Obaja patrili medzi najlepších hráčov v súťaži. Jedným z nich bol Dardan Beriša, ktorého si slovenskí fanúšikovia môžu pamätať z pôsobenie v Nymburku či poľskej reprezentácii. Beriša prestúpil k hlavnému rivalovi do tímu Peja. Ostatné tímy vycítili šancu, keď videli, že Priština stratila dvoch najlepších hráčov a nekupuje adekvátne náhrady. Tým pádom investovali viac, jeden z našich súperov angažoval aj bývalého hráča NBA Vandera Blua.

Sigal Priština je najúspešnejší klub v histórii kosovskej súťaže. Fanúšikovia, verejnosť, sponzori a médiá očakávajú len výhry. Tlak bol evidentný, rátali sa len výhry, prehry boli tragédiou."

Tamojší diváci majú povesť divokých fanúšikov. Aká bývala atmosféra na zápasoch?

"Počul som o atmosfére v kosovskej lige už predtým. Ale musíte to jednoducho zažiť, aby ste to precítili. Je skutočne skvelá. Možno by som ju prirovnal k atmosfére, aká vládne na gréckych derby zápasoch či na derby Crvena Zvezda – Partizan Belehrad. Fanúšikovia sú veľmi vášniví a lojálni k svojmu tímu. Väčšina hál je relatívne veľkých, pojmú 3000 divákov. Zvyčajne sú plné a hlučné.

Jeden z mojich prvých zápasov na lavičke Prištiny bol duel proti rivalovi z klubu Peja. Po tom, ako sme urobili skauting súpera na videu, prišiel za mnou a novými hráčmi kapitán a vraví: Je to dôležitý zápas pre oba tímy, sledovať ho bude celá krajina. Nenávidia nás, my nenávidíme ich – to to je vojna!´

Do haly sme prišli v sprievode policajnej eskorty a už hodinu a pol pred zápasom bolo v hľadisku tisíc fanúšikov. Na palubovku lietali všetky možné predmety, ale neboli to žiadne plyšáky. Ale atmosféra bola fantastická. Ľudia v Kosove milujú basketbal. Videl som to aj na turnaji Final 8 Kosovského pohára či na zápasoch reprezentácie.

Trochu mi je ľúto, že počas môjho pôsobenia som nezažil vypredané hľadisko v našej hale. Vypredaná býva len na play-off a európske zápasy. Podobne ako v iných veľkých mestách, ľudia chcú chodiť predovšetkým na veľké zápasy."

Dá sa kosovská liga porovnať so slovenskou?

„Ťažko ich zrovnávať. Obe majú kvalitu väčšiu, ako si ľudia myslia, ale majú aj svoje špecifiká. V Kosove majú basketbal kvalitne pokrytý médiami, každé kolo je aspoň jeden zápas v televízii, kde chodí aj magazín mapujúci domácu súťaž. Slovenská liga má zase lepších rozhodcov.“

Maximálne štyria legionári, dvaja domáci hráči v jeden čas na palubovke, jeden hráč do 20 rokov na súpiske. Vyhovovalo vám takéto nastavenie tamojšej ligy?

"Existuje množstvo spôsobov, ako federácie ´chránia´ domácich hráčov. V mojej domovine Slovinsku existuje len pravidlo o obmedzenom počte cudzincov. Ak si dobrý, tak hráš, ak nie, tak nehráš. A to sme majstri Európy.

V Kosove platí, že na palubovke musia byť naraz dvaja domáci hráči a mladý hráč do 20 rokov musí odohrať minimálne 20 minút v zápase. Druhé pravidlo možno zrušia, pretože tréneri a majitelia klubov sa sťažujú, že mladí hráči vedia, že sú chránení, že kvôli tomu sa nesnažia na tréningoch a nebojujú v zápasoch, pretože vedia, že tak či tak budú hrať.

Kluby väčšinou postavia týchto mladých hráčov na pozíciu 3, na krídlo, pretože tam budú najmenej škodní. Postavia ich do rohov a modlia sa, aby hráč premenil otvorenú trojku. Vedia, že aj tak ich nikto nebude brániť.

To znamená, že v lige nie sú žiadni mladí rozohrávači ani pivoti. Avšak to nie je cesta, ako vychovávať mladých hráčov. Netreba za to viniť trénerov, pretože naša práca je vyhrávať zápasy tak, aby sme si udržali miesta. Kluby potrebujú výhry na to, aby prilákali a uspokojili sponzorov. Som toho názoru, že sú aj lepšie spôsoby, ako vychovávať mladých hráčov."

Kosovo je pre niekoho exotická a nie úplne bezpečná krajina. Ako sa pozdávalo vám?

"Ani ja som spočiatku nevedel, čo mám od pobytu v krajine očakávať. Napokon bolo pre mňa celkom ťažké sa s Prištinou rozlúčiť. Aj keď je to krajina, kde sa len pred pár rokmi skončila vojna a stále tam sú vojaci NATO, ktorí dohliadajú na pokoj v regióne. Avšak nikdy som nemal rád politiku v športe, takže to nebudem ďalej rozvíjať.

Priština je iná, ako ostatné mestá v krajine. Jednoznačne je to najlepšie mesto na život v Kosove. Je to veľmi živé mesto, ľudia sa radi stretávajú, najmä po večeroch.

S basketbalom som precestoval takmer celú Európu, ale musím povedať, že Priština má jedny z najkrajších kaviarní a reštaurácii aké som kedy videl. A je ich skutočne veľa. Pretože rovnako ako v iných krajinách bývalej Juhoslávie, aj v Kosove sa ľudia radi socializujú, vysedávajú na kávičke a rozprávajú sa.

Jedlo je lahodné a veľmi lacné. Ľudia sú priateľskí a radi ukazujú svoju pohostinnosť. Jedna vec mi prekážala a to je znečistenie ovzdušia. Doprava je hrozná a chaotická. Ale treba pripomenúť, že Priština je hlavné mesto a je iné, ako ostatné lokácie v krajine."

Našli ste si čas na slovenskú ligu? Ako sa vám pozdávala jej úroveň?

"SBL som sledoval na základe výsledkov. Raz týždenne som si pozrel zápas, v ktorom hralo mužstvo trénera, ktorého rešpektujem alebo tím, ktorý je zaujímavý na sledovanie z pozície kouča. Nedokážem sa pozerať na stretnutia ako bežný fanúšik. Beriem to ako príležitosť naučiť sa niečo nové, možnosť analyzovať. Snažím sa odkukať, ako stavajú clony, aký ofenzívny štýl vyznávajú, čo urobia po time-oute a podobne.

Nenávidím to, pretože si dobre pamätám, ako som si užíval basketbalové zápasy ako detský fanúšik. Teraz si oddýchnem a skutočne užijem basketbal len vtedy, keď idem pozrieť zápasy mládežníckych kategórií. Deti vždy hrajú z lásky k hre a s ohromnou vášňou…

Môj dojem z tejto sezóny SBL bol taký, že liga išla kvalitatívne dole. Pamätám si, aká silná bola v sezóne 2017/18, keď sme vyhrali titul. Stáli proti Inter s Radom Rančíkom, silné Košice, Komárno, Prievidza s kvalitnými Američanmi a koučom Pannonem. Vtedy to bola vyrovnaná a kvalitná súťaž. Ale SBL má stále kvalitu. Pre fanúšikov je zábavné ju sledovať, liga tvorí pekný produkt a tak, ako v každej sezóne, aj teraz v nej hralo niekoľko veľmi dobrých hráčov."

Spojenie vy a Patrioti trvalo štyri roky. Chýbajú vám Levice? Udržujete kontakt s priateľmi z Tekova?

"Úprimne vravím, že áno. Povedal som to už miliónkrát, zaľúbil som sa do toho mesta, ľudí, basketbalu a tamojšej kultúry. Levice mi dali veľa, za štyri roky som posunul vpred ako tréner i ako človek. Som za to vďačný a vďačný som aj fanúšikom za spôsob, akým ma prijali.

Som v kontakte s priateľmi z Levíc a verím, že navždy budem. Želám každému trénerovi aby zažil také pekné veci, ako som prežil ja tam. Navždy budem hrdý na to, čo sme spolu s realizačným tímom, funkcionármi a členmi vedenia v klube dokázali.

Všetci vedia, že klub sa po Astrum ére trápil. Dokázali sme vrátiť do mesta basketbalovú eufóriu. Ľudia, ktorí pracujú a žijú pre klub vedia, že to nebolo ľahké. Dostali sme mužstvo na vrchol. Klub je teraz stabilizovaný, organizovaný a som presvedčený, že to tak dlho zostane. Verím, že som k rozvoju klubovej kultúry, ktorá chýba u väčšiny tímov v lige, prispel aj ja. Klubovou kultúrou myslím štýl, akým sme hrali a trénovali, ako hráči vystupovali a správali sa, aby mohli byť členmi organizácie.

Týka sa to aj drobností, ako napríklad spôsob rekonvalescencie, forma mentálnych tréningov či dávkovania výživových suplementov. Verím, že najmä v týchto veciach som pomohol. Ale ešte raz, bez dôvery, ktorú mi dalo vedenie klubu, bez svojich kolegov a fanúšikov, by sme také veci nedokázali a neposunuli klub tam, kde je teraz."

Váš odchod z levického klubu sa udial za mierne kontroverzných okolností. Vrátili by ste sa k Patriotom, ak by ste v budúcnosti dostali ponuku?

"Súhlasil som s filozofiou a názormi vedenia klubu, ktoré mi boli prezentované po skončení sezóny 2018/19. Bol som pripravený zostať a pokračovať v tom, čo sme za štyri roky vybudovali. Klub sa však rozhodol, že ma už nechce. Očakával som ponuku, pretože v predchádzajúcich dvoch sezónach sme vyhrali titul i Slovenský pohár a vrátili Levice medzi ligovú elitu.

V poslednej sezóne sme mali obrovskú smolu na zranenia, hráči chýbali v základnej časti i v play-off. Ak by sme boli zdraví, hrali by sme vo finále. Očakával som, že situáciu zanalyzujeme a budeme pracovať na progrese. Chcel som pribrať do tímu kondičného trénera, ktorý mal pomôcť tomu, aby hráči nemali toľko zranení, poučiť sa a ísť ďalej.

Avšak rešpektujem rozhodnutie klubu. Urobili to, čo si myslia, že je najlepšie pre klub. Je to úplne v poriadku a ako som už povedal – rešpektujem to. Nie som taký blázon, aby som si myslel, že som jediný dobrý tréner alebo také niečo. Nie som ani najlepší tréner v našej rodine… Navyše, na svete sú len dva typy trénerov – takí čo sa už zmenili a takí, čo sa ešte len zmenia."

Aký dopad bude mať koronakríza na budúce sezónu európskych líg?

"Nikto takéto niečo neočakával a nikto nevie, aká bude budúcnosť. Je to kompletne nová situácia pre každého. Niektoré tímy budú mať kvôli dopadom pandémie väčšie finančné problémy, iné zase menšie.

Dôležitú úlohu zohrá, z akej sféry je sponzor či sponzori daného klubu. Je takmer isté, že začiatok sezóny bude bez divákov. Veľa vecí sa zmení, ale život a šport budú pokračovať. Aj táto situácia sa raz skončí."

Ako zvládajú situáciu vo vašej krajine?

„Aj v Slovinsku platili podobné nariadenia ako na Slovensku. Som toho názoru, že ľudia u nás vedia, že zvládneme túto situácia rovnako, ako sme zvládli iné zlé veci, ktoré sa udiali v našom regióne v dávnej i nedávnej minulosti. Ako vraví moja 83-ročná stará mama: Prežila som dve vojny, mali by sme zvládnuť aj tento hlúpy vírus…“

 
basket.sk Autorské práva basket.sk a uvedených agentúr. Všetky práva vyhradené.
Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu basket.sk a uvedených agentúr je výslovne zakázané.