Skvelé načasovanie a dlhé ruky. Pred dvoma dekádami kraľoval pod košom Željko Rebrača

Publikované: 24.04.2020 Autor: Peter Jačiansky/redaktor denníka Šport Foto: paobc.gr

Željko Rebrača (Foto: paobc.gr)

Pri skautovaní sa okrem talentu a schopností kladie veľký dôraz aj na postavu daného basketbalistu. Platilo to v minulosti, platí to aj v súčasnosti. Napríklad na talentových skúškach do športových tried je bežné merať telesnú výšku uchádzačov. Tí, ktorí merajú viac ako je predpísaná hodnota, získavajú plusové body.

Telesná výška však v basketbale nie je všetko. V prípade podkošových hráčov je nesmierne dôležitá tiež sila, bez ktorej to v tvrdých osobných súbojoch nejde. Keď sa v roku 1987 konal v chorvátskej Pule medzinárodný kemp FIBA, center Željko Rebrača patril medzi talentovaných hráčov, ktorí dostali pozvánku. Napriek úctyhodným basketbalovým schopnostiam z neho skauti neboli úplne unesení.

„Željko Rebrača bol v tom čase veľmi tenký a jeho telo neposkytovalo garancie, že by v budúcnosti mohol v basketbale dokázať veľké veci,“ skonštatoval Marin Sedlaček, ktorý momentálne pracuje ako skaut pre klub Philadelphia 76ers.

V druhej polovici 80. rokov pracoval ako mládežnícky tréner, vďaka čomu sa dostal na spomínaný kemp v Pule.

„Kľúčové bolo to, že Rebrača na sebe začal tvrdo pracovať a po niekoľkých rokoch si získal svoje miesto v basketbalovom svete. Keď sme sa stretli, mal len 15 rokov, ale meral viac ako dva metre a bol výborný v blokovaní. Bol som ohromený ľahkosťou, s ktorou blokoval strely fyzicky zdatnejších súperov. V jeho prípade bolo dôležité to, že mal skvelé načasovanie a okrem toho aj dlhé ruky,“ dodal Sedlaček.

Míľnikom pre Željka Rebraču bol rok 1991, keď sa ako 19-ročný stal hráčom Partizanu Belehrad. Veľký podiel mal na tom vtedajší rozohrávač mužstva Saša Djordjevič, ktorý v tom čase absolvoval povinnú vojenskú službu v Novom Sade, kde Rebrača štartoval svoju kariéru.

„Jedného dňa som bez vedomia nadriadených utiekol z Nového Sadu a do auta som so sebou zobral Rebraču. Jeho trénerovi sme poslali správu, že Željko je chorý a nemôže prísť na tréning. Bol som si istý, že to je budúca hviezda, a preto som ho priviedol do Belehradu. Na tréningu Partizanu boli vtedy všetci z vedenia, vrátane generálneho riaditeľa Dragana Kičanoviča. Tréner Duško Vujoševič po tréningu vyhlásil, že tohto chlapca musíme získať a dať mu zmluvu minimálne na tri roky,“ prezradil Djordjevič.

Željko Rebrača hneď vo svojej prvej sezóne v čierno-bielom drese vyhral s Partizanom titul v Eurolige. Zahral si aj vo finálovom zápase proti Badalone (71:20), ale v tom čase ešte z logických dôvodov nepatril k najväčším hviezdam svojho mužstva. To sa však neskôr zmenilo a Željko Rebrača odohral dve finálové stretnutia, v ktorých by mužstvo bez jeho pomoci určite nezvíťazilo.

Prvé pamätné finále je to z MS 1998, keď Juhoslávia zdolala v zápase o zlato Rusko 64:62. Rebrača, v tom čase už hráč talianskeho klubu Benetton Treviso, nastrieľal 16 bodov a k nim pridal aj 11 doskokov.

Highligtom súboja bol však jeho blok za stavu 57:56. Keď sa Sergej Panov vybral s loptou do koša, k brániacemu Milenkovi Topičovi sa pridal aj Rebrača, ktorý prišiel zdvojovať. Panov však loptu prihral na Michaila Michajlova, ktorého mal na starosti práve Rebrača.

Hoci bol ruský basketbalista vo výhode, svoju akciu nezakončil úspešne. Željko Rebrača sa totiž vyšplhal do vzduchu a jeho strelu zablokoval. Druhý osobný súboj s Michajlovom vyhral onedlho na útočnej polovici, keď doskočil Topičov nepremenený trestný hod a svojou dvojkou upravil na 60:56.

Druhé pamätné finále je z euroligovej sezóny 1999/00, keď Željko Rebrača pomohol aténskemu Panathinaikosu k výhre nad Maccabi Tel Aviv 73:67 bilanciou 20 bodov, 8 doskokov a 2 bloky. Za svoj prínos pre tím získal zaslúžene cenu MVP pre najužitočnejšieho hráča Final Four.

 
basket.sk Autorské práva basket.sk a uvedených agentúr. Všetky práva vyhradené.
Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu basket.sk a uvedených agentúr je výslovne zakázané.