Pre Kotlebu bol Stankovič ako druhý otec. Uznával ho celý športový svet, nielen basketbalový, spomína

Publikované: 25.03.2020 Autor: Tomáš Grosmann Foto: eurohoops.net

Ľubomír Kotleba

Jedno z prvých osobných stretnutí s Borislavom Stankovičom som zažil v roku 1980. Českoslo­vensko sa chystalo zorganizovať majstrovstvá Európy mužov 1981 a vtedajší generálny sekretár Medzinárodnej basketbalovej federácie (FIBA) prišiel skontrolovať ich prípravy do Bratislavy, ktorá sa mala stať spolu s Havířovom dejiskom jednej zo skupín tohto šampionátu, pričom zápasy o medaily boli naplánované do Prahy.

V pozícii predstaviteľa mediálnej komisie organizačného výboru som bol v skupinke našich funkcionárov, ktorá vysvetľovala vysokému funkcionárovi FIBA, aké premeny nastanú na zimnom štadióne, aby z neho bolo dôstojné prostredie pre zápasy basketbalového šampionátu. Očividne ho potešilo, že bývalý „skleník“ s druhou ľadovou plochou sa premení na priestranné tlačové stredisko. „Viete, popri úspechu domáceho tímu, čo výrazne poteší tunajších fanúšikov, vždy potrebujeme uspokojiť médiá. Bez nich sa náš šport nemôže rozvíjať, iba takto bude šampionát úspešný,“ zdôraznil Borislav Stankovič.

Navždy som si tieto slová zapamätal a usiloval sa ich neraz posúvať funkcionárom nášho basketbalu, keďže nie všetci a nie vždy chápali či chápu tieto spojité nádoby. V tých rokoch na sklonku minulého storočia som sa s Borislavom Stankovičom ešte neraz oficiálne i neoficiálne stretol. A najmä sledoval jeho pôsobenie v mimoriadne dôležitej pozícii rozšíreného športu, ktorého popularita sa pod Stankovičovým vedením nielenže upevnila, ale ešte aj zvýšila. V piatok zosnulý niekdajší člen Medzinárodného olympijského výboru (MOV) mal totiž asi najväčšiu zásluhu na zblížení a spolupráci FIBA a NBA, čoho výsledkom bol štart toho prvého skutočného amerického „Dream Teamu“ mužov na OH v Barcelone 1992.

„Bol som už blízko neho, keď toto jeho úsilie vrcholilo. Podporoval ho v tom výrazne aj vtedajší šéf MOV Španiel Juan Antonio Samaranch, ktorý chcel mať na olympiáde vo svojom rodnom meste výkvet športovcov v každom odvetví, čo sa v basketbale aj podarilo,“ vyjadril sa nám Ľubomír Kotleba, dlhoročný športový riaditeľ FIBA. „Bol ako môj druhý otec,“ pridal v spomienke rodák z Bratislavy. Pracovať priamo do sídla FIBA sa v roku 1989 dostal Kotleba práve vďaka Borislavovi Stankovičovi. Bol už známy a úspešný medzinárodný rozhodca, keď ho 8. marca 1989 vo Florencii, kde vrcholil turnaj EPM žien, Stankovič oslovil, či by nechcel pracovať vo FIBA. „Ostal som stáť na chvíľu s otvorenými ústami, keď mi dal takúto ponuku. Ani som tomu chvíľu nechcel veriť, ale pridal, že to myslí celkom vážne,“ vybral presný dátum Ľubomír Kotleba zo svojich spomienok. Vtedy ešte medzi nimi k nijakej dohode nedošlo, ale o tri mesiace neskôr na ME mužov v Záhrebe sa tak už stalo.

„V mníchovskom sídle FIBA som začal pracovať 2. októbra 1989. Spočiatku ako technický asistent generálneho sekretára. Vtedy nás tam bolo iba sedem trvalých zamestnancov,“ konštatuje Ľubomír Kotleba, ktorého už predtým práve Borislav Stankovič nominoval ako rozhodcu na tri OH v rokoch 1980, 1984 a 1988. „Nikdy nezabudnem, ako nám zdôrazňoval, že basketbal musí byť prvoradý v našej práci. Nič iné nesmie byť nad ním, ani pred ním, žiadne osobné či vedľajšie záujmy.

Podľa neho mal Borislav Stankovič mimoriadnu charizmu, bol priateľský, ale rozhodný človek. Svojich podriadených nijako nekontroloval, dôveroval im. „Takmer nikdy sme sa dlho nerozprávali. Niekedy prešli dni, keď sme sa len pozdravili. Žiadal však dochvíľnosť v dokončení úloh a cieľov, ktoré sme si vytýčili. Bol mimoriadny diplomat, vždy vedel nájsť riešenie problému, alebo hľadal k jeho odstráneniu inú cestu. Uznával ho celý športový svet, nielen ten basketbalový,“ pridal Ľubomír Kotleba, ktorý sa dobre poznal so zosnulým viac ako 40 rokov a takmer polovicu s ním úzko spolupracoval.

Borislav Stankovič, rodák z Bihača (9. júla 1925) v bývalej Juhoslávii, bol najprv výborný basketbalista. Pošťastilo sa mu hrať za reprezentáciu svojej krajiny v historicky prvom zápase premiérových mužských MS v Argentíne 1950. V Buenos Aires tím Peru vyhral nad Juhosláviou 33:27 a v drese zdolaného družstva dal Stankovič 6 bodov. Vtedy bol už ako hráč Crvenej zvezdy Belehrad dvojnásobný majster krajiny (1946, 1947), v roku 1949 sa dostal do reprezentácie, v nej hral až do roku 1953. Neskôr bol úspešný tréner nielen v Belehrade, ale aj v talianskom Cantu. Už ako významný funkcionár juhoslovanského basketbalu sa v roku 1972 stal asistentom generálneho sekretára FIBA Brita Williama Jonesa a jeho nástupcom v tejto funkcii bol od roku 1976. Mimochodom, legendárny Jones bol zakladateľ FIBA v roku 1932 a jej generálny sekretár priam neuveriteľných 42 rokov. Stankovič vydržal v tejto pozícii „iba“ 26 rokov (1976 – 2002), bol člen MOV v rokoch 1988 – 2006, pričom zastával rôzne funkcie v jeho komisiách. Zhruba pred desaťročím sa čestný generálny sekretár FIBA a čestný člen MOV vrátil z Mníchova do vlasti. V Belehrade, kde v piatok naposledy vydýchol, sa už blížil k úctyhodnému veku 95 rokov.

 
Denník Šport Autorské práva Denníka Šport a uvedených agentúr. Všetky práva vyhradené.
Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Denníka Šport a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
 
 

ScoreBoard ...

SAM SAM 30.09.2020 SKP SKP
YAK YAK 30.09.2020 BPP BPP
UMB UMB 30.09.2020 PNC PNC
RBK RBK 30.09.2020 SNV SNV
SKP SKP 03.10.2020 SNV SNV
PNC PNC 03.10.2020 RBK RBK
BPP BPP 03.10.2020 UMB UMB
SAM SAM 03.10.2020 YAK YAK