Český tréner Růžička: Chýba vám systematická práca a top hráč, Inter má ďaleko od Nymburku

Publikované: 07.12.2019 Autor: Tomáš Kotlárik / redaktor RTVS Foto: Lukáš Droppan a archív

Lubomír Růžička, tréner mmcité1 Basket Brno (CZE) (Foto: Lukáš Droppan)

Lubomír Růžička patrí medzi trénerské talenty. Tridsaťtriročný Čech pred tromi rokmi viedol krátko Handlovú. V rodnej krajine aktuálne trénuje prvoligový klub mmcité1 Basket Brno, s ktorým sa v utorok predstavil na levickej palubovke v Alpsko-jadranskom pohári.

Brno prehralo s Patriotmi aj v druhom vzájomnom zápase v skupine. V prvom o tri body, v utorok vysoko 62:82. V exkluzívnom rozhovore sa dočítate o Růžičkovej práci. Opísal spoluprácu s Richardom Körnerom a porovnal Nymburk s Interom. Niektoré veci v slovenskom basketbale vníma kriticky a okomentoval prínos hviezdneho Tomáša Satoranského pre Česko.

Lubomír Růžička, tréner mmcité1 Basket Brno (CZE) (Foto: Lukáš Droppan)

Brno je s Levicami v skupine Alpsko-jadranského pohára. Čo pre klub znamená účasť v nadnárodnej súťaži?

„V Leviciach to bol náš tretí ostrý zápas v skupine. Jeden sme neodohrali, pretože slovinský súper Hopsi Polzela do Brna nepricestoval a nereflektoval na ponuky zápasu v iných termínoch. Je to trochu nepochopiteľné. Súťaž hráme pre to, aby sme sa proti sebe stretli a nevznikli kontumačné výsledky. Odhliadnuc od toho, naše mladé družstvo získava skúsenosti. Chlapci narodení v ročníku 99, ako sú Radek Farský či Filip Novotný môžu brániť reprezentanta Slovenska Milana Žiaka. Jan Kozina hrá proti Šimonovi Krajčovičovi. Sú to pre nás dobré minúty a skúsenosti. To je účelom, prečo sme v pohári.“

V tejto sezóne ste spolupracovali s Richardom Körnerom. Do klubu prišiel z Prievidze. Onedlho prestúpil do Interu Bratislava. Ako ste sa s touto stratou vyrovnali?

„Riša poznám dlhšiu dobu než len počas spolupráce z tejto sezóny, ktorá trvala dva a pol mesiaca. Jeho odchod ma mrzel. Nabúralo nám to úplne všetko, celú filozofiu. Rišovi to možno pomohlo v kariére. Ja som sa na neho vôbec nehneval. Do dnešného dňa sme v kontakte. Je to profík a dostal ponuku, ktorá sa neodmieta. V Brne nie sme v takej finančnej kondícii, aby sme konkurovali Interu.“

Snažili ste sa vhodne ho nahradiť?

„Je to skúsený hráč v najlepších rokoch, výborný atlét. Keď odíde líder, odíde 16 bodov a 8 doskokov na zápas, a to sa ťažko nahrádza. Rišo odišiel v októbri. Ak vtedy hľadáte nejakú posilu je to zložité. Takých hráčov v strednej Európe veľa nebehá. Samozrejme, môžeme podpísať Američana, čo však nie je štýl, akým sa chceme prezentovať. Môžeme priviesť aj hráča, ktorý bude nepripravený a dostaneme sa do začarovaného kruhu.“

Inter Braqtislava vs. Pécs-VSK Veolia, Richard Körner (11) (Foto: Vladimír Dorňák)

Česká i slovenská liga sú trochu podobné v tom, že obe súťaže majú dominantné tímy. Vy Nymburk, u nás je suverénom Inter Bratislava. Vnímate to tak?

„Na Slovensku je liga zaujímavá vďaka divákom a návštevnosti. U nás sú miesta, kde je plno aj miesta s nízkou návštevnosťou. Samozrejme, v Česku sa hrá o druhé miesto. Na druhej strane, hrať proti tímu, ktorý je v Lige majstrov s českými reprezentantmi, ktorí skončili na šiestom mieste na majstrovstvách sveta, je pre každého sviatkom a poctou. Sme radi, že nás Nymburk reprezentuje v európskych pohároch a vytvára pre hráčov vynikajúce podmienky. A porovnanie s Interom? Myslím si, že Inter je veľmi ďaleko od úrovne Nymburku. So všetkým rešpektom, pretečie ešte veľa vody v Dunaji, kým sa mu vyrovná.“

Čo považujete za rozdielové?

„Celková organizácia klubu. V Nymburku pracuje približne 70 ľudí. Aj rozpočtom je to neporovnateľné. Nymburk privádza drahších cudzincov. Pre českých hráčov ako sú Vojtěch Hruban, Jarda Bohačík, Pavel Pumprla vytvára podmienky, že chlapci nemajú potrebu niekam odísť. Pritom sú to hráči, ktorí by pokojne mohli hrať španielsku, francúzsku či taliansku ligu. Petr Benda mal svojho času eurocupové a euroligové ponuky. Nikdy neodišiel. Jarda Bohačík teraz riešil ponuky z európskych veľkoklubov. Neviem o tom, a ani nevidím jediného slovenského hráča, ktorý by mal momentálne potenciál pre EuroCup alebo Euroligu.“

V Nymburku ste pracovali v mládežníckej akadémii i ako asistent hlavného trénera. Čo všetko ste sa naučili?

„Pracoval som s Kęstutisom Kemzūrom, ktorý teraz vedie Olympiakos. To bolo 24/7 iba basketbal. Naučil som sa, akým spôsobom viesť družstvo, pristupovať k hráčom. Zároveň som získal obrovské skúsenosti. Sledovať hráčov ako sú Jiří Welsch, Luboš Bartoň, Rado Rančík, Petr Benda a ostatných, ako trénujú, tak si uvedomíte, prečo dosiahli tak veľa v kariérách, a prečo sú tak dobre ohodnotení finančne. Tí chlapci tomu basketu venovali celý čas a tréningový proces s nimi bol na top úrovni.“

Česko, Tím na MS Čína 2019 (Foto: fiba.basketbal)

Päť rokov ste boli asistentom trénera v českej reprezentácii. Láka vás viesť národný tím?

„Momentálne takto vôbec nepremýšľam. Baví ma práca v Brne, hoci sa nám výsledkovo nedarí. Máme mladé družstvo a vidím obrovský progres v hre. Vždy ma napĺňa, keď sa nejaký hráč dostane do nároďáku. Srbsko hralo proti českému tímu o piate miesto na MS a vidíte Martina Peterku, ako dá 13 bodov za polčas. Chlapca, s ktorým sme strávili v mládeži šesť rokov, mal som obrovskú radosť. V Brne mám zmluvu na dva roky s opciou na ďalší rok. V klube sú dobré podmienky na prácu. Máme perspektívny hráčsky materiál a páči sa mi prístup ľudí okolo klubu. Trénerské ambície sú v tom, vidieť mojich hráčov na najvyššej úrovni.“

Česká reprezentácia pobláznila nedávno na majstrovstvách sveta v Číne celú krajinu. Čo boli hlavné faktory fantastického úspechu, ktorým bolo šieste miesto?

„Sú dva. Po prvé, stretla sa generácia skvelých hráčov. A ďalšia vec, národný tím už pred angažovaním Ronena Ginzburga ukazoval obrovský progres pod trénerom Pavlom Budínským. Celkovo ten progres bol od roku 2010. Postupne odišli 80-te ročníky a nastúpili 90-te. Prichádzali Satoranský, Veselý, Balvín. Ročník 92 získal na majstrovstvách Európy 2008 do 16 rokov striebro. Pridali sa ďalšie silné ročníky a hráči ako Martin Kříž a Martin Peterka. Všetko je výsledkom systémovej práce českej federácie s talentovanými hráčmi. Pre mládež sú vytvorené výborné podmienky. V tom vidím obrovský rozdiel medzi Českom a Slovenskom. Nechcem kritizovať Slovensko, pokiaľ však nebude v mládežníckom basketbale podpora od štátu, potom je to len o nejakých nadšencoch alebo výnimkách ako sú Anton Gavel či bratia Rančíkovci. To však nie je systematická práca…“

Tomáš Satoranský (8), Česká republika (Foto: fiba.basketbal)

Tomáš Satoranský hrá v NBA za Chicago Bulls. Má pred sebou ešte veľa sezón, veď má 28 rokov. Čo hovoríte na jeho kariéru?

„Vnímam ho ako chlapca totálne oddaného basketbalu. Plní si sny. Robí pre to možné i nemožné. Má výborný charakter a talent od Boha, čo sa týka atletických schopností. Je veľký pracant. V hlave to má perfektne zrovnané. Okolo seba má ľudí, ktorí mu kariéru pomohli pripraviť. Ešte neurobil žiadne zlé rozhodnutie. Najskôr neodišiel príliš skoro z USK Praha a dostal v lige priestor ako 17-ročný. Potom neprestúpil do veľkého klubu. Išiel do Sevilly, kde mal dobrých trénerov a našli mu vhodnú rolu. Stále vydržal a nešiel do NBA. Ďalším krokom bola Barcelona a až potom zámorie. Jednoducho, robí vždy správne rozhodnutia a podriaďuje tomu všetko.“

Veľkou superstar je aj doma. Čo znamená pre český basketbal?

„Tomáš však pomáha českému basketu ako málokto. Vďaka tomu, že je v NBA, ktorá je populárna, je vzorom pre mnohé deti. On je typ človeka, ktorý neodmieta túto pozornosť. Naopak, v tejto roli vie pracovať. Keď sa všetko skĺbi, je to absolútne super.“

 
basket.sk Autorské práva basket.sk a uvedených agentúr. Všetky práva vyhradené.
Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu basket.sk a uvedených agentúr je výslovne zakázané.


Diskusia