Nikto nemal taký prístup ako Naglič, vraví muž, ktorý sa staral o hviezdy pezinského basketbalu

Publikované: 28.12.2018 Autor: Peter Jačiansky/redaktor denníka Šport

Željko Obradovič, Tomáš Roman

Basketbal nemohol hrať kvôli astme, no napriek tomu pri ňom strávil takmer celý profesionálny život. Zatiaľ čo jeho mladší brat Peter sa venuje výchove mládeže, Tomáš Roman (41) je masér, ktorý bol súčasťou tímu Slovakofarma Pezinok počas jeho najslávnejšej éry, keď klub hrával zápasy proti veľkým menám európskeho basketbalu. Neskôr pôsobil pri slovenskej reprezentácii, v Nemecku, v Česku a aktuálne pracuje v rakúskom Kapfenbergu, kam prišiel pred začiatkom tejto sezóny.

Na webovej stránke vášho klubu ste vedený ako „betreuer“, čo by sa do slovenčiny dalo preložiť ako opatrovateľ. Aká je vaša náplň práce?

„Momentálne sme v klube dvaja. Okrem mňa je tam ešte jeden mladý chlapec, ktorý to má ako civilku. Čiže po sezóne skončí a pôjde do svojho zamestnania. Ten mi pomáha najmä s pitným režimom, to má na starosti on. Ja sa zas starám o masáže, elektroliečbu, tejpovanie a všetko okolo toho. Viac práce máme, keď hráme vonku, pretože vtedy musíme všetko nahádzať do dvoch veľkých boxov, ktoré si so sebou vezieme v autobuse.“

Vráťme sa teraz úplne na začiatok. Ako ste sa dostali k tejto práci?

„Basketbal som nemohol hrávať, keďže som astmatik, ale chcel som pri ňom nejakým spôsobom zostať. Pri mužstve vtedy pôsobil pán Pažitný, s ktorým sa môj otec dobre poznal, keďže bol vedúci tímu. Začal som chodiť na zdravotnú školu do Harmónie pri Modre, kde som študoval odbor masér a popri tom som praxoval v Bratislave v štátnej nemocnici, kde pán Pažitný pracoval. Prvý rok sme pri mužstve boli spolu, to sa rozprávame o poslednom roku federálnej ligy, resp. o prvom roku slovenskej ligy. Potom som už pokračoval sám a neskôr prišla éra tzv. veľkého Pezinka, práca v reprezentáci­i atď.“

V profesnom živote to bežne býva tak, že človek si na dobrú pracovnú pozíciu musí počkať. U vás to bolo inak, keďže spomínaná éra veľkého Pezinka vás zastihla v začiatkoch. Ako si spomínate na toto obdobie?

„Mali sme tu vtedy veľa dobrých slovenských hráčov, ktorí reprezentovali krajinu, ale v tom čase to bolo bežné. Potom tí cudzinci museli fakt stáť za to, aby si tu zaslúžili hrať. Nielen v Pezinku. Navyše som pracoval doma, čo bola veľká výhoda a zároveň šťastie. Zišla sa tu vtedy skupina ľudí, ktorá sa o basketbal starala a bola ochotná do neho investovať. Potom sme to dotiahli až tam, kam sme to dotiahli. Samozrejme, neskôr to skončilo, ale to je už druhá vec.“

Počas obdobia, v ktorom Pezinok hrával v európskych pohároch, sa tu vystriedalo mnoho kvalitných hráčov. Tí, ktorí si pamätajú túto éru, tvrdia, že najväčší profesionalizmus sem so sebou priniesol Aramis Naglič. Je to pravda?

„Asi áno. Nikto sa podľa mňa o seba nestaral tak ako on a ani nemal taký prístup k basketbalu. Niektorí hráči sa tomu potom snažili priučiť. Samozrejme, Aramis bol v tom čase vo vyššom veku a musel sa o seba starať, aby mohol hrať tak dobre, ako hral. Ale boli tam aj iní, napríklad Jovo Kuznecov, to bol doslova askéta. Podobný bol aj Gordan Zadravec.“

Pomohlo vám v ďalšej kariére, že ste mali v životopise ako predchádzajúce pracovisko napísané Slovakofarma Pezinok?

„Myslím si, že mi to pomohlo. Keď sa to v Pezinku skončilo, pracoval som tuším prvý alebo druhý rok pri národnom tíme, ktorý vtedy viedol Mexo Urban. Tam som sa zoznámil s Petom Lisickim, ktorý ma odporučil do Nemecka. Trénoval tam v tom čase Ken Scalabroni. Možno to bola náhoda, ale náš prvý turnaj s reprezentáciou bol v Dečíne a on tam prišiel skautovať Petra už ako kouč Braunschweigu. S Kenom som potom strávil veľa času, keďže ma so sebou zobral do Prahy a neskôr aj do Rakúska. A myslím si, že mi to pomohlo aj teraz, keď som prichádzal do Kapfenbergu.“

Ako vyzerá bežný deň vo vašej práci?

„Mne to nerobí problém si na to zvyknúť, ale v súčasnom klube neustále trénujeme. Napríklad aj pred vonkajšími zápasmi. Ráno je normálne tréning, hráči si stále prechádzajú signály, aby si ich zafixovali. Dokonca je k tomu ešte krátko video. Novinkou je pre mňa spoločný obed v hale, po ktorom sa cestuje na zápas. Keď je klasický nezápasový deň, tak máme dva tréningy. Vtedy je treba pripraviť pitný režim, sú tam masáže a vždy je možné, že niekto príde s nejakým problémom. Väčšinou sa na ranné tréningy netejpuje, keďže sú voľnejšie a trénuje sa streľba, individuálne činnosti a je tu posilňovňa. Poobede už tejpujeme hráčov, pretože sa hrá piati na piatich. V tomto mužstve je veľa hráčov zvyknutých na ľadové kade. Je toho dosť. Keď sa s hráčmi spoznám viac, začnú sa zdôverovať a rozprávame sa aj o bežných veciach.“

Keďže už nejaký ten čas pôsobíte v Rakúsku, máte nasledované ligové zápasy. Aká je úroveň rakúskej ligy? Dá sa to porovnať s tou našou?

„Veľa kamarátov z Prahy sa ma už pýtalo na to, aká je rakúska liga v porovnaní s českou. Vždy budem tvrdiť, že česká liga je lepšia. Je v nej veľa dobrých českých hráčov, z toho dve mužstvá sú zložené výhradne z českých hráčov. Niečo také sa v Rakúsku nemôže stať, lebo domácich basketbalistov je veľmi málo. Je tam pár reprezentantov, ale akonáhle je niekto lepší, dostane sa do zahraničia. Počas prvej sezóny som bol nemilo prekvapený z úrovne niektorých legionárov. Avšak sú tam aj dobrí hráči. V minulosti sa viackrát stalo, že v tejto lige začínal nejaký dobrý legionár a potom sa posunul ďalej.“

Rakúšania majú momentálne v NBA jedného zástupcu, ktorým je Jakub Pöltl zo San Antonia Spurs. Ako to vnímajú? Začali viac sledovať NBA?

„Nezdá sa mi to. Keď to porovnám s Čechmi, ktorí majú v lige Tomáša Satoranského, tak takmer vôbec. V Rakúsku mi to príde tak, že všetci len čakajú na to, kým napadne prvý sneh a potom sa idú lyžovať. Oni sami niekedy vravia, že basketbal je z hľadiska záujmu niekde medzi poslednými športmi. Určite nemá v krajine také postavenie, ako napríklad má v Česku alebo u nás na Slovensku.“

Vaše mužstvo, Kapfenberg Bulls, hralo v tejto sezóne predkolo FIBA Europe Cup-u proti holandskému tímu ZZ Leiden. V súčte oboch zápasov to vyznelo jasne v prospech súpera. Bol ten kvalitatívny rozdiel až taký veľký?

„V tom domácom zápase nás veľmi prekvapili, napokon to skončilo o sedemnásť bodov. Myslím si, že z toho sme boli doslova ako obarení. Netvrdím, že ten druhý duel sme tam išli len tak odohrať – práveže dlho sme sa držali a bolo to vyrovnané – ale potom to skĺzlo na –10 a už nebolo o čom. Mali dvoch ozaj veľmi dobrých amerických hráčov. Z tej prvej skupiny sa ešte dostali, ale v tej ďalšej už poriadne dostávali. To už je úplne iná úroveň.“

Keď sa mladých hráčov pýtajú na ich ciele, mnohí rozprávajú o tom, že by si raz chceli zahrať v Eurolige či v NBA. Skrátka dostať sa čím najďalej. Funguje to takto aj to vašej pozícii?

„Asi áno. Každý do toho ide s nejakým cieľom a chce sa niekam dostať. Mne sa toho už dosť splnilo a som s tým spokojný, ale neviem, či sa dá dostať ešte ďalej. Mám na mysli Eurocup alebo dokonca Euroligu, o NBA ani nehovorím. Keď sa v lete stretnem s Tomášom Satoranským, ten mi rozpráva o ich fyzioterapeutovi, ktorý je priam kúzelník. Je vraj neskutočný. Ale počas mojej kariéry som sa veľakrát presvedčil, že je to o tom, kto koho pozná.“

Premýšľali ste už nad tým, čo bude potom, keď nebudete pracovať pri basketbalovom tí­me?

„Už sa mi stalo, že som počas sezóny nemal prácu, a tak som v Anglicku opatroval starých ľudí, čo mi vlastne umožňuje moje vzdelanie. To je možno plán B. Ale ak mi vydrží zdravie, tak sa to dá robiť dosť dlho.“

Arvydas Sabonis, Tomáš Roman
 
basket.sk Autorské práva basket.sk a uvedených agentúr. Všetky práva vyhradené.
Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu basket.sk a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
 
 

ScoreBoard ...

LEV LEV 93:79
17.10.2020
HAN HAN
SNV SNV 97:71
17.10.2020
PDA PDA
INT INT 102:89
17.10.2020
SVT SVT
HAN HAN 74:73
21.10.2020
LUC LUC
PDA PDA 75:72
21.10.2020
INT INT
SVT SVT 94:74
21.10.2020
LEV LEV
SVT SVT 24.10.2020 LUC LUC
PDA PDA 24.10.2020 LEV LEV
SNV SNV 24.10.2020 INT INT
HAN HAN 28.10.2020 SNV SNV
LUC LUC 28.10.2020 PDA PDA
LEV LEV 28.10.2020 INT INT

Základná časť ...

# Tím V/P %
1 Spišskí Rytieri 5/1 83,33%
2 BKM Lučenec 4/2 66,67%
3 Patrioti Levice 3/3 50,00%
4 Iskra Svit 3/3 50,00%
5 Inter Bratislava 2/4 33,33%
6 MBK Baník Handlová 2/4 33,33%
7 BC Prievidza 2/4 33,33%