Mário Ihring prežil náročnú sezónu. Na jej začiatku hrával v talianskej lige aj v Lige majstrov, postupne však nedostával toľko príležitostí. Išiel na hosťovanie do poľského Wloclawku. V jeho drese veľa nehrával, ale naučil sa viacero dôležitých vecí. Rád by ich ukázal v záverečnom zápase predkvalifikácie proti Švajčiarsku.

Zápas vo Švajčiarsku ovplyvnilo aj vaše nešťastné zranenie, je pre vás o to väčšou motiváciou uspieť doma?

„Určite máme veľkú túžbu po víťazstve, ktoré v tejto kvalifikácii nemáme. Sme motivovaní. Aj sám chcem pomôcť k úspechu dobrým výkonom.“

V dnešnom basketbale je stredný rozohrávač možno ešte dôležitejší ako v minulosti, ako vnímate veľkú zodpovednosť, ktorá je na vás kladená v reprezentácii?

„Je to náročné, ale naučil som sa v tejto sezóne, že to nie je len o basketbale, ale aj o regenerácii, spánku, strave. Aj na ihrisku nemôžem hrať len tak hala bala, musím rozmýšľať a pozorovať, ktorá akcia by bola v konkrétnej situácii najlepšia. V tomto som viac vyspel. Hodnotím to ako najväčšie pozitívum z poslednej sezóny.“

Asi vás zamrzelo, že po kempe tím čaká len jediný zápas?

„Áno, máme tu dobrú partiu. Na reprezentáciu sa vždy teším. Je tu dobrý realizačný tím. Bohužiaľ to takto dopado a čaká nás jediný zápas.“

Čekovský: V NCAA som bojoval s tým, že nemôžem strieľať. Chcem všetkým dokázať, že som to nezabudol

Vekom ešte môžete hrať za reprezentáciu do dvadsať rokov, oblečiete jej dres?

„Rozprával som sa už s trénerom Kurillom. Vysvetlil som mu, že sa potrebujem zlepšiť individuálne po stránke svalovej, kondičnej a hernej. Momentálne budem pracovať individuálne namiesto národného tímu do dvadsať rokov. Je to pre mňa prioritou to budúcej sezóny, aby som bol schopný konkurovať súperom. Nie je to sranda hrať zápasy na úrovni talianskej, poľskej ligy. Súperi vám dajú všetko pocítiť.“

Nie je to na jednej strane škoda, keby sa dala dvadsiatka dokopy, tak môžete bojovať o historický postup medzi elitu?

„Musím povedať, že trošku ovyplvnilo moje rozhodnutie aj to, že odmietol pozvánku Marek Doležaj. Keby sa zídeme všetci, tak je to možno inak. Marek sa rozhodol ísť individuálnou cestou, takisto neviem ako to bude s Marošom Zelizňákom, aj keď u neho neviem nič stopercentne.“

Ako by ste zhodnotili s odstupom času sezónu, ktorú ste mali rozdelenú medzi talianske Capo d´Orlando a poľský Wloclawek, s ktorým ste získali titul?

„Začínal som dobre, mával som minúty ako náhradník v talianskom tíme. Dostával som priestor na dvanásť, pätnásť minút, zvykal som si na tamojší basketbal. Talianska liga je kvalitná. Potom sa bohužiaľ vymenila kopa hráčov a zrazu som nemal priestor. V Lige majstrov som hrával tridsať minút a v lige len dve. Potom som si prestal na ihrisku veriť. V Poľsku bol postavený tím. Hrali skvelý basketbal. Bolo ťažké naskočiť do rozbehnutého vlaku, ale boli tam výborní tréneri. Zlepšil som sa tam v hlave. Trošku som si napravil osobnosť, veľa som sa priučil. Prevažuje pozitívum, ale boli tam aj negatíva, keď som hrával v play-off len pár minút. Rád by som si zahral vo finále viac ako len tri minúty.“

Rudež: Brodziansky sľúbil, že príde do reprezentácie, ale ovplyvnili ho agenti

Čo môžete povedať k vašej budúcnosti?

„Taliansky klub zostúpil do druhej ligy, zrušil sa mi kontrakt. Som voľný hráč a riešim to s agentom. Behom najbližších týždňov by sa to mohlo vyriešiť. Chcel by som ostať v zahraničí. To je prioritou. Na Slovensku sme sa rozprávali len o tom, keby hrali kluby európske súťaže, čo nevyzerá priaznivo. Myslel som si, že niečo bude aj tu. Škoda.“

Z Wloclawku ste nedostali ponuku na pokračovanie?

„Rozprávali sme sa na konci sezóny s trénerom, ktorý mi naznačil, že ak by predĺžili zmluvu, tak by sme mohli znova spolupracovať. Uvidíme ako sa to vyvinie.“