Do športových zväzov sme naliali milióny, no ak nezakročíme, profesionálne kluby čakajú ťažké časy

Publikované: 11.06.2018 Autor: Peter Sepeši Foto: ucps.sk

Ilustračné foto - basketbalová lopta (Foto: jäzva)

Blíži sa 31. december 2018, zlomový dátum pre slovenský profesionálny šport, ak mu teda nepomôžeme. Po tomto dátume prestane platiť výnimka, podľa ktorej profesionálni športovci vedení ako zamestnanci (a nie ako živnostníci) dočasne neboli považovaní za zamestnancov na účely povinného platenia sociálnych odvodov.

Toto ustanovenie bolo len prechodné, a to preto, že súčasťou nového zákona o športe mali byť aj nástroje financovania, ktoré mali výrazne pomôcť klubom: napríklad superodpočet pre sponzorov alebo športové poukazy. Tieto nástroje sa však napokon do zákona nedostali alebo ich ministerstvo financií pozmenilo tak, že sa stali pre súkromný sektor „nemotivujúcimi“, ba práve naopak, administratívne zaťažujúcimi.

Rozpracované a diskutované boli aj úvahy o znížení sadzby DPH zo vstupného a z prenájmu športovej infraštruktúry na športové účely, zrušenie dane z nehnuteľností pri nehnuteľnostiach využívaných na športovú činnosť či zrýchlenie daňových odpisov pri výstavbe športovej infraštruktúry.

Zákon o športe významne zvýšil financovanie športu zo štátneho rozpočtu na centrálnej úrovni a pomohol národným športovým zväzom lepšie financovať štátnu reprezentáciu, talentovanú mládež a plnenie ďalších úloh zväzov, čo dokumentuje aj nasledovná tabuľka.

Financovanie vybraných športových zväzov za obdobie 2013 - 2019 (Foto: ucps.sk)

Očakávané benefity pre klubový šport, ktoré pôvodne boli súčasťou návrhu zákona o športe, však nakoniec boli z návrhu zákona o športe v legislatívnom procese vypustené. A to napriek tomu, že sa zaviedli povinné pracovnoprávne vzťahy športovcov kolektívnych športov, ktorých vykonávanie športu pre športový klub má znaky závislej práce, s ktorými sú spojené významne zvýšené mzdové/odvodové náklady pre kluby. V skratke: ak vás platí klub, mali by ste byť zamestnanec, nie športovec.

Treba však pripomenúť, že povinnosť klubov mať profesionálnych športovcov v kolektívnych športoch ako zamestnancov existovala v slovenskom právnom poriadku už od 1. apríla 2002, keď vstúpil do účinnosti súčasne platný Zákonník práce, ktorý zaviedol pojem závislej práce, ako aj pracovnoprávne vzťahy profesionálnych športovcov.

Slovenský šport, slovenské štátne orgány vrátane kontrolných orgánov však zotrvačnosťou pokračovali bez zmeny v udržiavaní a tolerovaní faktického stavu spred prijatia nového Zákonníka práce. Nikto na zmenu právneho stavu nezareagoval, štát ani športová obec.

Športová obec zrejme preto, lebo by to pre ňu bolo značne nevýhodné z dôvodu zvýšenia nákladov na hráčov v dôsledku nevyhnutnosti platenia odvodov za zamestnávateľa i za zamestnanca, ako aj ďalších povinností, obmedzení a nákladov.

Štátne a kontrolné orgány nereagovali možno či zrejme preto, že Zákonník práce výslovne predpokladal aj osobitnú právnu úpravu pre profesionálnych športovcov. Tá však až do prijatia zákona o športe v roku 2015 prijatá nebola, z čoho vyplýva, že na pracovnoprávne vzťahy športovcov sa mal aplikovať Zákonník práce bez výnimky.

Podľa dostupných informácií poslednými krajinami, ktoré ešte nemajú zavedené zamestnanecké vzťahy medzi športovcami a klubmi, boli do 31. decembra 2015 Slovensko, Česko a Malta.

Zákon o športe v roku 2015 teda len potvrdil dávno platný zamestnanecký štandard na Slovensku, nepriniesol však očakávané i sľubované benefity, ktoré mali pomôcť profesionálnym klubom zvládnuť plnenie odvodových povinností spojených so zamestnaneckými vzťahmi.

Pritom je všeobecne známe, že slovenské ligové kluby, vzhľadom na veľkosť a možnosti slovenského trhu, sú dlhodobo stratové a sú odkázané na každoročné finančné injekcie od súkromných firiem, najmä vlastníkov týchto klubov.

Problém sa len oddialil

Ak si slovenská spoločnosť (jej väčšina) želá, aby slovenské kluby, ako napr. Good Angels Košice, Iuventa Michalovce, ale aj ďalšie tradičné kluby najvyššej ligy futbalu, hokeja, basketbalu, hádzanej a volejbalu mohli pokračovať v národných a medzinárodných klubových súťažiach a aby mohli byť konkurencieschopné v súťaži o angažovanie dobrých hráčov a športové trofeje aspoň s okolitými štátmi, potrebujú systémovo pomôcť.

V roku 2015 sa problém platenia odvodov za športovcov-zamestnancov systémovo nevyriešil, iba oddialil o 3 roky vyššie spomenutým prechodným ustanovením, ktorým boli schválené odvodové prázdniny.

Odvodové prázdniny akurát oddialili ekonomické problémy beztak stratových klubov s významným navýšením nákladov. Zároveň vytvorili časový priestor na hľadanie riešenia, ktorý sa však pomaly končí.

V mesiacoch máj až september 2018 by sa však mali kluby slovenských najvyšších ligových súťaží prihlasovať do nového súťažného ročníka 2018/19 dlhodobých majstrovských súťaží, ale aj európskych pohárových súťaží, v polovici ktorého (od 1. januára 2019) ich čaká dramatický nárast mzdových nákladov v dôsledku ukončenia odvodových prázdnin.

Teraz je „ten pravý čas“, keď potrebujeme systémové riešenie, ktoré pomôže našim profesionálnym klubom, aby sa mohli zodpovedne rozhodnúť pri prihlasovaní do najvyšších ligových súťaží z hľadiska schopnosti naplniť rozpočty a dokončiť sezónu bez konkurzov, znechutenia funkcionárov, trénerov, športovcov, fanúšikov a bez hanby pre slovenský šport.

V konečnom dôsledku aj bez hanby všetkých tých, ktorí majú dať hlavy dokopy a vymyslieť úpravu pravidiel fungovania klubov tak, aby nielenže prežili (momentálne je to o tom), ale tak, aby sa pomaly mohli rozvíjať a dobehnúť úroveň profesionálnych klubov aspoň v Česku, Maďarsku, Poľsku, Rakúsku či Ukrajine, súťaže, s ktorými sú vnímané aj z pohľadu národnej hrdosti veľmi citlivo a prestížne.

S akými úvahami sa stretávame pri diskusii o problémoch profesionálneho športu na Slovensku?

1. Profesionálny športovec by mal byť vnímaný rovnako ako bežný zamestnanec, AVŠAK
- profesionálne kluby, ktoré sú na Slovensku dlhodobo stratové bez veľkých vyhliadok na zmenu (vzhľadom na obmedzenú možnosť komercionalizácie športu z dôvodu veľkosti trhu, počtu obyvateľov a iných dôvodov), by mali/mohli mať pravidlami (zákonmi) vytvorené také podmienky na činnosť, aby bez existenčných problémov dokázali s pomocou svojich sponzorov vygenerovať objem prostriedkov potrebný na odvody a ďalšie náklady nevyhnutne spojené so „zamestnávaním“ športovcov, a aby pritom slovenské kluby dokázali ostať konkurencieschop­nými aspoň s okolitými štátmi (Česko, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Ukrajina), ktorých profesionálnym klubom ich zákony, možnosti trhu a ekonomiky poskytujú podstatne lepšie podmienky na športovú činnosť.
- profesionálny športovec by mal byť od mladého veku vedený/vychovávaný v systéme duálnej kariéry športovca, ktorá by mu pomohla v prípade straty zamestnania (zranenie, strata výkonnosti, materské povinnosti a pod.) zaradiť sa do spoločnosti a byť ekonomicky aktívny vo svojej druhej profesii, na ktorú sa pripravoval popri profesionálnom vykonávaní športu; aby profesionálni športovci nemuseli začínať svoju „druhú kariéru“ úplne od nuly. V tomto smere by mohli/mali priniesť nové možnosti pripravované „stredné športové školy“ a nové študijné zamerania orientované na šport.

2. Profesionálny športovec je iným zamestnancom ako bežný zamestnanec (takýto pohľad sa uplatňuje aj vo viacerých európskych štátoch a akceptuje ho aj EÚ) a to s poukazom na osobitnú povahu športu, krátkodobosť a nepredvídateľnosť kariéry profesionálnych športovcov, ako aj vzhľadom na mnohé pozitívne prínosy, ktoré profesionálny šport prináša spoločnosti (od prípravy reprezentácie, zážitku pre občanov až po motiváciu a vzory pre deti a mládež).

Viaceré ligové kluby už avizovali, že nebudú schopné ekonomicky zvládnuť zvýšené náklady na mzdy a odvody, a teda sa nebudú vedieť ďalej starať o rozvoj profesionálneho športu, ak im slovenská spoločnosť systémovo nepomôže.

Aký „veľký“ je problém zvýšenia nákladov profesionálneho športu od 1. januára 2019 z pohľadu (makro)ekonomiky Slovenska a (mikro)ekonomiky profesionálnych klubov?

Pri riešení akéhokoľvek problému v spoločnosti je potrebné poznať minimálne základné dáta, ktoré sú podstatné na pochopenie rozsahu problému, následkov a súvislostí jeho možných riešení.

V decembri 2017 sme preto vykonali dopyty na národné športové zväzy futbalu, hokeja, basketbalu a hádzanej, v rámci ktorých sme požiadali o oznámenie počtov profesionálnych športovcov (mužov a žien) pôsobiacich v jednotlivých športoch na základe údajov vedených v matrikách zväzov alebo aspoň kvalifikovaným odhadom a platové úrovne ich odmien. Od volejbalu, v ktorom v decembri 2017 práve prebiehali voľby prezidenta a ostatných orgánov, bol získaný počet profesionálnych športovcov kvalifikovaným odhadom dlhoročného funkcionára Ivana Husára.

Prvý dôležitý údaj: Koľko máme na Slovensku profesionálnych športovcov v kolektívnych športoch?

Zistili sme, že na celom Slovensku v kolektívnych športoch – futbale, hokeji, basketbale, hádzanej a volejbale, pôsobilo v decembri 2017 vo všetkých súťažiach (1. a 2. liga) približne 1108 profesio­nálnych športovcov (mužov+žien).

Najviac profesionálnych športovcov pôsobí vo futbale (536) a v hokeji (335). V basketbale ich pôsobí 120, v hádzanej 77 a vo volejbale cca 40 športovcov (muži+ženy).

Druhý dôležitý údaj: Aké majú platy profesionálni športovci na Slovensku?

V rámci toho istého dopytu na zväzy sme zisťovali aj platové hladiny profesionálnych športovcov, pričom bolo zistené, že najväčší počet športovcov (849 z 1108) má hrubú mzdu v platovej hladine do 2000 eur. Viac ako minimálnu mzdu (480 eur), ale menej ako 1000 eur mesačne zarába približne polovica (425) z týchto športovcov (mužov+žien).

Plat nad 4000 eur brutto malo na Slovensku podľa informácií získaných v decembri 2017 „iba“ 89 profesionálnych športovcov, najmä z futbalu a hokeja, pritom hokejisti Slovana Bratislava v KHL musia pri platoch hráčov v kádri dodržať platové minimum, pred tromi rokmi bolo 7200 eur mesačne.

Ďalší podstatný údaj: Aké je zloženie profesionálnych športovcov na Slovensku?

Je možné predpokladať, že veľká časť profesionálnych športovcov s hrubým príjmom nad 2000 eur (cca 250 športovcov), ako napr. hokejisti HC Slovana Bratislava pôsobiaci v KHL, najlepšie platení hokejisti ostatných slovenských klubov alebo futbalisti ŠK Slovana Bratislava a niektorých ďalších klubov najvyššej ligy futbalu alebo aj basketbalu, sú cudzincami.

Podstatná časť týchto športovcov neplánuje žiť dlhodobo/trvalo na Slovensku. Po skončení športovej kariéry, resp. po ukončení zmluvného vzťahu so slovenským klubom, títo športovci, až na niektoré výnimky, nebudú využívať slovenský sociálny systém, ale vracajú sa do svojho štátu pôvodu. To platí napr. aj o basketbalistkách Good Angels Košice pôvodom z USA alebo iných štátov, ktoré na Slovensko prichádzajú na niekoľko mesiacov alebo na jednu či dve súťažné sezóny a zvyšujú športovú úroveň jednak súťaží, v ktorých pôsobí družstvo Good Angels Košice, ako aj slovenských športovkýň často reprezentantiek Slovenska, ktoré sa s nimi pripravujú a hrajú v jednom tíme.

Preto je otázne, či je nevyhnutné trvať na tom, aby títo športovci – cudzinci platili na Slovensku sociálne odvody a ak áno, v akej výške.

Ako vznikol problém klubov so zvýšením nákladov na odvody športovcov?

do 31. decembra 2015 platilo: náklad klubu na odmenu hráča (SZČO) = príjem hráča, ktorý klub previedol na účet športovca/hráča (hráč si riešil ďalej ako SZČO všetko sám = profesionálny športovec príjem zdaňoval ako podnikateľ, t. j. riešil sám prihlásenie do poisťovní, platenie odvodov, vedenie účtovníctva, spracovanie a podanie daňového priznania, uplatnenie vrátane optimalizácie nákladov s cieľom minimalizácie daní a odvodov.
od 1. januára 2016 platí: zákon o športe v súlade s požiadavkami EÚ/UEFA zaviedol povinné pracovnoprávne vzťahy hráčov, ak sú pri vykonávaní športu športovcom pre klub naplnené znaky závislej práce, čo platí v podstate pri všetkých kolektívnych športoch, kde je odmena športovca vyššia ako minimálna mzda.
od 1. januára 2016 až do 1. januára 2019 (prechodné obdobie) platí:
náklad klubu na odmenu hráča = príjem hráča (nezmenený z roku 2015) + 19 % zrážka na daň z príjmu (resp. zrážka 25 % z ročného príjmu nad 35.022,31 eur) Pri čistej mzde 1000 eur je superhrubá mzda 1234,57 eur, z ktorej sa odpočítava 19 % daň, t. j. nárast nákladov klubu oproti roku 2015 je 23,46%)
– v tomto období majú kluby i športovci dočasné odvodové prázdniny (sociálne odvody za hráčov/zamestnancov nie sú povinné) = vytvorený priestor na hľadanie riešenia pre kluby
– druhá strana mince však je, že športovci, ktorí nie sú poistení, nemôžu čerpať benefity sociálneho poistenia, ako napr. nemocenské dávky počas PN, podpora v nezamestnanosti v prípade straty zamestnania a pod.
od 1. januára 2019 náklad klubu na odmenu hráča = príjem hráča + 80 % (pri mzde 1000 eur, resp. pri mzde 2000 eur mesačne je to nárast až o 90 %) (19 % resp. 25 % zrážka na daň z príjmu + 50,2 % sociálne odvody a zdravotné odvody)
– ak nedôjde k zmene právnej úpravy, narastú mzdové náklady klubu oproti roku 2015 o cca 80 %, t. j. ak mal v roku 2015 klub mzdový náklad 1000 eur mesačne a hráč dostal čistých 1000 eur na účet, aby aj v roku 2019 mohol dostať hráč 1000 eur netto na účet, mzdový náklad klubu bude cca 1800 eur. Pri vyššej mzde sa percentuálne mzdový náklad ešte viac zvyšuje, nakoľko pri nižšej mzde významne zníži mzdové náklady odpočítanie nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka/športovca (v roku 2017 to bola suma 3 803,33 eura). KLUB s „mzdovými“ nákladmi cca 600-tis. € v roku 2015 (nákladom klubu bola vtedy iba čistá zmluvná odmena prevedená na účet hráča) bude mať klub od roku 2019 mzdové náklady cca 1,1 mil. € (superhrubá mzda)

Pri približne 1100 profesio­nálnych športovcoch a priemernej mesačnej mzde športovca niekde okolo 2000 eur (celkové ročné náklady na mzdy bez odvodov sú cca 26,4 mil eur) bude predstavovať nárast nákladov pre profesionálny šport cca 23,7 mil. eur, t. j. celkové náklady profesionálnych klubov na superhrubú mzdu budú cca 50 mil eur.

Koho sa problém profesionálneho športu týka?

Najviac dotknuté sú kluby najvyšších súťaží kolektívnych športov (futbal, hokej, basketbal, hádzaná, volejbal)
- Počet dotknutých športovcov = približne 1100 profesio­nálnych hráčov/hráčok futbalu, hokeja, basketbalu, hádzanej, volejbalu (viď tabuľka nižšie)
- Počet klubov = cca 50 športových klubov, v ktorých pôsobia profesionálni hráči/hráčky
- Počet slovenských fanúšikov, ktorí sledujú účinkovanie slovenských klubov v národných i európskych súťažiach (stretnutia týchto klubov sú vysielané často v TV a prostredníctvom internetu), z ktorých klubov sú najlepší slovenskí športovci nominovaní do reprezentácie SR na významné medzinárodné súťaže v kategóriách juniorov i dospelých (OH, MS, ME, Svetový pohár a pod.) = približne milión divákov

Poznámka k tabuľke:

Údaje v tabuľke boli získané v súčinnosti s príslušnými národnými športovými zväzmi kvalifikovaným odhadom podľa stavu v decembri 2017 (údaje sa v čase stále menia) a príjmy športovcov uvedené v tabuľke predstavujú priemerný mesačný plat rozpočítaný na obdobie 12 mesiacov.

Počet profesionálnych športovcov na Slovensku v kolektívnych športoch a ich platové hladiny (stav k 12/2017) (Foto: ucps.sk)

Aké sú základné východiská riešenia problému:

1. Slovenské profesionálne kluby dlhodobo nie sú ziskové

2. Prínos slovenských profesionálnych klubov pre slovenskú spoločnosť starostlivosť o talentovanú mládež (akadémie) – každý klub má približne 200 až 500 detí celoročne vychovávajú/pri­pravujú športovcov pre reprezentačné družstvá Slovenska mládeže i dospelých ponúkajú divákom príležitosť na spoločenské stretnutia i športový zážitok (podujatia ročne pre státisíce divákov na štadiónoch, v halách, pri TV obrazovkách či na internete)

3. Okolité štáty vytvorili pre profesionálnych športovcov vo svojich ligách zvýhodnené daňovo-odvodové prostredie, ktorého dôsledkom je odchod kvalitnejších slovenských hráčov do Poľska, Maďarska (odvody z minimálnej mzdy) a Česka (športovci sú stále SZČO, nie zamestnanci), kde im vedia ponúknuť vyššiu mzdu/odmenu ako na Slovensku pri nižších celkových “mzdových nákladoch”

4. Ak sa zavedie plné daňovo-odvodové zaťaženie klubov/zamestná­vateľov a hráčov/zamestnancov (nárast nákladov oproti roku 2018 o 50 percent), slovenské kluby úplne stratia konkurencieschop­nosť oproti českým, maďarským, poľským a iným európskym klubom

5. Iné dôležité okolnosti:
- veľkosť slovenského marketingového trhu zodpovedajúca veľkosti krajiny a počtu jej obyvateľov,
- nedostatočné príjmy klubov z predaja reklamy, reklamných predmetov a vysielacích práv,
- vzhľadom na stav štadiónov pred ich rekonštrukciou a modernizáciou (futbalové štadióny) a hrubé správanie „fanúšikov“ (chuligánov), veľká časť slušných divákov prestala chodiť na štadióny, znížil sa tak príjem klubov zo vstupného a služieb poskytovaných na štadióne počas športového podujatia,
- neexistuje významnejší právny (daňový) nástroj, stimul na podporu športu zo súkromných zdrojov.

Aké je možné riešenie problémov:

Zohľadniť osobitú povahu športu, krátkosť/nepred­vídateľnosť kariéry profesionálneho športovca zavedením výnimky vo forme platenia odvodov sociálneho poistenia a odvodov zdravotného poistenia štátom alebo z minimálneho vymeriavacieho základu.

Aké sú ciele riešenia:

– pomôcť udržať a zlepšiť ekonomickú a najmä športovú konkurencieschop­nosť slovenských profesionálnych klubov v európskych klubových súťažiach
- zlepšením podmienok v slovenských profesionálnych kluboch podporiť kvalitu prípravy reprezentantov Slovenska v týchto kluboch a to tak pre kategórie mládeže (dorast a juniori), ako aj v kategórii dospelých
- zvýšiť úroveň športového majstrovstva prezentovaného na súťažiach družstvami slovenských klubov, a tým aj kvalitu športového zážitku slovenského fanúšika (približne milión ľudí) a jeho záujem o šport
- podporiť udržanie a zvýšenie počtu slovenských hráčov v slovenských profesionálnych kluboch – pozitívna motivácia cez výšku podpory podľa počtu slovenských športovcov
- atraktívny šport, divácky záujem a športové úspechy slovenských klubov zvýšia záujem obyvateľstva o šport, prinesú úspešné slovenské vzory pre deti/mládež, vyššiu sledovanosť, záujem partnerov = vyšší príjem pre slovenské kluby, ktoré ich použijú na ďalšiu reprodukciu športu.

Aké by boli následky riešenia na verejné financie:

Od 1. januára 2019 odvody platené klubmi za približne 1100 profesio­nálnych športovcov = nový príjem pre poisťovne (doposiaľ mali profesionálni športovci a kluby pri uzavretí zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu odvodové prázdniny), či sa budú platiť v plnej výške, alebo z iného základu (minimálneho mesačného vymeriavacieho základu = 456 eur pre rok 2018), pôjde o nový príjem poisťovní oproti rokom 2016 až 2018.

Maximálny mesačný vymeriavací základ pre rok 2018 = 6384 eur, okrem úrazového poistenia, ktoré maximálny vymeriavací základ ustanovený nemá.

Navrhované riešenie nespôsobí výpadok vo verejných financiách = v príjmoch poisťovní, ktorých rozpočet s týmito príjmami nepočítal. Ide o nové príjmy, ktoré doposiaľ poisťovne nemali.

Záverom ostáva len vysloviť nádej a vieru, že Slováci, či už zástupcovia športovej obce (zástupcovia klubov a zväzov), alebo zástupcovia štátu (najmä ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstva školstva, vláda SR, poslanci Národnej rady SR), v spoločnej diskusii blížiaci sa problém slovenského profesionálneho športu zvládnu a nájdu dobré riešenie v takom čase, aby sa slovenské kluby stihli prihlásiť do svojich súťaží (európskych i národných).

Veríme, že aj tento príspevok dopomôže ako vecný podklad k hľadaniu a nájdeniu dlhodobo udržateľného riešenia, ktoré pomôže slovenskému profesionálnemu športu, ktorý je dôležitým základom pre prípravu a výber športovcov do slovenskej štátnej reprezentácie.

Autor patril k tvorcom nového zákona o športe.

 
Učená právna spoločnosť Autorské práva ucps.sk a uvedených agentúr. Všetky práva vyhradené.
Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu ucps.sk a uvedených agentúr je výslovne zakázané.


Diskusia

 
 

ScoreBoard ...

WAS WAS 82:98
12.09.2018
SEA SEA

Základná časť ...

# Tím V/P %
1 Seattle Storm 26/8 76,47%
2 Atlanta Dream 23/11 67,65%
3 Washington Mystics 22/12 64,71%
4 Connecticut Sun 21/13 61,76%
5 Phoenix Mercury 20/14 58,82%
6 Los Angeles Sparks 19/15 55,88%
7 Minnesota Lynx 18/16 52,94%
8 Dallas Wings 15/19 44,12%
9 Las Vegas Aces 14/20 41,18%
10 Chicago Sky 13/21 38,24%
11 New York Liberty 7/27 20,59%
12 Indiana Fever 6/28 17,65%

ScoreBoard ...

SNV SNV 06.10.2018 SVT SVT
ZIL ZIL 06.10.2018 PDA PDA
KAR KAR 06.10.2018 INT INT
HAN HAN 06.10.2018 LEV LEV

Základná časť ...

# Tím V/P %
1 PP & TV Raj Žilina 0/0 0,00%
2 VŠEMvs Karlovka Bratislava 0/0 0,00%
3 MBK Handlová 0/0 0,00%
4 BKM Lučenec 0/0 0,00%
5 MBK Rieker COM-therm Komárno 0/0 0,00%
6 BK Levickí Patrioti 0/0 0,00%
7 BC Prievidza 0/0 0,00%
8 BK Inter Bratislava 0/0 0,00%
9 BK Iskra Svit 0/0 0,00%
10 BK 04 AC LB Spišská Nová Ves 0/0 0,00%

ScoreBoard ...

SLB SLB 27.09.2018 RBK RBK

Základná časť ...

# Tím V/P %
1 YOUNG ANGELS Košice 0/0 0,00%
2 MBK Ružomberok 0/0 0,00%
3 Piešťanské Čajky 0/0 0,00%
4 ŠBK Šamorín 0/0 0,00%
5 BAM Poprad 0/0 0,00%
6 BK ŠKP 08 Banská Bystrica 0/0 0,00%
7 BK Slovan Bratislava 0/0 0,00%
8 BKM Junior UKF Nitra 0/0 0,00%