Komentár Ivana Vojtka: Úspechy u žien sme mali aj preto, lebo sa trénovalo viac a tvrdšie

Publikované: 18.12.2017 Autor: Ivan Vojtko

Peter Kováčik (Foto: TASR)

Každému, kto sleduje slovenský ženský basketbal, je jasné, že je úspešnejší ako mužský. Často sa o ňom píše ako o najúspešnejšom slovenskom ženskom kolektívnom športe. Na druhej strane už dlho nedosiahol výrazný medzinárodný úspech. Poslednú medailu získal pred dvadsiatimi rokmi na ME 97, posledná účasť na MS bol v roku 98 a na OH boli len raz, v Sydney 2000.

Úspechy spočívajú „len“ v tom, že sa pravidelne kvalifikujeme na európsky šampionát (čo tiež nie je málo, čo by za to dali iné športy).

Za pravidelné postupovanie medzi európsku elitu vďačí ženský basketbal viacerým faktorom. Je to ešte aj pozostatok z doby minulej, keď boli obe zložky riadené štátom a nezávislé od sponzorov. Ženy mali rovnaké zázemie ako muži, čo nebolo v mnohých štátoch ani z ďaleka pravidlom.

Stav, že dva ženské kluby mali dlhé roky vyššie rozpočty ako všetky mužské, bol nielen európskou, ale aj svetovou raritou. Keď k tomu pridáme fakt, že konkurencia je v ženskom basketbale mnohonásobne menšia ako v mužskom, je logické, že sa úspechy dosahujú ľahšie.

Podstatné, ale je ešte niečo iné. V ženskom basketbale pôsobili a pôsobia úspešní manažéri ako pán Smolek a pán Jendrichovský. Dokázali dlhodobo vybudovať a riadiť v našich zložitých podmienkach špičkový, európsky klub. Vďaka čomu opäť stúpla pozornost médií, divákov a sponzorov. Naše kľúčové reprezentantky mali možnosť hrať o európsku špičku v Eurolige dlhé roky doma na Slovensku.

Rád by som spomenul ešte jeden skrytý faktor a to je genetický fond národa. U nás sa vždy rodili hráčky, ktoré mali pre basketbal špičkové parametre. U mužov ich máme menej.

Preto je na mieste otázka, prečo už nezískáváme medaile? V prvom rade sa veľmi zvýšila a vyrovnala konkurencia. Po rozpadoch ZSSR a Juhoslávie vzniklo desať nových štátov schopných hrať špičkový basketbal. Pokrok zaznamenal ženský basketbal v Španielsku, Francúzsku, Turecku. Získať medailu je oveľa ťažšie.

Zároveň poklesla kvantita a tým aj kvalita nášho mládežnického basketbalu. To, že nie sme v niektorých kategóriách v A kategórii, bolo kedysi nemysliteľné a nepredstaviteľné.

V špičkových kluboch sa trénuje dobre, ale najmä v mládeži nie toľko a tak tvrdo ako v časoch Vasilka, Karnaya, Žbirku či iných. Hráčok je menej a mnohé prídu do prvej ligy so slabšími základmi ako kedysi. S tým by sme mali v dlhodobom horizonte niečo spraviť.

Mali by sme splniť pár vecí.

V prvom rade by sme mali konečne ťahať za jeden povraz, aspoň pri reprezentácii!

SBA by pomohlo tým, že vytvorí a zabezpečí podmienky. Pri voľbe a podporovaní trénerov a nie, že ich bude odvolávať.

Kluby, najmä tie kľúčové, prestanú presadzovať a nadradzovať svoje interné klubové záujmy nad společné, reprezentačné.

V neposlednom rade je dôležité, aby sme do reprezentácie dostali všetky najlepšie hráčky. Ani si nespomínam, kedy to tak naposledy bolo. Stále niekto chýba. Keby sa tieto veci spojili, mohli by sme hrať na ME pravidelne o štvrťfinále!

Keď však vidíme, čo sa okolo ženskej reprezentácie deje, tak sme od společného myslenia vzdialený!

Bolo by dobré si spomenúť, ako to bolo po rozpadne Československa, keď náš ženský basketbal dostal priame nástupníctvo (ako jeden z mála športov) a dosiahol veľké úspechy. Mali sme svetové a európske hráčky: Dobrovičová, Kuklová, Hiráková, Godályová, Bieliková, Kováčová, Žirková, Kotočová, Jalčovú, Kupčíkovú a ďalšie. Tie, ktoré som nemenoval, nech sa prosím neurazia.

Ružomberok býval nejlepším tímom v Europe (čo sa dnes samozrejme pri konkurencii ruských a tureckých klubov nedá, najmä ak máte rozpočet pod milión eur).

Treba si však uvedomiť, že aj dnes máme dosť mladých, talentovaných hráčok. Je len na nich, či sú ochotné urobiť krok navyše. Tvrdo na sebe pracovať, snažiť sa dostať do európskej klubovej špičky.

Želám si, aby sme konečne spravili krok vpred a prestali presľapovať na mieste. Je stále možné vrátiť náš ženský basketbal tam, kde bol kedysi. Začať by sme mali tým, že podporíme reprezentačného trénera Kováčika a doprajeme mu úspech. Nie je mu čo závidieť. Práca ženského trénera, navyše pri reprezentácii na Slovensku, je jedna z najťažších… Za seba môžem povedať – veľa šťastia Peter, nech sa darí.

Na búdce napíšem o mužskom basketbale.

 
basket.sk Autorské práva basket.sk a uvedených agentúr. Všetky práva vyhradené.
Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu basket.sk a uvedených agentúr je výslovne zakázané.


Diskusia

 
 

ScoreBoard ...

SAM SAM 30.09.2020 SKP SKP
YAK YAK 30.09.2020 BPP BPP
UMB UMB 30.09.2020 PNC PNC
RBK RBK 30.09.2020 SNV SNV
SKP SKP 03.10.2020 SNV SNV
PNC PNC 03.10.2020 RBK RBK
BPP BPP 03.10.2020 UMB UMB
SAM SAM 03.10.2020 YAK YAK