Grznárovi hrozila amputácia, návratu sa však nevzdáva

Publikované: 10.12.2015 Autor: Tomáš Prokop/redaktor denníka Šport

Grznar (Foto: Archív Richarda Grznára)

Uplynuli dva roky, kedy naposledy behal po palubovke Richard Grznár. Jeden z najlepších slovenských basketbalistov sa odvtedy trápi s achilovkou. Komplikácie spôsobené zlatým stafylokokom mu robili problémy až do posledného leta. Teraz sa už zdalo, že šikovný rozohrávač je zdravý a pomôže jednému z tímov slovenskej ligy. Návrat sa však odkladá, keďže Grznára čaká ďalšia operácia.

Čo vám za dva roky spôsobovalo najväčšie problémy?

„Začalo to všetko výrastkom na päte v decembri 2013. Mal som absolvovať ľahkú operáciu, ale dostal som infekciu zlatého stafylokoka, čo je základom mojej celej dvojročnej pauzy.“

Čo stafylokok spôsobil?

„Dostal som z neho infekciu, rana praskla, vytekal z nej hnis a niekoľko týždňov sa to muselo čistiť. Najprv sa to zahojilo a vyzeralo to v pohode, ale po pár mesiacoch sa mi to vrátilo. Infekcia tam ostala. Noha mi napuchla na veľkosť basketbalovej lopty, mal som štyridsaťstupňové horúčky. Bolo to najhoršie obdobie v živote, lebo ma delili hodiny od amputácie. V Ružomberku mi to zaživa rezali a čistili, z rany vyšlo niekoľko deci hnisu. Po tom mi antibiotiká zabrali a nohu mi zachránili. Mal som obrovské šťastie. Pomohla mi rodina, mama, otec, sestra, ktorí stáli pri mne.“

Ako prebiehala rekonvalescencia?

„Stále som nebol schopný chodiť. Pol roka som chodil len o barlách. V novembri som mal preto druhú operáciu, ale bolesti u mňa pretrvávali. Na Slovensku som vystriedal päť nemocníc, desiatky doktorov, stovky injekcií, kolagény. Hodiny a hodiny som trávil u fyzioterapeutov. Príčin bolesti bolo viac. Myslel som si, že už nebudem ani behať. Našiel som vtedy článok na internete o Petrovi Svobodovi, čo je bývalý majster Európy v behu 110 metrov cez prekážky. On si prešiel podobným príbehom ako ja, keď dostal zlatého stafylokoka do achilovky. Vyliečil sa a po troch rokoch behal. Zohnal som si na neho číslo.“

Noha Richarda Grznára po infekcii (Foto: Archív RG)

Čo vám poradil Svoboda ohľadom liečby?

„Petr bol strašne zlatý a ochotný. Jeho zachránil doktor Wolfhardt, ktorý robil v minulosti lekára v Bayerne Mníchov a nemeckej futbalovej reprezentácii. K nemu chodili aj Usain Bolt, Kobe Bryant či Michael Jordan. Je to jeden z najlepších športových lekárov. V máji som mal vybavený u neho termín, kde som mal ísť na röntgenové ožarovanie a injekcie do achilovky a chrbta, ale na magnetickej rezonancii našli malé ložisko, ktoré si mysleli, že je infekcia. Išiel som späť domov, mal som hlavu v smútku, že aj posledná možnosť spadla. Vtedy sa mi znova ozval Petr, ktorý povedal, že pozná podobného doktora v Prahe. To je doktor Nedělka, ku ktorému som chodil na vyšetrenia posledné leto.“

Ako vás český lekár liečil?

„Injekciami mi uvoľňoval vzrasty, to sú poinfekčné zápalové zmeny. Zabralo to. Najprv som nebol schopný odbehnúť sto metrov a po tom som zrazu mohol behať aj desať kilometrov. Konečne to bol svetlý bod. Odvtedy som tam bol šesť, sedemkrát a postupne sa to zlepšilo tak, že achilovka je v perfektnom stave. Pomaly som začal naplno trénovať, aj so záťažou. Stále tam však bolo niečo, čo ma pichalo.“

Čakala vás ďalšia pauza?

„Musel som absolvovať opäť celý kolobeh. Magnetickú rezonanciu, röntgen, ct, nukleárnu kliniku v Ružomberku, kde chceli vylúčiť, či tam nie je zápalové ložisko. Nakoniec som sa dozvedel na 3D CT, že v nohe máme kalcifikát o veľkosti jeden krát jeden a pol centimetra, čo je dosť veľké. Mám ho sprosto umiestnený medzi pätovou kosťou a úponom achilovky. Skúšal som trénovať s basketbalistami Levíc, ale pri výskokoch mi to robilo problémy. Teraz doma trénujem dvojfázovo, keď bicyklujem, behám, skáčem, posilňujem. Snažím sa udržať vo forme, aby návrat nebol ťažký a po Novom roku ma čaká menší zákrok, buď artroskopický, alebo sa to musí normálne rezať. Nemalo by to byť nič vážne. Mechanicky je noha zdravá.“

Richard Grznár pred operáciou (Foto: Archív RG)

Môžete trénovať naplno, aj napriek tomu, že vás budú musieť znova operovať?

„Pri normálnom behaní to necítim. Každý deň si dám desať, pätnásť kilometrov a je to v poriadku. Problémom je pohyb do boku a výskok. Kebyže sa venujem športu, kde sa behá rovno, tak nemám problémy.“

Prebiehajúcu sezónu vynecháte?

„Dopredu sa o tom nedá hovoriť. Ak sa to bude robiť artroskopicky, tak by som mohol po mesiaci behať. Teoreticky vo februári by som mohol začať so záťažou a v marci by som bol schopný hrať basketbal, ale to už je na hranici play-off. To by skôr nemalo zmyseľ siliť. Nechcem však hovoriť dopredu, ako sa budem cítiť. Momentálne neriešim, či budem hrať o mesiac, dva, tri. V prvom rade sa chcem vrátiť k profesionálnemu basketbalu. Ak aj vynechám túto sezónu, tak cieľom je sa stopercentne pripraviť na budúci ročník.“

Zápasili ste aj s myšlienkou, že ukončíte kariéru?

„Psychické stavy sú rôzne. Niekedy sa zobudím a nemám vôbec chuť niečo robiť a hľadám zmyseľ. Snažím sa však myslieť pozitívne a brať si príklady aj inde. Krídelník Indiany Paul George si zdevastoval nohu otvorenou zlomeninou. Je až neuveriteľné, že hrá znova basketbal a v tejto sezóne patrí medzi najväčšie hviezdy NBA. Takisto Petr Svoboda mal nohu v horšom stave ako ja a behá, bol na majstrovstvách sveta a chystá sa na olympiádu. Hovorím si, že podobne sa vrátiť chcem aj aj. Stále budem v dvadsiatich piatich rokoch v dobrom športovom veku.“

Rozmýšľali ste nad príčinami, ktoré mohli problémy spôsobiť. V minulosti ste absolvovali tvrdú prípravu, nemohlo zranenie vzniknúť aj s pretrénovanosti?

„Najhoršie na tom je, že keby som sa niekde opil a spadol, tak si môžem búchať hlavu, že som bol nezodpovedný, alebo by som si roztrhol sval z pretrénovania. Celé to začalo úplnou náhodou. Pred dvoma rokmi mi niekto skočil na pätu, z čoho mi podráždil výrastok na päte. Ten má veľké percento populácie a väčšinu ľudí to nebolí. U mňa to bola smola, že ma to tak bolelo. Ďalším nešťastím bola infekcia, ktorú som dostal po artroskopickej operácii, čo je neobvyklé. Mám čisté svedomie, že som nič nezanedbal a ani to nepreháňal s tréningom. Veci, čo sa mi stali, som nemohol ovplyvniť.“

Richard Grznár (Foto: SITA)

Neobávate sa, že pri návrate sa budete báť hrať naplno, predsa len váš prejav bol vždy atletický, založený na výbornom výskoku?

„Už teraz sa cítim perfektne fyzicky. Keby tam nebola limitovaná bolesť, tak som už pomaly vo forme. Vyskočím meter do výšky a znova zasmečujem. Prvé mesiace tam určite bude v hlave brzda. Strach k športu patrí, budem ho musieť prekonať. Tak isto to bolo, keď som mal roztrhnutý predný krížny väz. Základ je sa do toho znova dostať.“

 
basket.sk Autorské práva basket.sk a uvedených agentúr. Všetky práva vyhradené.
Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu basket.sk a uvedených agentúr je výslovne zakázané.


Diskusia