Johnsonová dáva na papier svoje emócie. Po slovensky sa už vie pozdraviť

Publikované: 11.11.2015 Autor: Miloslav Šebela Foto: RNDr. Ľubka Ištoňová

Shenise Johnson (Foto: RNDr. Ľubka Ištoňová)

Píše básne, skoro vyhrala ženskú NBA a do Košíc sa tešila na guláš. Americká basketbalistka Shenise Johnsonová sa vôbec nespráva ako hviezda. Po zápase sa zabáva s deťmi a rozdáva autogramy.

Narodila sa 8. decembra 1990 v Rochestri, hrá na poste krídelníčky. Do WNBA ju draftovali v roku 2012 v prvom kole ako piatu hráčku. Odohrala štyri sezóny, v poslednej jej titul s Indianou ušiel iba tesne až v poslednom zápase finálovej série. Shenise Johnsonová v rozhovore pre SME tvrdí, že Košice majú v zahraničí veľmi dobré meno.

Čo ste vedeli o Slovensku predtým, než ste prišli do Košíc?

„Vedela som, že tu robievate skvelý guláš. (Smiech.) Obľúbila som si ho v Maďarsku a to veľmi. Pred pár rokmi som hrala za Šopron. Preto som sa teraz na Slovensko tešila, že si ho doprajem.“

S Indianou vám tesne ušiel titul vo WNBA, no vy ste krátko nato leteli do Európy a hneď nastúpili za Košice.

„Dokonca hneď na druhý deň po dlhom cestovaní. Je to trochu šialené, ale nemenila by som. Basketbal milujem, hrala by som ho neustále. No musím sa zmieriť s tým, že všetko má svoje za a proti.“

Koľko basketbalistiek z WNBA pokračuje počas zimnej sezóny v Európe?

„V tom je ten vtip, že takto hráme takmer všetky. Veľmi veľa hráčok má takto postavenú sezónu. Dokonca veľa Európaniek má okrem klubových povinností ešte navyše aj zápasy s reprezentáciou. My sme v tomto roku mali v národnom tíme voľno. No naozaj platí, že ak sa v ženskom basketbale chcete uživiť, musíte hrať celý rok.“

Kedy si oddýchnete? Máte vôbec nejaký čas na dovolenku?

„Ale áno. Napríklad cez vianočné sviatky. Ale teraz dostanem voľno iba vďaka ústretovosti Košíc, za čo som im veľmi vďačná. Posledné dve sezóny som hrala v zime za turecké kluby a vtedy som počas sviatkov musela ostať s klubom. Veľmi sa teším, že tento rok budem môcť byť s rodinou.“

Kde sa dá basketbalom zarobiť viac – v Amerike alebo v Európe?

„V Amerike máme kratšiu sezónu. Na to, že tam sa hrajú iba tri mesiace, je to veľmi slušný príjem. Takých štyridsať- až päťdesiattisíc. Za také krátke obdobie to nie je zlý peniaz. Na druhej strane v Európe je sezóna oveľa dlhšia, preto sa môže zdať, že kontrakty sú vyššie.“

Aký je rozdiel medzi hrou v ženskom basketbale v Európe a v Amerike?

„U nás sa hrá rýchlejšie. Celý zápas je dynamickejší. Nielen po hernej stránke. Európske pravidlá hru viac kúskujú, zápas stráca na plynulosti. No na druhej strane sa mi zdá, že v Európe je miestami hra fyzicky náročnejšia.“

Vo WNBA ste mali výbornú sezónu. Určite ste po finále mali viacero ponúk z Európy a mohli ste si vyberať. Prečo ste si zvolili Košice?

„Je to skvelý klub. Záleží mu na hráčkach a vytvára im dobré podmienky.“

A to ste odkiaľ vedeli?

„Pýtala som sa na Good Angels hráčok, ktoré tu už hrali. A dali mi najlepšie referencie. Po sezóne vo WNBA som bola dosť unavená a nechcela som ísť niekam, kde budem musieť ťahať celý tím. Vedela som, že tu bude dobré zloženie družstva a nebude to celé iba o mne. Aj preto som súhlasila. Nie všetko je iba o peniazoch. Maroš Kováčik je skvelý tréner. Rozumie hráčkam. Nechcem preháňať, ale určite je jeden z najlepších, s akými som pracovala.“

Je to teda tak, že košický klub si už vytvoril v zahraničí dobré meno?

„Určite áno.“

Čo sú silné stránky tohto tímu?

„Zatiaľ ešte neviem povedať. Musíme si vypracovať nejakú identitu. Stále ešte pracujeme a hľadáme sa. Som tu iba pár týždňov. Neviem na to ešte nájsť správnu odpoveď.“

Aké náročné je prispôsobovať sa novým spoluhráčkam a novému systému hry, keď za sezónu hráte za dva rôzne kluby?

„Veľmi, a ešte horšie to je, keď ste unavený. (Smiech.) Telo vám vraví – musíš odpočívať, ale vy sa musíte sústrediť na niečo nové. Hlava aj tréner vám vravia – musíš ísť hrať.“

Čo je pre vás najprestížnejšia trofej v ženskom basketbale?

„Pre mňa je to titul z WNBA. To je na prvom mieste. Ale rovnako kladiem dôraz aj na to, aby som v basketbale stále napredovala. Nie všetko v športe je len o výhrach a trofejach. Ak chcete v budúcnosti uspieť, musíte stále na sebe pracovať. Aj na to treba myslieť. A čo je pre mňa dôležité, hoci to nie je žiadna trofej, je akési búranie bariér medzi Američankami a európskymi hráčkami. Často som počula o tom, že spolu nevychádzajú, nerozumejú si. Aj preto som tu, aby som sa naučila niečo o kultúre, spoznala nové spoluhráčky a užila si to.“

Páči sa vám v Košiciach?

„Áno. Sú tu skvelí ľudia a myslím, že máme s babami dobrý vzťah. Ak niekoho stále na tréningu zdolávate a ste od neho lepší, môže to zobrať osobne. Ale ak spolu vychádzate a je tam porozumenie a dobrá atmosféra, oveľa lepšie sa pracuje.“

Pozreli ste si už mesto?

„Zatiaľ som nemala toľko času, pretože často cestujeme za súpermi. Aj minulý týždeň sme hrali v Eurolige v Rusku. Po tréningoch, zápasoch a cestovaní mi veľa voľného času neostáva. Párkrát som bola v meste, ale iba sa najesť. Keď bude viac času, určite si Košice pozriem.“

Ako vám ide slovenčina?

„Viem pozdraviť. Čau, dobrý, ďakujem. A tam som skončila. Vždy, keď hrám v novej krajine, snažím sa ju spoznať, naučiť sa aspoň základy jazyka.“

Dočítal som sa, že píšete básne. Nie je to len vtip?

„Nie, naozaj píšem. Vyjadrujem cez ne svoje emócie. To, čo ma trápi, teší.“

Aj ich niekde publikujete?

„Nie. Vlastne raz, na vysokej škole som písala o našom tíme a uverejnili to v školskom časopise. Ale nerobím to pre to, aby som sa prezentovala alebo tým niekoho oslovila. Je to pre mňa istý spôsob relaxu, dostať na papier emócie. Niektoré si nechávam a vraciam sa k nim, iné končia v koši.“

O čom v nich píšete?

„O mojej kultúre, o basketbale, o rodine, ale aj o politike.“

Viete si predstaviť, že by raz vyšli aj knižne?

„Skôr nie. Sú to osobné veci a robím to iba tak, pre vlastné potešenie.“

 
Korzár Autorské práva Korzár a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené.
Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Korzár a uvedených agentúr je výslovne zakázané.


Diskusia