Najprv to bol len návrat na päť minút v jednom zápase ŠKP Štart Bratislava proti Petržalke. Marek Andruška sa pripojil k starým kamarátom Michalovi Gabánimu, Jurajovi Kollárovi, Adriánovi Kirchnerovi a Tomášovi Liškovi. Krátkym pobytom na palubovke si veteráni zaspomínali na juniorsky federálny titul, ktorý oslavovali ešte v roku 1992 s Interom Bratislava. Legende nášho basketbalu a slovenskému hráčovi roka z 1997 sa návrat zapáčil a objavil sa v drese Štartu aj v ďalších dueloch.

Ako to vyzerá s vaším návratom na palubovky?

„Teraz v apríli bude deväť rokov, čo som skončil s profesionálnou kariérou. Nič som dovtedy nerobil, párkrát som si bol skúsiť zahrať so starými pánmi, ale natiahol som si sval. Teraz to bolo najprv len jednorázové, lebo Mišo Gabáni prišiel z Ameriky na Slovensko na dovolenku, tak sme to zorganizovali. Potom chalani hovorili, či neprídem na tréning. Prišiel som na dva, bolo voľné miesto na súpiske, tak som ešte nastúpil aj posledný víkend na dve stretnutia. Osobne by som to ani návratom nenazýval, odohral som pár minút. To nie je žiadny návrat, len taká hra pre radosť.“

Spomenuli ste si po tom ako ste vybehli na palubovku, na veľmi dobrú kariéru, ktorú máte za sebou?

„To mi v tých momentoch nenapadalo. Prvá vec, na čo som myslel, bolo, aby som sa nezranil. Na minulosť nech spomínajú druhí.“

Ako ste sa cítili, keďže ste deväť rokov basketbal poriadne nehrali?

„Bolo to ťažké, pravidelne som za minulé roky len behával, ale to je iné tempo. Basketbalové pohyby som trochu stratil, necítim si nohy a bolí ma každý úpon či šľacha. Som bol prekvapený v akom vysokom tempe sa hrá prvá liga. Chlapci hrali ako diví.“

Odohráte aj ďalšie zápasy v drese ŠKP?

„U mňa to je momentálne v štádiu, že uvidím ako sa budem cítiť v ďalších dňoch. Chalani ma volali do tímu už pred sezónou, ale odmietol som. Uvidíme, čo to teraz dá, lebo zas je pravda, že mám strašne zničené kolená. Nič neplánujem. Keď sa podarí, tak ešte vybehnem.“

Ostali ste s basketbalom v kontakte, odvtedy čo ste skončili profesionálnu kariéru?

„Práveže ani nie. Ako som skončil s basketbalom, tak som začal pracovať v rodinnej firme u svokra. Pohltilo to všetok môj čas a štyri roky som sa nebol ani len pozrieť na ligu. Bol to taký pocit športového vyhorenia, predsa len som hral basket osemnásť rokov, z toho pätnásť rokov na profesionálnej úrovni. Posledné dva, tri roky som chodil pozerať na Inter.“

Sledujete extraligu aj teraz?

„Tento rok som na Interi ešte nebol, minulý rok som pozeral až play off. Pravdu povediac, veľmi ma to nebaví, keď hrajú tímy dookola medzi sebou. Nechcem nikoho znehodnocovať, ale strašne mi chýba medzinárodná konfrontácia.“