Rozim: Hrať v Amerike bolo vždy mojím snom

Publikované: 26.01.2015 Autor: Michal Duchovič/slovakbasket.sk

Róbert Rozim (Foto: Facebook Róberta Rozima)

Americká univerzitná súťaž NCAA zažíva momentálne najsilnejší ročník z pohľadu slovenských hráčov pôsobiacich v tejto súťaži. Postupne pre vás budeme spovedať jednotlivých hráčov o ich živote za oceánom. Začíname bystrickým rodákom Róbertom Rozimom, ktorý spolu s ďalšími dvoma Slovákmi pôsobí na Southwestern Christian University.

Basketbalové začiatky 20-ročného krídelníka sú späté s mestom pod Urpínom, kde strávil svoju kariéru predtým než opustil Slovensko. Už v mládežníckych kategóriách sa mu podarilo dosiahnuť cenné úspechy, ako spomína samotný hráč: „V sezóne 2011/2012 a 2012/2013 sme sa s družstvom juniorov stali Majstrami Slovenska, na európskych šampionátoch som reprezentoval Slovensko v kategórii U 16 a U18.“ Čo však považuje za najväčší úspech? Rozim dodáva: „V mladom veku sa mi vďaka basketbalu podarilo precestovať veľký kus sveta a pozrieť sa na miesta, kam by som sa inak asi len ťažko dostal.“

Podľa jeho slov bolo najväčším snom vyskúšať si basketbal za oceánom a možnosti, ktoré sa mu vtedy naskytli hrali do karát odchodu za oceán. Akým spôsobom sa teda dostal na Southwestern Christian University (SCU)? „Quinn Wooldrige si ma vyhliadol na európskom šampionáte U 18 v Sarajeve, po ktorom ma kontaktoval a nakoniec to dopadlo tak, že som sa rozhodol ísť za svojím snom,“ hovorí o svojej kariérnej voľbe krídelník SCU. Ako sám dodáva, bola to pre neho najlepšia voľba akú mohol urobiť, podarilo sa mu totiž zlepšiť v basketbale a tiež dospieť ľudsky, preto je aj pripravené na ďalšie kariérne výzvy.

Southwestern Christian University síce nepatrí medzi univerzitnú basketbalovú elitu, ale dôvody výberu práve tejto školy boli jasné: „Chcel som hrať na vysokej úrovni, ale nesedieť na lavičke, čo sa väčšinou stáva počas úvodných rokov na univerzitách v USA. To sa mi splnilo, pretože som dostával veľký priestor. Dostávať minúty na palubovke je tá najcennejšia vec v tejto fáze mojej kariéry, lebo žiadnym tréningom nedobehnete zápasové minúty, zvlášť proti kvalitným súperom,“ vysvetľuje svoje rozhodnutie Rozim.

Martin Matejčík, Róbert Rozim (Foto: Facebook Róberta Rozima)

Pre mnohých je americké univerzitné prostredie neznámou, preto nám samotný hráč priblížil aj školu, na ktorej pôsobí: „Sme veľmi malá súkromná škola s cca. 600 študentmi, ale viac ako 400 z nich sú športovci. Tréningy sú tu oveľa viac intenzívne a istú chvíľu mi trvalo, pokým som si na nej zvykol. Súťaživosť je tu na dennom poriadku, keď sa hrá proti sebe je to hrozne vybičované, ide sa na plno, sú dokonca chvíle, kedy nás tréneri musia brzdiť pri hre 5 na 5 len kvôli tomu, aby sme si neublížili. To sú asi najväčšie rozdiely oproti Slovensku.“

Ako sme už vyššie spomenuli, tím trénuje Quinn Wooldrige, preto klasickou otázka je, aký je hlavný kouč? „Tréner je podľa mňa veľmi dobrý, sedí mi jeho štýl basketbalu. Špecifické je, že je asi najkľudnejší tréner akého som kedy zažil, takmer nikdy sa nevytočí, veci rieši vždy s chladnou hlavou a po ľudskej stránke sa o nás príkladne stará, pomáha nám a keď sa náhodou naskytne nejaký problém, tak môžeme za ním prísť a on nám pomôže. Ja mu osobne ďakujem za mnohé a som nesmierne rád, že môžem pod ním pôsobiť,“ charakterizuje svojho lodivoda krídelník SCU.

SCU pôsobí v rámci univerzitného systému v súťaži NAIA, konkrétne v konferencii Sooner Athletic. Na Slovensku je často mylne uvádzané, že by išlo o nižšiu súťaž od NCAA, pretože NAIA je len rozdielna organizácia vysokoškolského basketbalu. Prvých 100 škôl v prvej divízii NCAA je určite kvalitou niekde inde, ale od nich smerom nadol až do vyššej druhej divízie 2 nie sú tie rozdiely až tak markantné. V NAIA sú v rámci niektorých konferencií aj niektorí fackovací panáci, ale SCU sa nachádza medzi desiatimi vyrovnanými celkami, ktoré pravidelne každý rok bojujú na národnom turnaji o celkové víťazstvo. Ako samotný hráč dodáva, konferencia v ktorej pôsobia je niekde medzi divíziou 2 a nižšou divíziou 1 NCAA.

Zázemie školy je aj napriek nie práve najväčšiemu rozpočtu na vysokej úrovni: „Telocvičňa je voľná kedykoľvek spolu s posilňovňou, takže individuálne trénovanie je len na samotnej motivácii hráča. Tréneri sú tiež v tomto smere nápomocní, po dohode s nimi sa dá pracovať na odstránení herných nedostatkov. Sezónny program je veľmi stereotypný – škola, tréning, cestovanie. Je to pomerne náročné, ale človek si zvykne,“ približuje fungovanie tréningového procesu takmer dvojmetrový krídelník.

Róbert Rozim (Foto: Facebook Róberta Rozima)

Z individuálneho hľadiska je Rozim so svojimi výkonmi ako tak spokojný: „Na začiatku mi trochu nešla streľba z vonka, k tomu sa pridal problém s trieslom, ktoré ma brzdilo, ale všetko sa potom rozbehlo. Moje výkony stúpali od stretnutia k stretnutiu, ale pred vianočnými sviatkami ma zastavilo zranenie po zápästia. Magnetická rezonancia nakoniec zistila, že mám dve zlomené kosti v zápästí a odtrhnutý väz, momentálne sa preto nachádzam na Slovensku, kde podstupujem liečbu. Ak pôjde všetko podľa predpokladov, tak o pár týždňov sa vrátim a pomôžem tímu v záverečnej časti a následne v play-off zápasoch.“

Výsledky SCU totiž zatiaľ nie sú také, ako by si družstvo predstavovalo. Problémom sú zranenia, ktoré trápili tím aj v uplynulom roku. Ale cieľ je stále jasný: „Postup na národný turnaj do Kansas City. Stále sa nám to môže podariť a verím tomu, že s trochou šťastia sa nám tam podarí dostať.“ Ciele hráča na americkej univerzite sú zatiaľ hlavne krátkodobé: „Dostať s družstvom na národný turnaj. Po sezóne budem uvažovať čo ďalej so svojou kariérou, ktorým smerom sa poberiem, preto je aj ťažké hovoriť o nejakých dlhodobejších cieľoch.“

Róbert zažil počas svojho amerického dobrodružstvo aj niekoľko pozoruhodných zážitkov: „Asi najväčším zážitkom bolo strávenie jesenných prázdnin u nášho vtedajšieho asistenta, keďže internáty boli zatvorené. Pred tým ako sa dostal k nášho tímu, pôsobil ako video analytik pre Oklahoma City Thunder a tak sa mu podarilo pre nás vybaviť lístky na zápas proti Golden State Warriors. Vynikajúci zápas, ktorý sa dostal až do predĺženia, nakoniec rozhodol Russell Westbrook trojkou s klaksónom, Oklahoma vyhrala o bod a v hale prepuklo hotové šialenstvo.“

 


Diskusia