Americká dominancia neprospieva basketbalu

Autor: Tomáš Prokop/redaktor Denníka Šport

Prečo sa fanúšikovia tešia každé roky na majstrovstvá sveta vo futbale? Prvým dôvodom je, že uvidia najväčšie svetové hviezdy pokope, ale druhým je to, že nikdy sa nedá presne odhadnúť, kto vyhrá titul. Preto je Brazília posledným tímom, ktorý obhájil zlato a to bolo ešte v rokoch 1958 a 1962.

Vyrovnanosť existuje aj v hádzanej a volejbale. V basketbale sa však pomaly vytráca. Američania suverénne ovládajú vrcholové turnaje. To je jedno či na olympijských hrách, alebo majstrovstvách sveta. Na posledných štyroch turnajoch neprehrali ani zápas a k titulu svetového šampióna takmer s určitosťou dokráčajú aj v Španielsku. Mimochodom Coach K (Mike Krzyzewski) má od roku 2005, kedy sa pohybuje pri tíme bilanciu 75:1.

Vyrovnaná je len NBA

Hovoriť o tom, že USA by malo hrať horšie len kvôli tomu, aby malo viacej súperov, je nelogické, smiešne a protišportové. Faktom však ostáva to, že dominancia akú predvádzajú, nerobí pre globálny basketbal dobrú reklamu. Áno, je tu stále NBA, ktorá je výborná, vyrovnaná a dramatická, ale šport potrebuje vidieť najlepších hráčov v národných dresoch. Zvrháva sa to už len na zvedavosť, nie na pôžitok z hry. Davy fanúšikov sa prichádzajú pozrieť na americké hviezdy, ale dopredu vedia ako výsledok dopadne, čím sa stráca potrebné športové napätie.

Možno keby postúpili domáci Španieli, tak by americké béčko zdolali, ale na možno sa nehrá. Plus Američania predviedli všetkým, že držať sa môžete maximálne polčas, potom vás prevalcujú. Určite ste sa aj vy pristihli pritom, že zápasy USA po polčase prepínate.

Otázkou je, že či na túto situáciu existuje riešenie? Ani veľmi nie, ale malé tu je. Základom skvelých amerických výberov je obrovská konkurencia a nespočetné množstvo talentov, ktorými v USA disponujú. Veď skvelí Američania, ktorých naturalizovali európske tímy na čele s Macedónčanom Bo McCallebom, by sa nedostali ani do tridsiatej ôsmej nominácie Mikea Krzyzewského.

Chcelo by to viac investícií zo strany US

Riešením by mohla byť väčšia investícia zo strany Američanov do basketbalu globálne. Ak chcú atraktívnu olympiádu, mali by si niekoho vychovať, lebo hrozí, že v Riu to bude veľká nuda. Španielom pomaly zlatá generácia končí a u Francúzov to je o dvoch, troch hráčoch. Ak sa zrania, nemôžu pomýšľať na šancu zabojovať o titul. Za slovom investícia treba hľadať viacero akadémií, podobných ako CBA na Kanárskych ostrovoch. Tým by sa otvoril väčší priestor pre talenty a narástli by aj základne.

Ak sa tak nestane, budeme svedkami toho, že zápasy o bronz na olympijských hrách, respektíve majstrovstvách sveta budú napínavejšie a lákavejšie ako súboj o zlato, respektíve Američania nebudú chcieť uvoľňovať hráčov NBA na majstrovstvá sveta, čím turnaj ešte viac utrpí.

Alebo sa to nevyrieši a z reprezentačného basketbalu budú všetkých baviť hlavne stretnutia, v ktorých nebude hrať USA. Príkladom až nezdravej dominancie bol Eddie Mercx, ktorý vyhrával tak suverénne, že až začala kampaň o tom, že zabíja cyklistiku. Slávny Belgičan vyhrával najväčšie tituly niekedy až s polhodinovým náskokom. Niečo porovnateľné ako americké tridsať a viac bodové víťazstvá.

 


Diskusia