Fantastická éra bola v Ružomberku

Publikované: 07.04.2014 Autor: Tomáš Grosmann, denník Šport

Natália Hejková (Foto: jäzva)

Dialóg s Natáliou Hejkovou, trénerkou basketbalistiek ZVVZ USK Praha, ktorá má v pondelok významné životné jubileum (60):

Ako zvyknete oslavovať svoje narodeniny?
„Nie je to deň, ktorý by znamenal pre mňa nejaký veľký sviatok. Viac mi ich zvykli pripomínať ľudia okolo mňa, než ja im.“

Teraz 7. apríla, dovoľte verejne prezradiť, dovŕšite šesťdesiatku. Nechceli ste urobiť v tomto prístupe výnimku, teda pripraviť nejaké väčšie oslavy?
„Som rada, že sme s USK Praha postúpili do euroligového Final Eight v Jekaterinburgu. Nebudem doma, ale v Rusku. Nemusím meniť zvyky a pripravovať oslavy. Akurát sestra Viera sa mi ,vyhráža’, že ona ich zorganizuje. Možno teda, že si po sezóne s najbližšou rodinou predsa len tieto narodeniny pripomeniem.“

Vieme, že ste v minulosti k tomuto dňu dostávali športové darčeky. Nejeden úspech dosiahli vaše zverenky práve v čase vašich narodenín. Na ktoré si spomínate najradšej?
„V tomto bol dominantný Ružomberok v roku 2000. V domácom prostredí sme získali druhý euroligový titul v dramatickom finálovom zápase proti Bourges 6. apríla, teda v predvečer mojich narodenín. Tam som zažila ich najväčšie oslavy, pričom podnet bol, prirodzene, najmä zo športového triumfu.“

Môžeme sa pozrieť do vašej minulosti, trochu spoločne pri tomto nevšednom jubileu bilancovať?
„Veľmi sa mi bilancovať nechce. Veď stále pracujem, som v dennom kontakte s mladými ľuďmi, k nijakému medzníku v mojom živote nedošlo. Ani sa mi nechce veriť, že mám už toľko rokov.“

Nepociťuje ich ani vaše telo? Niežeby sme vám želali niečo zlé, pýtame sa najmä zo zvedavosti.
„Elánu mám dosť a dúfam, že mi ešte dlho vydrží. Telo, pravdaže, sa trochu ozýva, nejaké kĺby ma z času na čas zabolia. Veď som dlhé roky vážne športovala a to muselo zanechať svoje stopy. Ale celkove sa cítim zdravotne dobre.“

Chodievate si ešte zahrať tenis? Alebo ste v Prahe našli nejakú basketbalovú partiu?
„Tenis som prestala hrať pred niekoľkými rokmi. Ani partiu vyslúžilých basketbalistiek som si v Prahe nenašla. Z času na čas zvyknem plávať, ale v Prahe ani ten bazén veľmi nenachádzam. Už som len taká pasívna športovkyňa…“

… a teda najmä trénerka. Čo očakávate od vášho tímu na budúci týždeň v Jekaterinburgu?
„Aby sme sa neuspokojili iba s postupom medzi osem najlepších. Viem však zo svojej praxe, že prvé vystúpenie na takomto podujatí nebýva extra úspešné. Na vlastnej koži ho zažili iba Vítečková a Palauová, väčšina hráčok nemá z Final Eight či Final Four žiadne skúsenosti. Dôležitosť zápasov môže na ne doľahnúť.“

Nekladiete si teda žiadny konkrétny cieľ?
„Nad domácim Jekaterinburgom, ktorý bude náš tretí súper v skupine, sotva môžeme vyhrať pod jeho košmi. Do semifinále by sme však mohli postúpiť, ak predtým v prvý deň vyhráme nad Bourges a na druhý nad Orenburgom. Na tieto víťazstvá môžeme reálne myslieť. Rozhodne sa však, ako vždy, až na ihrisku.“

Aký euroligový tím vediete teraz v porovnaní s tými, ktoré ste kormidlovali v minulosti?
„V Ružomberku som zažila viac ako desaťročné budovanie tímu, ktorý sa až potom vyšvihol na euroligový vrchol. V Spartaku Moskovská oblasť som dostala družstvo z veľkých hviezd, čo si vyžadovalo úplne inú prácu. Teraz mám k dispozícii niečo medzi spomenutými kolektívmi, takú zmes mladších, ale aj ostrieľaných hráčok. Najpríjemnejšie je, že som na mieste, kde som ako hráčka vstúpila do veľkého basketbalu a pôsobila tu sedem rokov.“

Pri ktorom družstve ste sa cítili najlepšie?
„Jednoznačne to bol Ružomberok. To, čo sme tam vybudovali, nebola maličkosť, ale fantastická éra. Ženský basketbal a Ružomberok sa dostal do povedomia celej slovenskej verejnosti, získal v tom čase obrovskú popularitu.“

Ľutujete, že tam ešte stále nepôsobíte?
„Život prináša paradoxy. ,Zánik’ veľkého basketbalu v Ružomberku bol v tom čase nepríjemný a donútil ma k odchodu. Po rokoch sa ukázalo, že to malo aj svoje klady. Otvorili sa mi nové možnosti, dostala som šancu pracovať inde, na čo som pôvodne ani nemyslela.“

Vraciate sa ešte do Ružomberka niekedy aspoň zaspomínať?
„Zriedka. Povedzme, že raz za päť rokov. Už nechodím ani do Žiliny, kde som sa narodila a žila tam naša mama do roku 2007. Vtedy zomrela a ja som sa zakrátko stala Bratislavčankou. Aj preto, že v našom hlavnom meste býva sestra Viera aj s rodinou.“

Z toho všetkého nám vychádza, že ste si za tie roky ani nestihli vybudovať pravý domov.
„Taký je trénerský život, na ktorý som sa v roku 1987 zhodou okolností vydala v Ružomberku. Táto profesia prináša rôzne zmeny, dnes to už viem veľmi dobre. Je zložité uplatniť sa v nej najmä v zahraničí.“

Spomenuli ste si teraz predovšetkým na Valenciu, odkiaľ ste museli predčasne odísť, hoci to bolo oficiálne po vzájomnej dohode?
„Tréneri sa tam často menili aj predtým, takže som vedela, že ma tam nič ľahké nečaká. Skutočnosť bola veľmi nepríjemná, manažérka ma odsúvala na vedľajšiu koľaj a do všetkého zasahovala. Odchod odtiaľ znamenal pre mňa vyslobodenie z problémov.“

Vašu kariéru sledujeme roky. Všade ste sa usilovali mať na palubovke v niektorej hráčke predĺženú ruku. Dobre sme si to všimli?
„Dobre. Všade som však takú oporu nenašla, ale v Ružomberku ňou bola Bieliková, teraz v USK to je Palauová, akurát v Moskve popri Birdovej bola v rovnakej pozícii aj Taurasiová. Najmä veľké osobnosti vedia realizovať trénerské myšlienky a ony nimi boli. Trénovala som však veľa výborných hráčok, všetky nemožno vymenovať.“

Ušlo vám v živote niečo, čo ste chceli mať či urobiť a nestihli ste?
„Určite nie! Tak svoj život nehodnotím. Človek nemôže mať všetko. Teším sa z toho, čo mi život dal a čo všetko som už v ňom dosiahla. Je zbytočné trápiť sa myšlienkami, že mi niekde a niekedy niečo ušlo.“

A čo Sydney 2000? Len krátko pred olympiádou ste sa pod tlakom okolností vzdali funkcie trénerky basketbalistiek Slovenska a do Austrálie ste necestovali.
„Čo sa vtedy udialo v našom basketbale, bolo zbytočné. Všetko to zapríčinili vtedy neprajníci, ktorým výrazne pomohol vtedajší šéf SBA Igor Antal. Čím iným sa ešte ,preslávil’? Kde je teraz? Je mi ľúto, že som nebola ako trénerka v Sydney, ale usilujem sa vytesniť z hlavy nepríjemnosti.“

Účastníčka olympijských hier ste boli napokon v Pekingu 2008 v pozícii asistentky trénera ruskej reprezentácie. Bola to adekvátna olympijská náhrada?
„Určite pekná, keďže sme s našimi zverenkami získali bronzové medaily. Ale oveľa radšej by som bola pod piatimi kruhmi na slovenskej lavičke.“

Dokedy budete trénerka tímu ZVVZ USK Praha? Závisí to od terajšieho vystúpenia v Jekaterinburgu či českej lige?
„Už v januári sa uskutočnili rozhovory s funkcionármi, aby som pokračovala aj v najbližšej sezóne. Tento mesiac by mali byť na papieri podrobnosti novej zmluvy. Nič by nemalo zabrániť, aby som ju podpísala.“

VIZITKA NATÁLIE HEJKOVEJ

Narodila sa 7. apríla 1954 v Žiline, kde začala hrať basketbal. Ako 18-ročná (1972) odišla do Prahy študovať na právnickú fakultu a súčasne hrala sedem sezón za tím VŠ Praha, s ktorým sa stala držiteľkou Pohára Liliany Ronchettiovej (1976). V rokoch 1979 – 1987 bola hráčkou Ružomberka, a keďže vtedy ešte neexistoval profesionálny šport, pracovala súčasne ako právnička.

Jej klubové trénerské zastávky ukazuje tento prehľad: Ružomberok 1987 – 2003; Šopron 2003 – 2006; Spartak Moskovská oblasť 2006 – 2008; Dinamo Moskva 2008 – 2009; od februára do decembra 2011 Ros Casares Valencia; USK Praha od novembra 2012 až doteraz.

Je štvornásobná víťazka Európskej ligy – po dvakrát s Ružomberkom (1999, 2000) a Spartakom Moskovská oblasť (2007, 2008). V tejto súťaži odkoučovala 298 zápasov, z nich 193 víťazných.

Vo vyvrcholení EL (doteraz vždy Final Four) sa predstaví od pondelka v Jekaterinburgu (Final Eight) s USK Praha desiaty raz. S Ružomberkom jej to vyšlo 6-krát: španielska Llíria 1993 (4. miesto), Sofia 1996 (3. miesto), grécka Larissa 1997 (3. miesto), Brno 1999 (titul), Ružomberok 2000 (titul), francúzsky Liévin 2002 (4. miesto). So Spartakom Moskovská oblasť získala v oboch prípadoch tituly, najprv doma vo Vidnom 2007, potom v Brne 2008. S Ros Casares Valencia bola v Jekaterinburgu 2011 (4. miesto).

Má 16 trénerských „republikových“ titulov: 3 československé z rokov 1991 – 1993, 10 slovenských 1993 – 2002 (vždy s Ružomberkom), 2 ruské 2007, 2008 (Spartak Moskovská oblasť) a 1 český 2013 (USK Praha).

Reprezentantky Slovenska viedla v rokoch 1998 – 2000 (8. miesto na MS 1998 v Nemecku, 4. miesto na ME 1999 v Poľsku znamenalo postup na OH 2000) a znova v roku 2011 (13. miesto na ME v Poľsku). Bola asistentka Tibora Vasiľka na ME v Maďarsku 1997, kde získalo Slovensko striebro, čo je zatiaľ najväčší úspech našej ženskej reprezentácie.

Je držiteľka štátneho vyznamenania Rad Ľudovíta Štúra III. triedy (1998) a Krištáľového krídla v kategórii šport (1999).

 


Diskusia

 
 

ScoreBoard ...

WAS WAS 89:78
10.10.2019
CON CON

Základná časť ...

# Tím V/P %
1 Washington Mystics 26/8 76,47%
2 Connecticut Sun 23/11 67,65%
3 Los Angeles Sparks 22/12 64,71%
4 Las Vegas Aces 21/13 61,76%
5 Chicago Sky 20/14 58,82%
6 Minnesota Lynx 18/16 52,94%
7 Seattle Storm 18/16 52,94%
8 Phoenix Mercury 15/19 44,12%
9 Indiana Fever 13/21 38,24%
10 New York Liberty 10/24 29,41%
11 Dallas Wings 10/24 29,41%
12 Atlanta Dream 8/26 23,53%

ScoreBoard ...

ZIL ZIL 92:81
12.10.2019
SVT SVT
HAN HAN 78:90
12.10.2019
LEV LEV
PDA PDA 101:73
12.10.2019
KOM KOM
INT INT 81:66
12.10.2019
LUC LUC
INT INT 16.10.2019 KOM KOM

Základná časť ...

# Tím V/P %
1 BK Slávia Žilina 2/0 100,00%
2 Inter Bratislava 4/0 100,00%
3 BKM Lučenec 2/1 66,67%
4 BC Prievidza 2/1 66,67%
5 MBK Rieker COM-therm Komárno 1/2 33,33%
6 Patrioti Levice 1/2 33,33%
7 Iskra Svit 1/2 33,33%
8 MBK Baník Handlová 0/2 0,00%
9 BK 04 AC LB Spišská Nová Ves 0/3 0,00%

Asistencie ...

# Hráč Tím
Wiggins Doug
∅ Asistencie: 7,50
ZIL
2 Hot Amin LEV 7,33
3 Mitrovič Stefan HAN 5,50
4 Mrviš Tomáš HAN 5,50
5 Caffey Mike LUC 5,00