Odkliata Steel aréna a diskvalifikačná chyba Skočovského

Publikované: 23.02.2014 Autor: Miroslav Mackulín, mentálny tréner a kouč

Miroslav Mackulín

Mám pre vás dva basketbalové postrehy: 1. Skvelá správa pre basketbalistky Good Angels, že prelomili negatívnu sériu zápasov, ktoré odohrali v Steelke. Skvelá správa pre divákov, že sa budú naďalej môcť stretávať a povzbudzovať svoj tím na naše pomery v skvelom stánku, hodnom najvyšších športových zápolení. Všetko má svoj čas a všetko si vyžaduje určité poznanie a trpezlivosť. A tak aj táto výhra dala na seba dlhšie čakať… ale malo to svoje príčiny.

Podľa môjho názoru všetky prehry, a s tým súvisiace negatívne reakcie len nastavili zrkadlo, aby funkcionári, tréneri a hráčky spravili potrebné kroky k náprave, aby sa urobila určitá sebareflexia, vyčistil priestor, narovnali vzťahy, prehodnotili priority a všetci mohli „ochutnať“ aj nové veci, s ktorými sa doteraz nemohli stretnúť a precítiť ich.

Ako sa zdá, všetci si uvedomili, čo ozaj znamená tímová chémia a aká je potrebná a dôležitá pre úspech v každej súťaži. Zomknutie a viera vo vlastné sily v kritických chvíľach posledného euroligového zápasu boli tou povestnou kvapkou, ktorá naklonila misky váh a víťazstvo na domácu stranu.

A ešte jedna veľká pochvala patrí trénerovi Marošovi Kováčikovi, ktorý zdá sa trénersky dozrieva. Posledný time-out a jeho zmysluplná reč smerom k hráčkam mala všetky znaky víťaznej rétoriky, ktorá vychádzala z jeho plnej koncentrácie, nadhľadu a túžby po víťazstve. Tréner zvládol emócie, ktoré ním lomcovali celý zápas a s chladnou hlavou odprezentoval hráčkam recept na víťazstvo. Premenil žičlivú energiu Steel arény vo víťazný elixír, ktorou pokropil svoje hráčky a tie s veľkým prehľadom zápas doviedli do zdárneho konca. Tiež tlieskam rituálu „pokropenia palubovky svätenou vodou“ pánom farárom. Aj toto sú veci, ktoré dávajú jasný signál všetkým, že v klube Good Angels robia všetko pre úspech na všetkých úrovniach a oblastiach. Klobúk dole, palec hore!!!

2.Diskvalifikačná chyba verzus tréner Skočovski

Začnem tým, čím som prvý postreh skončil. Na naše pomery nezvyčajný ťah funkcionárov Good Angels a pozvanie na pomoc pána farára a „pokropenie šatne a palubovky svätenou vodou“. Pomohlo, a to je hlavné! Určite u mnohých to vzbudilo pozitívne reakcie a súhlas, u mnohých zase opak, ťukanie na čelo.

Ale ako sa hovorí: „Účel svätí prostriedky či proti gustu žiaden …“ Ak by aj takéto veci mali pomôcť nášmu športu, aby sa zodvihol z kolien, trénerom k slušnému a kontrolovanému správaniu, tak som všetkými desiatimi za to, aby súčasťou realizačných tímov boli aj „duchovní“, ktorí by svojou autoritou tlmili vášne trénerov či hráčov smerom k rozhodcom a pomáhali eliminovať návaly zlosti, frustrácie a emócii.

Potom by sa nestávali také veci, ako trénerovi Skočovskému, že sa neovládne a dostane nielen technickú, ale aj diskvalifikačnú chybu, ktorou oslabí svoj tím, svoje baby, pre ktoré v mladom veku je to určite trauma.

Píšem to otvorene a úprimne, lebo viem, že tréner Skočovski je inteligentný, odborne fundovaný kouč, ktorý miluje basketbal a robí preň všetko. Ale je dôležité, aby si uvedomil, že takouto skratovou reakciou, ktorá sa šíri rýchlosťou blesku, zbúra všetko dobré, čo vybudoval a zbytočne dáva priestor na ďalšie polemiky o jeho prchkej povahe a nekontrolovateľnos­ti.

Navyše, ako jeden z mála zahraničných trénerov dostal dôveru odbornej basketbalovej pospolitosti viesť náš mladý tím na nadchádzajúcich majstrovstvách sveta na Slovensku, kde bude reprezentovať nielen sám seba, nielen svoj tím, ale celé Slovensko. A tam všetci od neho očakávame, že bude tím správnym vodcom, lídrom a hlavne vzorom, ktorý povedie naše reprezentantky v neľahkých zápasoch za víťazstvami a kde bude ďaleko viac takýchto kritických situácii. Každé podobné zlyhanie by malo fatálne a neodpustiteľné následky, bol by to vlastný gól v našej bránke ešte predtým, ako sa samotné hráčky popasujú so svojimi súperkami na palubovke.

Stále je čas na nápravu, na prácu nielen s hráčkami, ale aj s vlastnými emóciami a zvládaním emočne vypätých situácii. Chce to len odvahu a odhodlanie s tým niečo spraviť. Ja verím, že tréner Skočovski to hravo zvládne a počas majstrovstiev sveta on a jeho tím bude rozdávať toľko potrebnú radosť a pohodu, na ktorú náš basketbal na reprezenčanej úrovni dlho čaká. Držím palce.

 


Diskusia