Rozhodcovia: Stále vďačná a večná téma!

Publikované: 13.11.2013 Autor: Miroslav Mackulín, mentálny tréner a kouč

Rozhodcovia (Tomáš Lukáč, Zubák, Karnay) (Foto: Jozef Perháč)

Myslím, že budete so mnou súhlasiť, ak poviem, že o rozhodcoch sa stále rozprávalo, rozpráva a bude rozprávať za každého počasia, v odborných kruhoch, medzi hráčmi, trénermi, divákmi či nezainteresovanými pozorovateľmi. Téma vďačná pre kongresy, sympózia, ale najmä pre kaviarne, pivárne, či "zaplivané hospody“. Veď o čom by sme sa aj mali baviť, však?

V mnohých športoch, basketbal nevynímajúc, sa všetko vyrovnáva po stránke taktickej, technickej alebo kondičnej tak, že samotná hra ponúka zainteresovaným čoraz menej atraktivity a zábavy. Jednotlivé tímy zamestnávajú čoraz viac špecialistov na videorozbory, „skautingy“, špionáže, taktické manévre a neviem čo ešte. Vytráca sa improvizácia, hravosť a sloboda.

Tréneri dookola zdôrazňujú, že obrana je tá správna cesta, ktorá nás privedie k vytúženému výsledku, a tak sa ozaj nemôžme čudovať, že po zápase sa často oprávnene, ale aj neoprávnene vlna kritiky znesie na rozhodcov a vrchol všetkého je, keď sa na arbitrov sťažuje aj tréner víťazného tímu. Mám to šťastie, že sa pohybujem v športovom prostredí a počas tohto dlhého obdobia som mal možnosť zhliadnuť veľký počet zápasov či súťaží mnohých športov, individuálnych aj kolektívnych. Okrem rokov, keď som sám trénoval futbalistov, som sa vždy snažil byť v pozícii pozorovateľa, nie zainteresovaného a s nadhľadom si vychutnať zápas a popri tom sledovať reakcie, hráčov, trénerov, rozhodcov či divákov a vyhodnocovať správanie tej ktorej skupiny a rôzne (nielen herné) situácie.

Z tohto pozorovania mi vychádza jednoduchý záver. Že aj "ohrozený druh“ rozhodca je len človek so svojimi plusmi aj mínusmi a ako každý, robí aj chyby a chodí do práce, naštve ho šéf, nepohodne sa s manželkou či zlú známku zo školy donesie dieťa. Áno, sú to ľudia, ktorí rozhodovanie prijali ako výzvu nejakým spôsobom sa realizovať či pomôcť konkrétnemu športu. Počnúc amatérskym športom až po ten profesionálny môžeme stretnúť rozhodcov, ktorí to robia ako poslanie, ktoré ich baví a napĺňa, ale aj rôznych "špekulantov“, ktorí sa snažia stoj čo stoj z toho vytrieskať čo sa dá. Ale tí si nezaslúžia moju a vašu pozornosť a pre nich mám len jeden odkaz podľa hesla: na hrubé vrece, hrubá záplata, inými slovami za svoje počínanie si zaslúžia kopanec. Ich sudcom, nech je ich vlastné svedomie a spánok…

Luol Deng protestuje u rozhodcu Seana Corbina (Foto: SITA/AP)

Ale ako pomôcť tým, ktorí to s "pískaním“ myslia vážne a chcú napredovať, hoci sa stanú terčom kritiky po neúmyselnej chybe? Ja vidím problém hlavne v tom, že sme za určitý čas, možno s dobrým úmyslom, ale bohužiaľ, rozhodcov umelo obohnali veľkým ostnatým drôtom mlčanlivosti a nedotknuteľnosti. Tréneri sa nemôžu na ich adresu vyjadriť, lebo sa boja pokút. Naopak rozhodcovia väčšinou držia "bobríka mlčania“, veď za nich sa vyjadrí "nejaká komisia“. A tak nečudo, že sa okolo nich šíri zápach senzácii, kritiky či zaručených správ. A my Slováci sme národ domýšľavý s bujnou fantáziou…

Som presvedčený, že na zlepšenie imidžu je potrebné, aby si tréneri, hráči, rozhodcovia, funkcionári našli „spoločný ring“, kde by otvorene a verejne mali možnosť sa navzájom komunikačne zblížiť a pochopiť svoje počínanie a správanie. Prevencia je stále lepšia ako hasenie emočného ohňa, ktorý vzbĺkne vždy po nejakom nesprávnom rozhodcovskom verdikte z jednej či druhej strany. Poviem osobnú skúsenosť ako člena realizačného tímu futbalistov U-17, ktorý sa pripravoval na ME a MS. Počas tejto prípravy sme absolvovali aj sedenie s rozhodcami, ktorí nám rozprávali o trendoch v pískaní, akým metrom budú posudzovať jednotlivé zákroky počas ME a MS a na záver sme absolvovali jeden test, ktorý pozostával z asi pätnástich situácií. Našou úlohou, ako rozhodcov bolo ich posúdenie. Všimol som si, ako sa hráči a tréneri pousmiali a ich tváre bez slov hovorili: "To je úplne jednoduché a jasné ako facka, nie?!“ Ale keď sme to vyhodnotili, tak naša úspešnosť za celý tím bola len niečo viac ako 50%! Úsmev sa zmenil na prekvapenie, u niektorých na rozčarovanie a krútenie hlavami. Tým som chcel povedať, že mnohí kritizujúci, niekedy nemajú ani prehľad o aktuálnych pravidlách či výklade jednotlivých situácii, ale potrebujú sa niečím zakryť, na niekoho zvaliť vinu či len tak alibisticky skonštatovať: "Na vine sú rozhodcovia“.

Rozhodca ilustračné (Foto: Patrik Štrba)

Čo odporúčam na zlepšenie rozhodcovského kreditu? Dôležité je, aby všetci aktéri zápasu hráči, tréneri, diváci aj rozhodcovia si vážili jeden druhého. Nezabúdajme, že dobrý zápas je dielom všetkých, nielen víťazov. Predpokladám, že tak ako tréneri a hráči sa pripravujú poctivo na svojho súpera, tak by sa mali zodpovedne na zápas pripravovať aj rozhodcovia.

Poctivo si "skautovať“ jednotlivé tímy, hráčov či hráčky a mali by ísť v príprave až do detailov. Je dôležité, aby sa držali múdrosti, že najlepší je ten rozhodca, ktorého nie je na ihrisku vidieť a cítiť. Aby svojim prejavom, gestami či zasahovaním do deja zápasu neboli oni tí hlavní hrdinovia, ale aby im stačila úloha komparzu. Potom sa nebude stávať to, že tímy, ktoré hrajú európske súťaže a tam rozhodcovia púšťajú "tvrdšie súboje“, tak sa nevedia zmieriť s tým, že v našej extralige sa pískne čo i len "škaredý pohľad“. Je veľmi ťažké pre trénerov pripraviť svoj tím na takéto diametrálne odlišné "štýly rozhodovania“ a oheň je na streche. Tiež som si veľakrát všimol, že naši tréneri majú "záľubu“ dostať rozhodcov pod tlak. Komentujú každý ich verdikt a mnohí rozhodcovia to neriešia rázne hneď na začiatku, ale nechávajú emóciam dlhý priebeh na škodu vývoja zápasu.

Rick Adelman, rozhodca Bill Kennedy  (Foto: SITA/AP)

Ďalej odporúčam zmenu postoja nás všetkých, ktorí šport robíme. Aby každý z nás sa "vžil a vcítil“ do role toho druhého, či je to tréner, hráč, rozhodca alebo divák. Sme súčasťou jedného úžasného orchestra a len vzájomná úcta, pochopenie, komunikácia a dobroprajnosť rozozvučia struny našich nástrojov do úžasnej hudby, z ktorej budeme mať radosť. Len cez tieto atribúty bude naša práca zmysluplná, len táto cesta zabezpečí, že tvrdé tréningy a litre potu sa pretavia počas zápasu do dobrého pocitu z dobre odvedenej práce. Ako som spomínal, všetci robíme chyby, tie patria k športu. Navyše, rozhodca má svoj uhol pohľadu a potrebuje reagovať rýchlo. Ostatní verme, že sa rozhodca nemýli úmyselne a zapískal to, čo videl. Tak ako nie každý zápas vyjde hráčovi, či trénerovi, nemusí vyjsť ani rozhodcovi. Odpustenie je ten správny liek na túto boľačku smerom k rozhodcom.

Tiež si myslím, že rozhodcovia by pri svojom vzdelávaní nemali zabúdať okrem kondície, štúdia pravidiel ani na mentálnu prípravu, ktorou sa priblížia ešte viac k pochopeniu správania trénerov a hráčov v krízových situáciách, a to im umožní zvládnuť zápas s ľahkosťou a chladnou hlavou. A hoci jedinou rečou počas zápasu je zvuk píšťalky, som presvedčený, že keď rozhodujú srdcom, nie egom, tak potlesk po zápase bude patriť nielen víťazom, ale aj rozhodcom, lebo boli súčasťou výborného zápasu. Veľa šťastia, páni rozhodcovia…

 


Diskusia

 
 

ScoreBoard ...

CON CON 89:85
23.08.2019
LVA LVA
NYL NYL 87:90
23.08.2019
ATL ATL
CHI CHI 85:78
23.08.2019
WAS WAS
WAS WAS 25.08.2019 NYL NYL
DAL DAL 25.08.2019 ATL ATL
LAS LAS 25.08.2019 CON CON
PHO PHO 25.08.2019 CHI CHI
MIN MIN 25.08.2019 LVA LVA
SEA SEA 25.08.2019 IND IND

Základná časť ...

# Tím V/P %
1 Washington Mystics 19/8 70,37%
2 Connecticut Sun 19/9 67,86%
3 Las Vegas Aces 19/9 67,86%
4 Los Angeles Sparks 17/10 62,96%
5 Chicago Sky 17/11 60,71%
6 Seattle Storm 15/13 53,57%
7 Minnesota Lynx 14/15 48,28%
8 Phoenix Mercury 12/15 44,44%
9 Dallas Wings 10/18 35,71%
10 Indiana Fever 9/19 32,14%
11 New York Liberty 9/19 32,14%
12 Atlanta Dream 7/21 25,00%