Kropiláka tam otec pôvodne nechcel pustiť...

Publikované: 11.04.2013 Autor: denník Šport

Stanislav Kropilák, Milan Aľakša  (Foto: ifortuna.sk)

V Československu mal basketbal dlho väčšiu silu v mestách za pravým brehom rieky Morava. Prvý prienik až na vrchol najvyššej domácej súťaže sa pod mužskými košmi podaril zo Slovenska v sezóne 1960/61 hráčom Iskry Svit.

V ich zostave pod vedením trénera Pavla Antala boli B. a D. Lukášikovci, Vraniak, Lehotzký, Brychta, Setnička, Vass, Kočík, Hrúz, Fabišík, Bahník, Soročina a Franc. Potom už Svit titul nikdy nezopakoval, ale títo majstri si zaslúžia aspoň zmienku, kým sa dostaneme k ďalšiemu nášmu družstvu, ktoré už predsa len výraznejšie zmenilo pomer síl medzi českým a slovenským basketbalom.

Bola nedeľa 11. marca 1979, keď padla dlhá hegemónia českých klubov, v tom čase najmä Zbrojovky Brno a VŠ Praha. Basketbalisti bratislavského Interu získali svoj prvý československý titul. V záverečnom zápase turnaja šiestich najlepších tímov v najvyššej súťaži, vtedy jednoducho v I. lige, vyhrali nad Zbrojovkou Brno 95:86 (47:54) a predstihli ju v konečnej tabuľke o dva body. Ich triumf v preplnenej hale na Pasienkoch videlo až 4500 párov očí.

Zrod Interu nebol ľahký. „Najprv sme v Slovnafte založili v roku 1962 krúžok a o rok neskôr sme sa rozhodli, že by z neho mohol byť oddiel v rámci vtedajšej telovýchovnej jednoty. Pamätám si, že na mestskom výbore telovýchovy, ktorý vtedy sídlil v administratívnej budove pri cyklistickom štadióne, sa to zodpovedným nepáčilo. Vraj uberieme silu Slovanu, Lokomotíve aj Slávii, v ktorých sa vtedy hral najvážnejšie mužský basketbal. Ale napriek tomu sme v tom roku 1963 skromne začali, pričom spolu so mnou prišlo celé družstvo Červenej hviezdy,“ vrátil sa spomienkami až 50 rokov späť Rudolf Stanček, bývalý známy a úspešný hráč, funkcionár i tréner, ktorý bude mať onedlho úctyhodných 85 rokov (nar. 23. 5. 1928 v Bratislave) a základ prvého interistického družstva postavil na hráčoch Červenej hviezdy.

Keďže vtedy, na rozdiel od dneška, nebolo mysliteľné len tak sa prihlásiť do nejakej vyššej súťaže, Inter začal z tých najnižších postupovať nahor. Úspechom bol už štart v národnej lige v roku 1967, na čo o dve sezóny neskôr nadviazalo už vystúpenie v celoštátnej I. lige.

Na vysoké méty mohol tím pomýšľať až po dvoch dôležitých fúziách v sedemdesiatych rokoch. „V sezóne 1971/72 nemala Bratislava v najvyššej súťaži mužov zastúpenie. A práve vtedy padlo rozhodnutie, že v Slovane sa budú venovať už len ženám a my sme odtiaľ prešli do Interu,“ konštatuje Marián Kotleba, v tom čase s 208 centimetrami najvyšší slovanista. Vtedy začal podľa neho vznikať „veľký“ Inter, k čomu on sám neskôr výrazne prispel výkonmi na ihrisku.

Sedlák Justín

Pri pohľade na mená hráčov, čo vybojovali v roku 1979 v drese Interu prvý československý titul (ďalšie tri získal tento klub v rokoch 1980, 1983 a 1985), už tam nebol ani jeden zo slovanistov prichádzajúcich v roku 1972, iba Marián Kotleba.

„Ale aj ja som tam prišiel zo Slovana,“ vyvádza nás z omylu Justín Sedlák, ďalší velikán nielen bratislavského, ale celého čs. basketbalu. „Keď v Slovane zrušili mužskú zložku, hrával som tam ako junior a takisto som musel s rovesníkmi prejsť do Interu.“

Vďaka svojej pracovitosti sa v ňom rýchlo zaradil medzi opory. „Za významný medzník pre Inter považujem naše víťazstvo o bod nad Zbrojovkou Brnou na finálovom turnaji Čs. pohára v Handlovej 1973. Ukázalo sa tam, že už môžeme konkurovať aj najzvučnejším súperom,“ konštatuje Justo.

Určite ešte dôležitejší medzník prišiel neskôr. V roku 1974 Inter druhý raz vypadol z I. ligy, čo bola v Československu najvyššia súťaž. Jeho hráči zvládli v najbližšej sezóne boj o návrat v súperení najmä so Sláviou SVŠT, ale – našťastie, pre bratislavský basketbal – ešte podstatnejšie rozhodnutie padlo v rokovaní funkcionárov.

Na základe ich dohody prišli v roku 1975 spomedzi vysokoškolákov do Interu Kropilák, Rajniak, Halahija a Bogdálek. Z prvých dvoch, ako je známe, sa stali hviezdy nielen pod našimi, ale i európskymi košmi. „Syna do Interu nikdy nepustím, keďže osobne som slovanista. To bola prvá reakcia Eugena Kropiláka, keď sme aj s ním rokovali o Stanovom prestupe do Interu,“ uviedol nám Rudolf Stanček úsmevnú príhodu o mužovi, z ktorého sa postupne stal verný fanúšik nielen svojho syna, ale celého Interu a takmer nikdy nechýbal v hľadisku na Pasienkoch. Žiaľ, pred niekoľkými mesiacmi sa skončila jeho pozemská púť…

Kropilákovci. Tak sa hovorí družstvu, ktoré urobilo najviac pre basketbal v hlavnom meste a hrou takmer vždy zaplnilo hľadisko haly na Pasienkoch.

„Hneď v prvej sezóne, čo som hral za Inter, sme sa zaradili do československej špičky. Najprv sme boli štvrtí, potom tretí, na čom mal okrem nás hráčov veľkú zásluhu tréner Kazo Klementis,“ zalovil v pamäti Stano Kropilák, historicky náš najlepší basketbalista, ktorý si 15-krát obliekol aj dres výberu Európy. „Vedel nás dať dokopy svojím prístupom, urobil z nás skutočnú partiu na ihrisku aj mimo neho. Nielen v tíme, ale aj medzi nami a fanúšikmi vládla na Pasienkoch fantastická atmosféra,“ zdôrazňuje terajší prezident Interu.

„Prvý titul bol jednoznačne najkrajší,“ skonštatoval muž, ktorý mal na vtedajších úspechoch ako virtuóz spod košov najväčšiu zásluhu. „Možno aj najkrajší okamih v celej mojej kariére, hoci by som ho nechcel porovnávať so striebrom z majstrovstiev Európy v Stuttgarte 1985. Vtedy na Pasienkoch to bolo niečo úžasné. Hrali sme dobre, hala bola plná, cítil som, že ten basketbal sme ozaj hrali pre ľudí, ktorí sa potom radovali spolu s nami.“

Viacerí hráči Interu sa stali reprezentantmi Československa, čo v tom čase nebola maličkosť v silnej konkurencii s českými basketbalistami.

Stanislav Kropilák, Justín Sedlák a Vladimír Padrta boli členovia tímu, ktorý na olympijských hrách v Montréale 1976 obsadil šieste miesto. Najcennejší dres sa neraz ušiel aj Mariánovi Kotlebovi, Petrovi Rajniakovi a Pavlovi Bojanovskému, uchádzali sa oň aj Blažej Mašura a Ján Plesník.

Kropilák Stanislav, Rančík Radoslav

Takýmito menami nabitý tím sa v marci 1979 zaslúžil o veľký pamätný okamih, prvý československý titul. „Mnohí mi tvrdili, že s takým kádrom nie je kumšt získať titul. Ale práve preto, že tu boli takí hráči, to nebolo jednoduché. Veru nebolo to med lízať, každý chcel vyniknúť a bolo ich treba zladiť do obranných aj útočných systémov. Nerobilo sa s nimi zle, ale ťažko,“ pousmial sa Rudo Stanček, ktorý prevzal trénerské kormidlo od Kaza Klementisa a doviedol Inter v roku 1979 k historickému prvému titulu (a o rok ešte k ďalšiemu).

„Obaja tréneri, domáci Rudolf Stanček, hosťujúci František Konvička, stavili na osvedčené základné zostavy – Inter: Kotleba, Kropilák, Sedlák, Padrta, Bojanovský, Brno: Petr, Jandák, Nečas, Brabenec, Havlík. Domácim sa streľba nedarila, pod košom ani Kropilákovi. Brno postavilo pre nich netypickú zónu. Je to nepríjemná obrana, ktorá dokáže nahlodať sebavedomie i hernú koncepciu. Kým sa interisti spamätali, hostia viedli o deväť bodov a na konci 1. polčasu o sedem (54:47). Celú prestávku zabral monológ trénera Stančeka, ktorý si nedával obrúsok pred ústa. Toľko nedobrého, čo sa na seba všetci dozvedeli, vari ani nemohlo byť v žiadnom z nich. Bolo jasné, že na ihrisku si to musí vydrieť zostava z prvého polčasu. Udiala sa iba jedna zmena, Sedláka vymenil Rajniak. Tréner mal šťastnú ruku, lebo ,Pedro‘ bol pre kôš súpera nebezpečný a dobre bránil Brabenca. Bodík po bodíku ukrajoval Inter z náskoku Brna. V polovici druhého polčasu sériou trinástich bodov otočil skóre na 77:68. ,Majstri, majstri!‘ búrila plná hala. Inter už náskok nepustil. Záverečný rezultát 95:86 preniesol titul z Brna do Bratislavy a majster zablahoželal majstrovi,“ aj týmito vetami sa v jednom zo svojich článkov v časopise Victoria vrátil pred rokmi k rozhodujúcemu zápasu z 11. marca 1979 vo svojich spomienkach už zosnulý Vladimír Padrta, po skončení kariéry športový novinár.

V prvom rade to boli hráči, čo rozdávali radosť, ale aj v zákulisí boli dôležití muži, funkcionári.

„Bol by to dlhý a určite ešte aj neúplný zoznam mien, ak by som mal vymenovať všetkých, čo u nás robili, alebo nám pomáhali. Prvý na ňom by však bol určite Rudo Stanček, ktorý bol v tom čase najväčšej slávy trénerom ,áčka‘. On mal najväčšiu zásluhu na tom, akú pozíciu získal mužský basketbal v Bratislave, v Interi Slovnaft a vďaka tomu postupne aj v celom Československu,“ takto si spomenul na vzostup Anton Blaha, v rokoch 1978 – 1990 predseda pod interististic­kými košmi.

Rodák z Čadce (1934), ktorý ani teraz na Pasienkoch nechýba, bol vtedy vedúci kancelárie premiéra slovenskej vlády, a nechal sa v polovici sedemdesiatych rokov prehovoriť na prácu v žlto-čiernom basketbale a takisto mnoho preň urobil. „Presadzoval som krédo, ktoré vyjadrujem dodnes. Dobrovoľný funkcionár, takí sme totiž boli takmer všetci, musí stále pracovať naplno. Práve preto, že pracuje dobrovoľne, čiže sám chce niečo urobiť. Vzťah nikdy neurčujú peniaze. Lebo aj za dobrý plat možno určitý čas odvádzať lajdácku robotu.“

Rozhodujúci zápas

INTER BRATISLAVA – ZBROJOVKA BRNO 95:86 (47:54)
Kropilák 34, Padrta 24, Kotleba 15, Bojanovský 12, Rajniak 8, Sedlák 2, tréner : R. Stanček – Brabenec 36, Nečas 20, Jandák 12, Havlík 10, Petr 6, Hartig 2, Šťastný 0, tréner : F. Konvička.
TH : 15/13 – 16/10. FAULY : 20 – 21. 4500 (vypredané). Sok a Bezek.

Cesta Interu na vrchol

Umiestenia bratislavského Interu v najvyššej československej súťaži ešte predtým, než sa prvý raz dostal na vrchol (v rokoch 1971 a 1974 z I. ligy vypadol):
1971 12. MIESTO
1973 8. MIESTO
1974 10. MIESTO
1976 4. MIESTO
1977 3. MIESTO
1978 4. MIESTO
1979 TITUL
PRVÍ MAJSTRI

Na súpiske tímu, ktorý v roku 1979 získal prvý čs. titul, bolo týchto dvanásť hráčov (medzi živými, žiaľ, už nie sú Vančík, Rajniak, Padrta a Považanec):
STANISLAV KROPILÁK
MARIAN KOTLEBA
PAVOL BOJANOVSKÝ
VLADIMÍR PADRTA
JUSTÍN SEDLÁK
PETER RAJNIAK
JÁN PLESNÍK
ĽUBOMÍR POVAŽANEC
LJUBEN HAGARA
BLAŽEJ MAŠURA
MILAN OLERÍNY
MARIAN VANČÍK

 


Diskusia

 
 

ScoreBoard ...

CON CON 89:85
23.08.2019
LVA LVA
NYL NYL 87:90
23.08.2019
ATL ATL
CHI CHI 85:78
23.08.2019
WAS WAS
WAS WAS 25.08.2019 NYL NYL
DAL DAL 25.08.2019 ATL ATL
LAS LAS 25.08.2019 CON CON
PHO PHO 25.08.2019 CHI CHI
MIN MIN 25.08.2019 LVA LVA
SEA SEA 25.08.2019 IND IND

Základná časť ...

# Tím V/P %
1 Washington Mystics 19/8 70,37%
2 Connecticut Sun 19/9 67,86%
3 Las Vegas Aces 19/9 67,86%
4 Los Angeles Sparks 17/10 62,96%
5 Chicago Sky 17/11 60,71%
6 Seattle Storm 15/13 53,57%
7 Minnesota Lynx 14/15 48,28%
8 Phoenix Mercury 12/15 44,44%
9 Dallas Wings 10/18 35,71%
10 Indiana Fever 9/19 32,14%
11 New York Liberty 9/19 32,14%
12 Atlanta Dream 7/21 25,00%