BLOG: Final 8 očami fanatika - deň prvý

Publikované: 29.03.2012 Autor: Daniel Jendrichovský

Napriek tomu, že hovoriť o basketbale sa mi zdá veľmi ľahké, začať písať svoj prvý blog mi chvíľu trvalo. V utorok večer som dorazil na letisko do Istanbulu, dejiska historický prvého Final Eight ženskej Euroligy. Hneď na letisku bolo cítiť, že vchádzam do krajiny s úplne iným ponímaním kultúrnosti. Letisko považujem za miesto, kde je bezpečnosť na najvyššej možnej miere, no tri potýčky, ktoré skončili pästným súbojom ma trošku predýchali. A to sme „len stáli v rade na pasovú kontrolu“. Cudzinci zodpovedne dodržiavali rad, ktorý sa kľukatil, no niektorí domáci sa predbiehali a iným domácim sa to nepáčilo. Dve hodiny v tejto rade boli prvým zážitkom z krajiny, kde sa spory riešia chlapsky.

Hala Abdi Ipekči je nádherným dvanásťtisícovým stánkom domáceho Galatasaray, ktorý je organizátorom megaprojektu z podhľadu 90 percent klubov v Eurolige. Organizácia takého podujatia stojí viac ako je rozpočet väčšiny klubov. Iste si poviete zisky zo vstupného, televíznych práv im to vynahradia, avšak pravda je niekde inde.

Najväčším šokom pre mňa bol pohľad do hľadiska pred prvým zápasom medzi Wislou Krakow a Sparta&kom Moskva. V hľadisku bolo možno len 100 divákov a raz toľko policajtov. A videli najkvalitnejší zápas dňa s nepochopiteľným „odchodom“ Wisly počas stretnutia. Tá Spartak v sezóne dvakrát jednoznačne porazila. Po skvelom začiatku viedla o 12 bodov. V tej chvíli by som neveril, že oslabené „Moskovčanky“ zápas otočia a bez väčších problémov dovedú do víťazného konca. Trio „superstars“ Augustus, Dupree, Hammon je individuálne neskutočné, ale kredit určite patrí dvojici hráčok, ktoré za normálnych okolností nemajú šancu dostať sa na ihrisko, mladučkej Nike Barič a hlavne úplne neznámej Jevgeniji Beľjakovej. Wisla ma veľmi prekvapila, pretože 15 minút hrala to, čo mala a čo sa udialo s jej hráčkami potom je záhadou, a zároveň krásou ženského basketbalu.

A potom mal prísť zápas roka z môjho subjektívneho pohľadu. Stretnutie dvoch najbohatších a najnabitejších družstiev však skončil skôr než začal. Pred zápasom som mal možnosť hovoriť s manažérom Jekaterinburgu o ich príprave na týždennom kempe v Litve, o ruskej lige, pohári, o tom  ako ich výhra v Košiciach naštartovala a hlavne o tom, že sú konečne zdraví. Do hľadiska som vošiel dve minúty pred začiatkom a veľmi ma potešilo, že Hanka Horáková nastupovala v základnej zostave a hneď zaznamenala prvý kôš stretnutia. Až po dvoch minútach som si uvedomil, že mi niekto chýba. Hľadal som pohľadom na lavičke UMMC ich najväčšiu hviezdu Sue Bird, no nenašiel som ju. Pýtal som sa okolo, no väčšina ani nezaregistrovala, že tam nie je. Začalo horúčkovité zisťovanie, čo sa deje, pretože ju viacerí videli sa rozcvičovať pred zápasom. Vysvetlenie bolo určite udalosťou dňa, a možno aj celého ročníka Euroligy. Desať minút pred zápasom jej nechtiac spoluhráčka Shay Doron zlomila nos a spôsobila otras mozgu!

V utorok pred odchodom do Turecka som pre Denník Šport tipoval výsledky prvého dňa, a tipoval som Jekaterinburg ako víťaza nielen stretnutia, ale aj celého turnaja, pretože majú najlepšiu rozohrávačku, veľa talent a mozog Sue Bird ich mal doviesť k titulu. Teraz je všetko inak. Prekliatie UMMC v Eurolige pokračuje. Po piatich prehrách v semifinálových zápasoch za sebou so Spartakom prehrali s Valenciou a sú z kola von. Družstvo s najväčšími možnosťami opäť zlyhalo, keď predviedlo tragický výkon v útoku – 49 bodov na víťazstvo s výborne poskladanou a motivovanou Valenciou nemohlo stačiť.

V hale pribudlo 200 „bolenščikov“ od Uralu a 20 statočne oslavujúcich Španielov, a tešil som sa, že nasledujúce dva zápasy domácich klubov prinesú pravú búrlivú atmosféru, čomu nasvedčoval príchod ťažkoodencov a striktné rozdelenie haly na dve časti. Chorály začali asi polhodinu pred zápasom Fenerbahce, a skupina asi 500 fanúšikov odetých futbalovými dresmi sľubovala veľa. Ale ďalší už neprišli… Pre mňa mal tento zápas zvláštnu príchuť, pretože v ňom nastúpili až štyri hráčky, ktoré okúsili prvý krát Euroligu práve v našom košickom drese. Janel McCarville, Liron Cohen a jediná aktívna Slovenka Ivana Jalčová na jednej strane a Angel McCoughtry na druhej. Bolo milé sa s nimi opäť vidieť a pospomínať na čas strávený v Košiciach (okrem nich hrali v Košiciach aj Candice Dupree a Hanka Horáková).

Poslednou šancou na búrlivú atmosféru bol posledný zápas, ale opäť sklamal. Päť sto fanúšikov Fenerbahce nahradilo 500 fanúšikov Galatasaray, pre ktorý mal byť zápas proti Madridu len rozcvičkou. Dve „superstars“ domácich Taurasi, Charles to zo začiatku aj potvrdzovali, no ich 42 bodov nestačilo na kolektívny výkon Rivasu a prvá senzácia bola na svete. Na sebeckú a individuálnu hru Gala sa nedalo pozerať. Sklamanie sa dalo krájať. Aj to moje, Rivas sme totiž v tejto sezóne dvakrát porazili…

Zápas zápasov je na programe až dnes. Na lokálne derby Fenerbahce – Galatasaray je vraj predaných 8000 lístkov v predpredaji. A tak sľúbené peklo ešte len príde. Dúfam.
 
Vidieť štyri zápasy za sebou dokážu iba fanatici, ale tých sa tam zišlo niekoľko a rozhovory o športe, ktorým sme posadnutí mi skrátili deň tak, že z knihy, ktorú som si do haly vzal som neprečítal ani jediné slovo. Nebudem sa hnevať, keď to tak bude aj dnes.

Moja subjektívna MVP dňa: Ivana Matovič (Fenerbahce) a jej 10 z 12 ťažkých striel z poľa
Moja subjektívna katastrofa dňa: štyri hráčky základnej zostavy UMMC (Stepanova, Artešina, Linkevičiene, Horáková) dali spolu v zápase 4 (!) body
Moja subjektívna akcia dňa: zranenie Sue Bird počas rozcvičky spoluhráčkou (a to som to nevidel)
Moja subjektívne prekvapenie dňa: stretnutie s Gerganou Branzovou, ktorá u nás hrala pred štyrmi rokmi v spoločnosti dvojičiek,  ktoré priviedla na svet pred dvoma mesiacmi
Moja subjektívne hodnotenie dňa: sklamanie najbohatších a jediných uchádzačov o organizáciu FINAL 8 a veľkých favoritov UMMC a GALA, výborné kolektívne výkony Valencie a Madridu

*** REDAKCIA: Vážení čitatelia. Už dlhšie pracujeme na spustení odbornej blogerskej rubriky, kde budú prispievať osobnosti slovenského basketbalového hnutia. Programátorské práce sú vo finálnej fáze. Písať nielen o basketbale budú pre vás poprední hráči, hráčky, tréneri, trénerky, manažéri alebo zástupcovia médií. Dnes vám predstavujeme prvého prispievateľa, ktorým je generálny manažér euroligového tímu Good Angels Košice Daniel Jendrichovský. Dohodnutí sme aj ďalšími troma novými blogermi. Mená zatiaľ neprezradíme, ale ide o zástupcov trénerskej, rozhodcovskej a hráčskej branže. Blogy by mali mať časom aj miesto na diskusiu.

 


Diskusia