Dočkáme sa majstrovských osláv v skutočnej hale?

Publikované: 17.05.2011 Autor: Peter Mattoš

Basketbalová republika je na Tekove. Klub z Levíc dokonal svoje zmŕtvychvstanie a z ligového dna sa vyšplhal behom jediného roka až na vrchol. O žiadnom prekvapení nemôže byť ani reči, nový majster má kvalitný a hlavne dostatočne široký káder. Titul je jasným dôkazom, že minuloročné finančné problémy neboli žiadnou systémovou chybou, iba výsledkom zlých rozhodnutí konkrétnych ľudí.

Žltozelený klub má všetky predpoklady usadiť sa na dlhšiu dobu medzi slovenskú basketbalovú elitu. Má niečo, čo mu mnohé iné kluby môžu závidieť. Útulnú a modernú halu, kam zvykli chodievať fanúšikovia aj v ťažkých chvíľach a vygenerovali klubu solídny príjem. Práve ten umožnil správne investovať do kvalitných hráčov a vybojovať titul pre región, ktorý nepatrí na Slovensku k najbohatším. Okrem Levíc boli za ostatných 20 rokov postavené na Slovensku nové haly iba v dvoch mestách – Poprade a v meste druhého účastníka finále, Nitre. Lenže vrchol basketbalovej sezóny sa odohrával v telocvični vysokej školy a nie v dvojtisícovej hale na Klokočine. Chápe niekto prečo?

Odpoveď na túto otázku je rovnaká, ako na otázku, prečo patrí slovenský mužský klubový basketbal v Európe k liliputánom. Pretože majitelia klubov nevnímajú ligový zápas ako marketingový produkt, ktorý by mal byť dostupný čo najväčšiemu počtu divákov. Nitriansky klub nesie názov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. Každému je jasné, že traja Američania, Lotyš a Česi nie sú študenti environmentalis­tiky, ani potencionálni záhradkári, ale profesionálni športovci. Bohužiaľ, nitrianskemu  vedeniu profesionalita chýba. Ani natrieskané haly v play off ho nedonútili prenajať si halu v Klokočine. Hala SPU je skrátka ich, zadarmo a to je dôležitejšie. Fanúšikovia sú vedľajší. Najdôležitejším cieľom je predsa vyhrať ligu. Investovať treba do hráčov, výdavky na kvalitnejšiu halu sú zbytočná záťaž.

Keď na prelome rokov skrachoval Pezinok, nikto nedokázal nahlas vysloviť fakt, že je to vynikajúca správa pre slovenský basketbal. Znamenala, že finále extraligy sa (verme už nikdy) nebude hrať v prťavej telocvični základnej školy s dvoma stĺpmi uprostred hľadiska. Aj SPU Nitra by mala nahlas deklarovať na čo a pre koho vlastne basketbal robí, inak ju čaká rovnaký osud. Na to, aby sa slovenský basketbal posunul medzi elitu, musí byť finále extraligy spoločenskou udalosťou v adekvátnom prostredí. A nie lokálnou zábavou v natrieskanej vysokoškolskej telocvični.

 


Diskusia