Slovenský basketbal má problém. Nie sú ním však údajne neschopní rozhodcovia, chýbajúci tréneri, nezáujem mládeže o pohyb, nedostatok financií a ani nesystematické vedenie z pozície Slovenskej basketbalovej asociácie za viac ako desať rokov. Toto nám tvrdia ľudia, ktorí sú zodpovední za daný stav. Ľudia, ktorí vedú svoje marionety hoci opona spadla. Ľudia vracajúci sa ako dotieravé hyeny ku kope ohlodaných kostí veriac, že predsa len ešte niečo zostalo. Ľudia, ktorí nikdy nemali na svojich pleciach skutočnú zodpovednosť. Stoja v pozadí a vracajú sa v pravidelných cykloch ako príliv a odliv.
Našim problémom sú vzťahy. Ani ostatné federácie, asociácie, zväzy a únie nie sú v jednom šíku. Toľko skupiniek na tak malom pieskovisku, alebo lepšie povedané v debničke s pieskom, nenájdete nikde. Tu nejde o boj Košíc s Bratislavou, bitku severu proti juhu, ženského basketbalu proti oveľa menej úspešnému mužskému a malých s veľkými klubmi, ktoré mimochodom nemáme. Na Slovensku sa doslova žerú kluby (rozumej ľudia) v jednom meste. Na jednej ulici. To musí skončiť.
Alarmujúci nezáujem
Pred pár dňami sme sa čitateľov na našej facebookovej stránke opýtali. „Slovenský basketbal je vo vážnej kríze. Boj dvoch strán, ktorý odštartoval už na kongrese, ho môže celkom zničiť. Ktorú skupinu podporujete?“ Nečakali sme zázraky. Možno pár stoviek odpovedí. Veď máme takmer tri tisícky priaznivcov a správa mala cez dva a pol tisícky zobrazení. Dostali sme však 52 hlasov. Sklamanie? Pravdupovediac áno. Toto je však realita. Práca Slovenskej basketbalovej asociácie a jej „vojny“ dnes už nikoho nezaujímajú. Alarmujúci fakt pre všetkých zainteresovaných. Nedalo mi to a opýtal som sa, ktorá fanúšikovská skupina na Slovensku je tá najlepšia. Pokiaľ som dopísal tieto riadky, zapojili sa do ankety takmer tri stovky čitateľov. Zaujíma niekoho vôbec SBA. Pár novinárov a niekoľko ďalších. Inak asi nikoho.
Ticho pred búrkou
Ticho pred búrkou. Ako dopadne víkendová misia dvojčlennej slovenskej delegácie na zasadnutí riadiaceho orgánu FIBA Europe. Všetci veria, že prezident Slovenskej basketbalovej asociácie Jaroslav Janáč a predseda dozornej rady SBA Alexander Farkašovský uspejú. Vyradenie slovenských tímov z európskych pohárových súťaží a zastavenie činnosti všetkým reprezentačným tímom by nebolo posledným klincom do rakvy, ale poriadnou kopou hliny na pozostatkoch nášho basketbalového hnutia.
Veríme, že dvojica zastupujúca celý slovenský basketbal má za sebou rýchlokurz dobrého správania sa, pretože doterajšia komunikácia SBA s riadiacim orgánom na „starom kontinente“ bola aj pod úrovňou, ktorú dosahuje náš mužský basketbal v Európe. Netrpezlivo čakáme na pondelkovú tlačovú konferenciu SBA. Tá by mala priniesť viac svetla do kauzy prepletenej trestnými oznámeniami. Potom môžeme začať skladať mozaiku, ktorú vrhla na stôl tohtoročná volebná konferencia. Konferencia, pred ktorou slovo česť zostalo v koši a každý prostriedok na získanie „moci“ bol dobrý.
Záver
Kontrola a transparentnosť. Dvojica slov, ktorou sa zvyknú oháňať všetci prichádzajúci s novou metlou. Nielen to bývalé, ani to predtým a ani terajšie vedenie SBA však akoby nepoznalo význam týchto dvoch pekne znejúcich slov. Pokiaľ sa v minulosti diali v slovenskom basketbale veci na úrovni trestného stíhania, prečo súčasné vedenie o všetkých nášľapných mínach neinformovalo minimálne basketbalovú verejnosť. Prečo nevystúpilo s jasnými dôkazmi, ktoré by nechali všetky pochybnosti bokom? Prečo neodpovedalo aj na tie najjednoduchšie otázky? Takto zostávajú iba otázniky a ďalšie pochybnosti…
Dnes je hnutie v takom stave, že jediným riešením je zvolanie mimoriadneho kongresu. Práve basketbalové hnutie by malo rozseknúť hnisavú ranu. Práve ľudia, ktorí robia denne basketbal by mali vziať zodpovednosť na seba a za zavretými dverami určiť ďalšie kroky. Možno sa aj pohádať, ale prísť s riešením, ktoré zaručí ďalší život pre tento krásny šport aj na Slovensku. Slovenský basketbal potrebuje nových a nezaťažených ľudí.
Komentáre k článku