Tomáš Prokop
basket.sk
Hviezdy nerobia tím. Ten robí súdržnosť, bojovnosť a viera k spoluhráčom. Všetky tieto veci a ešte mnoho iných majú basketbalisti Komárna. V každom rozhovore od úvodu sezóny opakovali zverenci trénera Miljana Čuroviča, že sú skvelým kolektívom, ktorý sa nevzdáva za žiadneho stavu.
Svoje slová však dokazovali aj na palubovke, keď im prvé miesto po základnej časti ušlo len o jedno víťazstvo.
Zostavu okolo skvelého rozohrávača Tja Bannistera nezastavili v ceste do finále ani dva fakty, ktoré sú v play off obvykle problémom. Atraktívny štýl hry založený na rýchlych protiútokoch s početnou trojkovou streľbou a absencia klasického centra.
Komárno pritom v prvých dvoch zápasoch play off proti Banskej Bystrici herne toľko nepresvedčilo. Vždy však zvládlo kľúčové momenty a skvele sa pripravilo aj na Inter Bratislava.
Nepomohol Meleščenko, ani posily
Obhajcovia titulu pritom vyzerali na papieri ako favorit na víťazstvo. Do sezóny však zasiahlo viacero nešťastných momentov, ktoré ich stáli šancu na finále. Zmena trénera Františka Róna za Olega Meleščenka sa nepodarila tak akoby si fanúšikovia predstavovali.
Prísny ruský kouč nestmelil kolektív, skôr naopak. Ani príchody posíl sa nepodarili a prišli neskoro. V minulosti dynamický univerzál Justin Graham bol v semifinále len slabšou verziou seba samého. Bol nevýrazný v obrane, v útoku, aj na doskoku. Skúsený slovinský veterán Samo Udrih nedostal poriadnu šancu a druhý najlepší strelec základnej časti Justin Ward zas pôsobil ako dorastenec, ktorý má síce prebytok energie, ale nevie základy obrany a aj v útoku bol hráčom, ktorý je len do počtu.
Inter bol stále až príliš závislý na výkonoch Martina Rančíka. Sezónu však jednému z najlepších hráčov slovenskej histórie poznačili zranenia, ktoré mu nedovolili sa dostať do formy z predchádzajúcich rokov.
Inter nebol kolektívom
Inter nebol kolektívom. Najlepším dôkazom bol prvý polčas kľúčového druhého stretnutia, ktoré Komárno vyhralo tesne o tri body. Zatiaľ čo Čurovičovi zverenci sa od začiatku hádzali po každej lopte, burcovali sa na lavičke a neustále sa povzbudzovali. Hráči bratislavského tímu sa len prizerali. Do zápasu sa síce vrátili a 17 bodový náskok súpera otočili, ale v závere im opäť chýbala vášeň a odhodlanie, ktorého mal ich súper na rozdávanie.
Pre vedenie najbohatšieho klubu v lige je to varovanie pre budúcnosť, že tím musí poskladať od začiatku roka a nie až na konci sezóny ho meniť a dopĺňať o ďalšie mená. Iniciatívou Interu bolo aj viac zapracovať slovenských hráčov, čo sa javilo ako správna cesta, ale ani toto sa nepodarilo. Andrej Kuffa hrával v kľúčových momentoch málo, Martinovi Bilíkovi vyšiel jeden semifinálový zápas, Peter Šimek sa ani nedostal na palubovku a Stanislav Baldovský s Viliamom Kosom odišli ešte pred play off preč. S Rančíkom tak dostával hrací čas len Peter Sedmák, ktorému semifinále nevyšlo.
Komárno vyhrali 7 z 9!
Komárno predčilo Inter na palubovke aj mimo nej. Bannister svoju družinu strelecky viedol, skvele ho dopĺňal univerzálny Igrutinovič, Jankovič strieľal kľúčové trojky, Alawoya často preskákal pod košovú presilu bratislavského klubu a Kozlík stmeloval kolektív, ktorý mal zaslúžené sebavedomie.
Najlepším dôkazom, kde je tento rok Komárno a kde naopak Inter je súčet ich vzájomných zápasov v lige. Klub z juhu Slovenska ich vyhral 7 z 9!
Komárno tak právom bude bojovať o premiérový titul, ku ktorému bolo veľmi blízko pred dvoma rokmi v dramatickej sérii s Interom. Prievidza je silnejší súper ako bratislavský klub, preto bude veľmi zaujímavé sledovať ako sa s tým Komárno vyporiada.
Komentáre k článku