Redakcia
sport.sk
Kariéru basketbalistky Luisy Michulkovej prerušili v živote ženy príjemné udalosti. V posledný januárový deň minulého roka sa stala mamou synčeka Filipa. Necelý rok po jeho narodení sa vrátila späť pod koše ako hráčka extraligového nováčika ŠKBD Rücon Spišská Nová Ves. Viete o záujme trénera Ivana Vojtka, ktorý by bol rád, keby ste sa vrátili do reprezentačného družstva Slovenska? – oslovili sme v utorok žilinskú rodáčku. „Kontaktoval ma, povedal mi to. Ale je predčasné hovoriť o mojom návrate, ešte nič nie je isté…“
Potešil vás jeho záujem? „Prirodzene. Vždy som rada reprezentovala Slovensko, odmalička je basketbal súčasť môjho života, ale teraz je pre mňa prvoradý Filipko. Som s ním na materskej dovolenke.“
Nesporne vás s ním viažu povinnosti. Viete si popri nich predstaviť návrat do reprezentácie? „Viem, ale nesmie pritom utrpieť môj syn. Budeme potrebovať vyriešiť, kto sa bude oňho starať, ak budem trénovať, prípadne hrať v reprezentácii. Vopred by sme všetko mali zosúladiť.“
Vyplýva z týchto slov už váš súhlas s návratom? „Nie, ešte nie. Ponuku som dostala iba pred niekoľkými dňami, musím sa o nej poradiť s mojím partnerom a ďalšími najbližšími ľuďmi. O mesiac budem vedieť viac, vtedy dostane odpoveď aj tréner Ivan Vojtko. Ak aj poviem áno, napokon od neho bude závisieť, či si ma vyberie do konečnej nominácie.“
Ako riešite vaše povinnosti teraz, keď hrávate zápasy za Spišskú Novú Ves? „Podstatné je, že dochádzam iba na zápasy. Buď do Spišskej Novej Vsi, alebo inde, kde družstvo hrá. Na spoločnej príprave som bola tuším iba raz pred zápasom proti Ružomberku. Trénujem individuálne doma v Žiline štyri až päťkrát do týždňa. Keď som preč na zápasoch, je Filipko zväčša u mojich rodičov, čo je niekedy iba pár hodín, inokedy povedzme celý deň.“
Netrpí takto vaša spolupráca s družstvom na ihrisku? „Nie je to síce ideálne, ale hneď na začiatku môjho pôsobenia v Spišskej Novej Vsi som dostala na ,papieri’ signály, ktoré chceme hrať. Nie sú to také zložité veci, s ktorými by som sa nebola už v minulosti stretla. Som už dosť skúsená basketbalistka, aby som to zvládla.“
Ako sa cítite fyzicky a na ihrisku? „Nerada by som to zakríkla, ale dobre. Slúži mi aj zdravie. Fyzicky zápasy zvládam, ale herne to nie je celkom podľa predstáv, čo je aj vzhľadom na všetky okolnosti pochopiteľné. Ale vždy sa usilujem družstvu čo najviac pomôcť. A neraz mám pocit, že to nebolo zlé.“
Vieme, že pred sezónou po vás poškuľoval aj Ružomberok, kde ste v minulosti takisto hrávali. Navyše zo Žiliny, kde žijete, to nie je ďaleko. Prečo ste uprednostnili Spišskú Novú Ves? „Ružomberok mal a má vysoké ambície. Sotva by som mohla plniť jeho tréningové požiadavky. V Spišskej Novej Vsi mi vyšli v ústrety, vedia, že som na materskej, vyhovuje mi, na čom sme sa dohodli.“
Apropo, v kádri nováčika je aj okrem vás niekoľko vskutku zvučných mien. Aké sú konečné ambície družstva v závere sezóny? „Najvyššie určite nie sú, ale chceme odčiniť, že sme sa nedostali do maďarsko-slovenskej ligy. V extraligovom play-off chceme postúpiť do najlepšej štvorky a potom sa pobiť o medailu.“
Vizitka Luisy Michulkovej
Narodila sa 26. júla 1984 v Žiline, je vysoká 179 cm. Basketbalu sa venovala najprv v rodnom meste, od šestnástich rokov štyri sezóny v Ružomberku, ďalších šesť (s pauzou v ročníku 2008/09 pre zranenie) v majstrovskom tíme Košíc, v ročníku 2010/11 bola hráčka Real clubu (RC) Celta Indepo Vigo v Španielsku. Slovensko reprezentovala v mládežníckych kategóriách a medzi dospelými debutovala na ME v Poľsku 2011. Viac ako sedem rokov je jej partner bývalý známy basketbalista Jozef Michalko (bol aj tréner reprezentantov Slovenska), s ktorým sa od 31. 1. 2012 tešia zo syna Filipa.
Komentáre k článku