Redakcia
sport.sk
Ťažko povedať, po koľký raz sa v zámorí hovorí o návrate Allena Iversona do NBA. Teraz však prišla konkrétna ponuka. Nie však priamo z NBA, ale z „farmárskej“ NBDL. Šancu 37-ročnej legende, večne namočenej do problémov, chcel dať tím Texas Legends. Iverson však s poďakovaním odmietol a znova zopakoval svoje želanie ukončiť kariéru v NBA. Prečo ho v najslávnejšej lige sveta nikto nechce?
„Ďakujem Donniemu Nelsonovi a Dallasu, že si na mňa spomenuli. Myslím si, že D-League je veľká príležitosť, ale nie cesta pre mňa. Viem, že moje správanie sa podpísalo pod skorý odchod z NBA, ale Boh by mi mal dať ďalšiu šancu, aby som v nej zakončil kariéru. Neprejde deň, aby nepadla otázka, kedy sa vrátim, ale všetci musíme vziať do úvahy, že to nezáleží len na mne,“vyznal saIversonna sociálnej sieti Twitter. A tým povedal všetko. Jednak, že aj vo veku 37 rokov veľmi túži popreháňať sa po palubovkách najslávnejšej ligy sveta, ale tiež že tieto palubovky nikdy nemusel opustiť, keby sa správal ako profesionál a nie aj ako grázel z ulice.
Krátka rekapitulácia Iversonovej kariéry: Do profiligy vstúpil 183 cm vysoký stredný rozohrávač v roku 1996 ako jednotka možno najsilnejšieho draftu v dejinách, ktorý otvoril dvere do NBA budúcim hviezdam ako Kobe Bryant, Steve Nash, Ray Allen, Stephon Marbury, Jermaine O´Neal, Marcus Camby, Peja Stojakovič, Shareef Abdur-Rahim, Zydrunas Ilgauskas či Antoine Walker. V rokoch 1996 až 2006 bol najväčšou oporou Philadelphie 76ers, 2006 až 2008 obliekal dres Denveru Nuggets, v sezóne 2008/09 prestúpil do Detroitu Pistons, cez leto zmenil dres opäť a stal sa hráčom Memphisu Grizzlies, kde stihol odohrať tri stretnutia. Zatiaľ poslednú šancu dostal v decembri 2010 od tímu, kde začínal. Lenže po 25 zápasoch sa s Philadelphiou rozlúčil. Údajne z osobných dôvodov, lebo sa chcel starať o chorú dcérku. Za tých 14 sezón stihol byť štyrikrát najlepším strelcom NBA, raz najužitočnejším hráčom (MVP) sezóny, jedenásťkrát bol vybraný na Zápas hviezd (hral deväťkrát), dvakrát bol jeho MVP. Okrem toho bol nováčikom roka v NBA, na olympiáde v Aténach získal bronz s reprezentáciou USA.
Vo výpočte úspechov by sme mohli pokračovať ešte hodnú chvíľu. Lenže rovnako tak by sme mohli spomenúť všetky pošmyknutia, ktorých sa za tie roky dopustil: zatknutie za nedovolené držanie zbrane a marihuany, močenie do odpadkového koša v kasíne, vyhrážanie a hádky, či bitka jeho ochrankára s náhodným okoloidúcim, za ktorú musel „A. I.“ zaplatiť štvrť milióna dolárov, rodinné problémy, alkohol a gamblerstvo, údajné finančné ťažkosti, atď. Lenže povesť „troublemakera“ neopúšťala sebastredného Iversona ani v šatni a na palubovke. Notoricky známa je kritika trénera Larryho Browna, ktorý sa verejne posťažoval, že Iverson vynecháva tréningy. Hráč mu do médií vypapuľoval a keď Brown v roku 2003 z Philadelphie odišiel, šepkalo sa, že prsty v tom mal práve Iverson. Hoci ten o dva roky vyhlasoval, že Larry Brown „je nepochybne najlepší tréner na svete!“. Iróniou osudu, hneď v ďalšej sezóne Brownov nový klub, Detroit Pistons, vyradil v prvom kole play-off Philadelphiu a nakoniec dokráčal až k titulu šampiónov NBA. To je méta, na ktorú Iverson nikdy nedosiahol.
Paradoxné je, že Iverson má prezývku „A. I.“, ktorou sa v angličtine označuje aj artificial intelligence, teda umelá inteligencia. Žiaľ, Iverson sa párkrát v živote zachoval, ako keby inteligencie veľa nepobral. A tak je veľmi otázne, či mu ešte niekto dá ďalšiu príležitosť. Zvlášť, keď vezmeme do úvahy jeho vek a fakt, že neodohral jediné súťažné stretnutie, odkedy pred dvomi rokmi predčasne opustil Besiktas Istanbul.
Komentáre k článku