Odratúvame posledné hodiny roka 2013. Aký bol? Každý z nás by akiste našiel nejeden prívlastok. Niečo iste priniesol, niečo nenávratne odvial. Možno práve ilúziu, že koncová trinástka prinesie šťastie slovenskému basketbalu.
Nestalo sa tak. Až pričasto sa počas dvanástich mesiacov mračilo, až pričasto hvízdal alibistický vietor neprinášajúci nič dobré. Jasnejšie dni boli zriedkavé. Mália sa nám. Aj keď koniec dobrý, všetko dobré. Najlepším kolektívnym športom na Slovensku sa v tomto roku stali zástupcovia basketbalu, tím Good Angels Košice.
„Poučíme sa z chýb,“ – najčastejšie klišé slovenských športovcov. Slovenský basketbal kvária naštrbené vzťahy vo vnútri hnutia a čiastkové záujmy skupiniek sa v jednom šíku vezú so škandálmi. Prejavili sa aj v roku 2013. Pozadie výmeny prezidenta SBA či semifinále mužskej extraligy a jej dôsledky sú toho jasným dôkazom.
Apropo, vzťahy. Môžu sa v roku 2014 zmeniť? Môžu sa „znormálniť“? Nemusíme byť všetci priatelia či spojenci ako v súkromí, kde si priateľov vyberáme, máme sa radi a tešíme sa zo vzájomnej blízkosti. V pracovnom živote je to trocha zložitejšie, ale dá sa to, ak vieme potlačiť svoje ego a ustúpiť keď treba, ak vieme robiť kompromisy, keď je to nutné. Pre náš basketbal jediný možný spôsob, ako zastaviť úpadok podobný už spomínanému výťahu rútiacemu sa do suterénu.
Takmer všetky mestá, kde sa hrá mužská extraliga, dávajú za pravdu, že náš basketbal má základ: divácky potenciál. Skvelých fanúšikov majú tiež ženy v Košiciach, Ružomberku či Spišskej Novej Vsi. Nezdravé prostredie pod slovenskými deravými košmi však vyháňa divákov zo športových hál.
Náš obľúbený šport (verím, že je to tak) dopláca na malosť a márnomyseľnosť zainteresovaných. Mnohí nevedia stráviť, že „Blaváci“ majú titul, mnohí sa škodoradostne tešia z prehry Jendrichovského anjelok namiesto slov uznania za mnohoročnú skvelú propagáciu basketbalu.
Slovenský basketbal potrebuje v roku 2014 profesionálny štart. K tomu nepotrebuje revolúciu ani stínanie hláv. Vedenie asociácie, kluboví funkcionári, extraligoví rozhodcovia a fanúšikovia nemusia chodiť spolu na kávu. To ani nikto neočakáva. Potrebuje integritu a jasne nastavené pravidlá. Kto nemá záujem, môže pokojne zatvoriť dvere zvonku. Urobí lepšie. Som presvedčený, že niekto schopný tie dvere nájde a otvorí ich dokorán v mene dobrej veci. Trebárs tak, že sa všetci zídu a povedia si, čo koho trápi a ako veci zmeniť.
Vážená basketbalová obec, pokúsme sa zmeniť klišé na víziu a prázdne slová na činy. Slovenský šport ich potrebuje, slovenský basketbal ich potrebuje ako soľ.
Komentáre k článku