Basketbalistka z arizonského Phoenixu Dymond Simon sa v prebiehajúcej sezóne pripojila k nováčikovi slovenskej extraligy žien. Takmer od začiatku sezóny oblieka dres Piešťanských Čajok. Len 167-centimetrová, dvadsaťsedemročná Američanka hrá prevažne na pozícii rozohrávačky.
Páčia sa vám Piešťany? „Sú veľmi pekné, je to cool mesto. V porovnaní s americkými mestami sú však malé. Pôsobia na mňa ako pokojné miesto na oddychovanie. Nie je to tu také akčné, ale práve to sa mi páči.“
Poznáte už nejaké ulice? „Nie úplne, ale na miesta, kam chodím často, sa už viem dostať bez väčších problémov.“
Navštívili ste aj iné mestá na Slovensku? „Navštívila som iba tie, do ktorých chodievame na zápasy.“
Ako ste sa dostali na Slovensko? Hľadali ste si niečo nové alebo si klub našiel vás? „Klub si vyhľadal mňa. Skontaktovali sa s mojím agentom a dohodli sa na podmienkach. Som rada, že môžem hrať za nováčika slovenskej ligy a že sa nám zatiaľ darí.“
Ako dlho budete hrať za Piešťanské Čajky? „S klubom mám podpísanú zmluvu iba na túto sezónu. Možno sa potom vrátim do Ameriky, ale ktovie, možno tu ostanem aj dlhšie.“
Porovnajte popularitu basketbalu na Slovensku a v Amerike? „Nedá sa to porovnať. V Amerike je basketbal jeden z najpopulárnejších športov. Máme veľké haly a na zápasy chodí mnoho ľudí. Ale na druhej strane, basketbal hráme pre fanúšikov a som rada, že v Piešťanoch ich chodí toľko na zápasy, a že nás povzbudzujú a tlieskajú nám.“
V akých kluboch ste už hrali? „Minulú sezónu som pôsobila v austrálskom Perthe a v Amerike v lige WNBA za Phoenix Mercury. Tento rok považujem za môj druhý rok v profi kariére. Predtým som hrala za univerzitu, na ktorej som študovala – Arizonská štátna univerzita.“
V ktorom sa vám páčilo najviac? „Samozrejme, bola som veľmi rada, keď som mohla hrať za rodný Phoenix, ale povedala by som, že Piešťany sú hneď za ním.“
Čo hovoríte na umiestnenie klubu v extralige? „Nachádzame sa na druhom mieste, čo asi nikto pred začiatkom sezóny nečakal, keďže sme nováčik. Je to super a dúfam, že sa nám bude dariť aj naďalej.“
Ste dobrý kolektív? „Kolektív je skvelý. Spoluhráčky sú super. Tvrdo na sebe pracujú, aby boli dobré.“
Kde bývate? „Klub sa o mňa naozaj veľmi dobre stará. Zabezpečil mi byt a mám k dispozícii aj auto. Nemôžem sa na nič sťažovať. Nikdy som takto nebývala, ale rýchlo som si zvykla.“
Čo robíte vo voľnom čase? „Mám aj chvíle, keď sa nudím, ale voľný čas sa snažím vždy nejako vyplniť. Veľa čítam, chodím sa prechádzať, surfujem po internete. Tiež veľmi rada spím.“
Naučili ste sa nejaké slová po slovensky? „Spoluhráčky sa ma snažili naučiť nejaké slovenské slová, ale, pravdupovediac, slovenčina je dosť ťažká. Viem dve – ahoj a lopta. To je zatiaľ všetko, ale snažím sa učiť cez internet. Prekladám si rôzne slová.“
Ako dlho sa venujete basketbalu? „Basketbal hrám už od štyroch rokov. Keď som bola malá, hrávala som aj futbal a tzv. T-Ball, podobný americkému baseballu. Futbal mi dosť pomohol, pretože je náročný na prácu nôh. Ale, samozrejme, dominantou vždy bol a je basketbal.“
Na basketbal ste vzrastom celkom nízka. Vnímate to ako hendikep? „Vždy som chcela byť vysoká, ale čo už. Som nízka a tento nedostatok sa snažím vykompenzovať rýchlosťou, obratnosťou a hlavne rozmýšľaním počas hry.“
Čo počasie? Zvykli ste si na európsku klímu? „Na zimu, aká je tu teraz, si asi nikdy nezvyknem. Preto som bola v poslednej dobe niekoľkokrát prechladnutá. Pochádzam z Phoenixu, kde počas najväčšej zimy chodíme v mikinách. Spoluhráčky mi povedali, že tu bude ešte väčšia zima. Na to sa naozaj veľmi neteším, ale teším sa na sneh.“
Čo hovoríte na slovenské jedlo? Vyskúšali ste už halušky? „Jedlá mi chutia. Sú relatívne podobné tým v Amerike – kura, ryby, zelenina, ovocie… Halušky som už ochutnala, ale veľmi mi nechutili.“
Chystáte sa na Vianoce domov? „Áno, cez sviatky sa plánujem vrátiť do Phoenixu k rodine. Ale iba nakrátko, asi na týždeň, pretože pokračujeme opäť v tréningoch a zápasoch.“
Komentáre k článku