Redakcia Basket.sk
sport.sk
Extraliga basketbalistov má za sebou len pätnásť kôl, žiadny z tímov neodohral viac ako trinásť stretnutí, no aj tak už päť z deviatich jej účastníkov vymenilo lodivoda. Napriek tomu, že trénerské remeslo nepatrí, najmä v našich končinách, medzi najistejšie formy živobytia, je to zarážajúci počet .
Pripomeňme si, že aj v minulej sezóne „prežili“ kompletný ročník len traja koučovia. Extrém je Ľubomír Urban, ktorý na lavičke Nitry s malou prestávkou zotrváva už viac ako dekádu. Jednak vďaka dobrým výsledkom, no hlavne pre prístup klubového manažmentu. Treba tiež podotknúť, že jeden z „odídených“, banskobystrický Miroslav Grznár, minulý týždeň sám rezignoval, preto o ňom nemožno hovoriť ako o odvolanom.
Asi nemá zmysel rozoberať tu a teraz všetky konkrétne dôvody, pre ktoré klubové manažmenty siahli k výmene trénerov. Nechceme a nebudeme hodnotiť, či zmeny boli opodstatnené, či prišli v správnom čase a či prinesú zmenu k lepšiemu. Bremeno zodpovednosti nesú funkcionári, ktorí musia svoje rozhodnutia obhajovať pred majiteľmi, sponzormi, médiami a v neposlednom rade aj pred fanúšikmi.
Vynára sa však naliehavá otázka, či niektoré kluby neuviazli v pavučine utkanej z vlastných ambícií, niekedy oveľa vyšších, ako sú reálne možnosti klubu. Potom odvolávanie trénerov neprinesie želané impulzy a stabilizáciu pomerov, ale bude len zdrojom diskontinuity a ďalšej nestability.
Ako prísť na to, kde situáciu naozaj vyriešili výmenou trénera a kde išlo len o márny pokus? Jednoducho: stačí sledovať nielen výsledky, ale najmä herný prejav, využitie posíl a zapracúvanie mladých hráčov.
Komentáre k článku