Redakcia Basket.sk
basket.sk
Zaujímavým menom je v slovenskom basketbale tridsaťjedenročný Richard Leško. Dynamický krídelník zaujal už pri štúdiu na vysokej škole v Chicagu. V rovnakom meste si zahral aj letnú ligu NBA v roku 2006 a dlho to vyzeralo, že možno dostane v Bulls šancu popri hviezdach ako Luol Deng, Ben Wallace či Ben Gordon.
Vrátil sa však na Slovensko, kde získal titul s Košicami. Potom úspešne pôsobil v Maďarsku a Prostějove, ale zradilo ho koleno, s ktorým sa trápil aj v minulej sezóne. Celkovo absolvoval štyri operácie a do veľkého basketbalu sa pomaly vracia v drese českých Svitáv.
Vlani ste trénovali s Interom Bratislava, prišlo zranenie a potom ste sa vytratili, čo sa odvtedy udialo?
„Minulé leto som absolvoval letnú prípravu s Interom, cítil som sa dobre, ale na konci som si zranil koleno. Musel som ísť na artroskopiu a osem mesiacov som rehabilitoval. Na konci sezóny som bol v Nitre a myslel som si, že by som jej mohol pomôcť, ale nebol som pripravený, čiže celá sezóna bola zabitá. Toto leto som sa zas pripravoval individuálne a zavolal mi tréner Ružička zo Svitáv, ktorý robil Bálintovi asistenta, keď som bol v Prostějove. S tímom som dal letnú prípravu. Začínam po roku a pol hrať a je to zatiaľ ďaleko od optima.“
Problémy ste mali s oboma kolenami?
„Nie, iba s jedným. Štyri operácie prebehli vždy na pravom. Problémom nie je, že by to bolo chronické. Začalo to krížnym väzom. Prvá operácia sa nepodarila, telo to neprijalo. Musel som ísť na replastiku a odvtedy mi naprávali ešte dvakrát chrupavku. Našťastie som v pohode, aj keď super to už nikdy nebude. Bola to taká zlá zhoda okolností.“
Musíte hrať s ortézou?
„Nemám na kolene nič. Keď sa mi to stalo pred štyrmi rokmi prvýkrát, tak som mal ortézy, ale časť rehabilitácie som absolvoval v Taliansku a tam mi povedali, že buď hraj bez ortézy alebo nechoď hrať a tým sa riadim.“
Napriek všetkým problémom zniete pozitívne, nenapádali vás pri týchto dlhých problémoch myšlienky na koniec kariéry?
„Keby som nebol pozitívny, tak to už nerobím. Napadlo ma to, ale až pri tretej či štvrtej operácii. Keď sa to začalo ťahať, ležal som v nemocnici, koleno som mal ako hádzanársku loptu, bol som veľmi ďaleko od basketbalu, ale keď som sa zas zapojil do tréningov, chuť sa ihneď vrátila.“
Vaša kariéra ma viacero výborných momentov, či už letná liga NBA, titul s Košicami, pôsobenie v Maďarsku, v Prostějove. Teraz však začínate znovu od začiatku, túžite sa ešte dostať tam, kde ste boli pred rokmi?
„Tajne želanie by to mohlo byť, ale som realista. Koleno dostalo dosť zabrať. Niektoré fyzické vlastnosti tu už nie sú. Predtým som si veril, mal som veľké ambície, svet bol pre mňa gombička. Ale cítim, že tam nie som. Plánujem však hrať kvalitný basketbal tak, aby to malo význam, nechcem sa niekde iba plácať na lavičke.“
Predtým ste boli známy skvelou atletickosťou, dynamikou, smečmi, museli ste teraz veľmi zmeniť hru?
„Je to ťažké, keďže dynamit v nohách už nie je. Na druhej strane, ale začínajú tu byť záblesky. V lete som bol vôbec rád, že môžem hrať kontaktne a teraz po troch mesiacoch sa mi už stane, že aj zasmečujem a niektoré situácie riešim tak ako predtým. Dúfam, že po čase ešte dynamika príde.“
Keď sa pozrieme na vašu minutáž tak je vidieť, že nehráte najviac. Tréner vás šetrí náročky?
„Áno, prihliada sa na to, s tým som sem prišiel. Tréner sa navyše snaží rozdeliť minúty medzi viacerých hráčov, čiže nehrozí, že by hral niekto 35 minút. Všetci hrávame okolo dvadsať, ja ešte o trochu menej. Celkovo musím však získať hernú istotu, myslím si, že keď budem hrať lepšie, tak mi dá tréner viac priestoru.“
Ako ste spokojný so svojimi výkonmi?
„Som maximálne nespokojný. Zvykol som byť lídrom, bolo ma cítiť. Teraz si človek zas zvyká na basket. Niektorí chlapci sú oveľa viac rozbehnutí, musím prijať rolu pomocníka, v prvom rade doskoky, obrana až potom útok, ale chcem sa prepracovať medzi lídrov.“
Čo vám najviac hovorí tréner?
„Tréner je so mnou celkom trpezlivý. Keď sa o tom bavíme, chce ma nasmerovať tak ako to bolo predtým, keďže ma pozná z Prostějova. Rád mi pripomína pri jednotlivých situáciách ako by som to riešil, keď som bol vo forme.“
V českej lige ste pôsobili už v minulosti a teraz ste sa vrátili. Aký máte z nej pocit, lebo hovorí sa, že išla kvalitatívne dole.
„Pred štyrmi rokmi tu boli tri štyri silné tímy. Okrem Nymburku mali predtým dvojnásobné rozpočty. Plus lige veľmi nepomohlo, že sa rozšírila. Šancu síce dostali chalani z nižších líg, ale to sa odrazilo na kvalite. Nechcem iba kritizovať, ale tímy zo spodku tabuľky nespĺňajú úroveň, ktorá tu bola. Najväčším problémom však zostávajú financie, s ktorými majú problémy aj kluby, ktoré predtým bojovali o špicu.“
Pomohla by črtajúca sa federálna liga, ktorá sa stále spomína?
„Toto je dosť ťažká otázka. Atraktivita a náboj by bol zaujímavý, ale neviem, či by priniesli slovenské tímy kvalitu. Stačí sa pozrieť na Levice, ktoré by mali byť rozpočtovo a kádrovo najlepšie na Slovensku a v Čechách sa predierajú niekde v polovici tabuľky, nehrajú o špicu. Či by iné tímy ešte dokázali namútiť vodu, neviem. Pre slovenský basketbal by to bol zaujímavý projekt, ale obávam sa, že by to kvalitu nezvýšilo.“
Komentáre k článku