Redakcia
sport.sk
Iba pred niekoľkými dňami úspešne zakončil 47-ročný Štefan Svitek svoj prvý zahraničný trénerský angažmán. Euroligový tím Wisla Can-Pack Krakov získal pod jeho vedením pre tento klub 23. raz poľský titul (história sa u našich severných susedov píše od roku 1929) v basketbale žien. On sám sa po štyroch prvenstvách na Slovensku s Košicami mohol tešiť piaty raz v trénerskej kariére z piatej republikovej zlatej medaily.
Po ročnom pôsobení v Ružomberku ste vlani odišli do Krakova. Už vtedy ste vedeli, že je tam otázka najväčšej prestíže zisk titulu. Máte ho. Správne predpokladáme, že u vás osobne i v klube zavládla spokojnosť?
„Nielen spokojnosť, ale aj radosť. Veď sme splnili oba hlavné ciele. Už skôr než teraz titul, sme vyhrali aj pohárovú súťaž.“
V ligovom finále ste vyhrali 3:2 na zápasy nad Polkowicami. Koho ste pokorili v boji o Poľský pohár?
„Takisto Polkowice. Tá súťaž vyvrcholila systémom Final Four v neutrálnom prostredí v Toruni, vyhrali sme tam oba zápasy, najprv nad tímom Row Rybnik. Už zisk pohára bol dôležitý úspech, keďže pred rokom v lige aj pohári dominovali v Poľsku práve Polkowice.“
Finálovú sériu, ktorá sa hrala na tri víťazstvá, ste začali doma víťazstvom, ale potom ste dva súboje prehrali. A Polkowice mohli vo štvrtom stretnutí obhájiť titul. Vďaka čomu ste potom vyhrali u súpera 53:45?
„Presne sme vedeli príčinu predchádzajúcej prehry 65:78. Bola to zlá obrana. Takisto bolo jasné, že po ďalšom neúspechu sa pre nás sezóna skončí. Z jedného dňa na druhý sa družstvo skonsolidovalo, bránilo výborne najmä známu Austrálčanku Snellovú. Dostali sme len 45 bodov, čo bola výborná vizitka našej obrany, a najmä sme vyrovnali sériu na 2:2. A rozhodujúci zápas, napokon víťazný, nás čakal doma v Krakove.“
Pocity zo zisku titulu ste poznali už z Košíc. Aký je hlavný rozdiel vyhrať ligu doma a v zahraničí?
„Čo sa roboty týka, rozdiel veľký nie je, keďže všade treba najmä poriadne trénovať. Ale moja prvá sezóna v zahraničí bola predsa len ťažšia. Prišiel som do cudzieho prostredia, bolo si treba zvykať na veľa nového. V lige nebolo pre mňa jednoduché, že som nemohol hráčky ľubovoľne striedať, lebo minimálne dve Poľky museli byť vždy na ihrisku.“
Riešili ste počas sezóny aj nejaký iný závažnejší problém?
„Hneď na jej začiatku. Jednou z opôr tímu mala byť Austrálčanka Phillipsová. Trápilo ju koleno, opúchalo jej, až ju klub už po mesiaci aj s mojím súhlasom prepustil. Za ňu sme potom už nemali rovnocennú náhradu.“
Napokon vám však veľmi nechýbala, veď ste vyhrali ligu aj pohár…
„Čoby nie! Museli sme bez nej nastúpiť na prvý euroligový zápas doma proti Rivasu Ecópolis a prehrali sme ho 60:62. Možno práve tento výsledok nás stál účasť v euroligovom Final Eight. V skupine sme mohli mať lepšiu bilanciu a v play-off prijateľnejšieho súpera než bol Orenburg. Ale aj proti nemu sme odohrali dva dobré zápasy, doma sme prehrali tesne 48:52 a vonku tiež nízko 76:83.“
Ktoré hráčky mali najväčšiu zásluhu na dvoch nesporných úspechoch pod poľskými košmi?
„Usilovali sme sa hrať vždy tímovo, ale súčasne aj využívať všetky naše zbrane. Tou najväčšou bola 190 cm vysoká Američanka Lavenderová, jedna z najvýraznejších hráčok aj v Európskej lige. Stačí spomenúť, že s priemerom 20,3 bodu bola najlepšia strelkyňa celej súťaže. A medzi naše tromfy patrila aj z Košíc známa Američanka s maďarským pasom Quigleyová.“
Ktoré domáce basketbalistky dostávali od vás na ihrisku najviac možností?
„Bola to Žurowská, ktorú aj vyhlásili za najužitočnejšiu hráčku celej finálovej série play-off, a Szottová-Hejmejová. Ony dve sa uplatnili aj v Európskej lige, kde sme takisto potrebovali mať zohratý tím. Ďalšia z Poliek s väčším počtom minút bola u nás Pawlaková. Inak, povinná kvóta domácich hráčok v poĽskej lige neznamená väčší prísun mladých hráčok, prednosť majú všade skúsené basketbalistky.“
Otvorili vám dva poľské úspechy dvere na ďalšie pôsobenie v klube Wisla Can-Pack Krakov?
„Dúfam, že áno. Nie je to moja parketa, ale počul som, že zisk titulu umožní v týchto dňoch predĺženie dohody s firmou Can-Pack, od čoho závisí celá budúcnosť klubu. Odchádzal som domov s prísľubom, že v blízkom čase dostanem na podpis zmluvu na najbližšiu sezónu.“
KRAKOV V EL 2013/14 Wisla Can-Pack obsadila s bilanciou 7 víťazstiev a 5 prehier 3. miesto v B-skupine za Fenerbahce Istanbul (12 – 0) a Nadeždou Orenburg (7 – 5). Potom v play-off prehrala práve s Orenburgom 0:2 na zápasy, doma 48:52 a v Rusku 76:83.
FINÁLE POĽSKEJ LIGY KRAKOV – POLKOWICE 56:47 KRAKOV – POLKOWICE 53:65 POLKOWICE – KRAKOV 78:65 POLKOWICE – KRAKOV 45:53 KRAKOV – POLKOWICE 59:52 (NA ZÁPASY 3:2 PRE KRAKOV)
V tomto tisícročí získala Wisla Can-Pack Krakov titul v rokoch 2006, 2007, 2008, 20011, 2012 a teraz. Predtým (1998 – 2005) vládla Gdyňa, šampión aj rokoch 2009 a 2010; vlani prvý raz v histórii sa stali majstrom Polkowice.
Komentáre k článku