Redakcia
sport.sk
V dohrávke 12. kola extraligy basketbalistov privítal Astrum Levice na svojej palubovke bratislavský Inter. Ešte dve a pol minúty pred koncom svietilo na tabuli vyrovnané skóre 66:66, no potom domáci zabrali a šnúrou 7:0 strhli víťazstvo na svoju stranu.
Ktovie, ako by vyzeral finiš, keby tréner hostí Oliver Vidin mohol ešte počítať s vyfaulovaným Martinom Rančíkom…
Špekulácie bokom, Martin Rančík, jeden z najlepších hráčov slovenskej basketbalovej histórie, vo veku 34 rokov absolvoval svoj extraligový debut.
Po vyše ročnej pauze zavinenej najmä problémami s kolenom, sa blysol 21 bodmi a 10 doskokmi. Aj napriek prehre musel byť s takýmto solídnym výkonom spokojný.„Určite áno. Musím to vnímať veľmi pozitívne, lebo takto som si to nepredstavoval. Snažil som sa limitovať očakávania, čo a ako bude. Ale mal som viacero dobrých momentov. Problém s mojou kondíciou a dostávaním sa do hernej pohody chce ešte čas. To je niečo, čo som nesílil, lebo viem, že to chvíľku potrvá. Ale ako hovorím, celkovo som to vnímal veľmi pozitívne,“dupľuje hráč, ktorý absolvoval americkú Iowa State University, dokonca zaujal tím NBA Phoenix Suns natoľko, že mu ponúkli takzvaný negarantovaný kontrakt, ktorý však odmietol, aby mohol prijať konkrétnejšiu ponuku Olimpie Miláno.
V Taliansku získal v roku 2005 titul s Fortitudom Bologna. Angažmán v slávnom Olympiakose Pireus mu síce zhatila srdcová arytmia, no následne sa vypracoval medzi hviezdy španielskej ACB ligy, kde obliekal dres Bilbaa, Estudiantes, opäť Bilbaa, Baskonie a naposledy Alicante. Okrem toho stihol aj dve desiatky duelov v prestížnej Eurolige a spolu s mladším bratom Radoslavom patrili medzi opory slovenskej reprezentácie.
Známe je zdravé súperenie bratov Rančíkovcov napríklad počas spoločného účinkovania v reprezentácii. Martina sme preto podpichli otázkou, čo hovorí na to, že v extraligovom debute dosiahol navlas rovnaké čísla ako jeho brat Radoslav pri jeho premiére v úvodnom kole. Reagoval s úsmevom:„O bod viac som dal! Nedal som o bod viac?!“Nie, skutočne obaja Rančíkovci sa v extralige uviedli 21 bodmi a 10 doskočenými loptami. Martin na to potreboval síce o päť minút na palubovke menej – necelých 27, ale zase tri strelecké pokusy z poľa navyše – 15 oproti Radovým 12. Skvelý krídelník či pivot tak dodal so smiechom:„Tak nič potom… Ale priznám sa, ani mi to nedošlo, až kým ste sa ma na to nespýtali.“
Dnes večer čaká na Martina premiéra pred vlastným publikom. V Hant aréne jeho BK Inter privíta od 18.00 lídra BK Edymax SPU Nitra. A veru, „žlto-čierni“ majú súperovi čo vracať, veď pod Zoborom prehrali 75:81. Fanúšikov, nielen tých interistických, však zaujíma, ako dlho vydrží Martin na Pasienkoch. Jeho mladší brat totiž napriek očakávaniam stihol odohrať len dve stretnutia, kým ho nezlanáril deväťnásobný český šampión ČEZ Basketball Nymburk. Aj Martin má takzvaný otvorený kontrakt, ktorý ho oprávňuje odísť, ak dostane lákavú ponuku. Čo je úplne pochopiteľné, keďže obaja boli na Slovensku ochotní hrať za gážu, ktorá tvorí len malé percento z toho, čo im musia platiť zahraniční záujemcovia o ich cenné služby.
Sotva sa dnes dá predpovedať, kedy príde taká ponuka, ktorá Martina osloví, no my sme sa ho spýtali, či existuje aj možnosť, že v Interi vydrží až do konca sezóny a zabojuje s ním o medaily. Odpovedal:„Určite. Všetko je možné. Mám otvorený kontrakt, ale nejako to neriešim. Riešiť to budem podľa toho, ako sa budú veci vyvíjať a podľa toho, aké ponuky budem mať. Ale teraz sa tým naozaj nezaoberám.“
Možno sa na prvý pohľad zdá, že len interistov by malo „trápiť“, koľko zápasov Martin stihne odohrať v našej najvyššej súťaži. Opak je však pravdou! Pôsobenie Rančíkovcov, Rada rovnako ako Martina, je totiž pre extraligu tou najlepšou reklamou. Nárast záujmu médií poteší, no azda ešte dôležitejšie je, že diváci, najmä tí mladší, majú šancu na vlastné oči vidieť v akcii slovenského basketbalistu, ktorý sa vypracoval na hráča európskeho formátu. Aj preto bude zaujímavé sledovať, koľko fanúšikov pritiahne Martin do hľadiska. V Leviciach bolo na Inter zvedavých 1 400 divákov, čo je síce pekná návšteva, v Tekove však nijako zriedkavá.
Keď sa Martina Rančíka pýtame na tento rozmer jeho slovenskej „misie“, teda na to, či si uvedomuje, že on sám je tou najlepšou reklamou pre extraligu, zauvažuje:„Priznám sa, vôbec sa nad tým nezamýšľam. Ale fakt je, že pred dnešným zápasom s Nitrou ma zastavujú ľudia na každom kroku a hovoria mi, že prídu, že budú v hale. Je dosť možné, že aj návštevnosť sa zvýši. Ale ja ak budem môcť, veľmi rád pomôžem najmä na tréningoch mladým chalanom zlepšiť niektoré veci. Chcem pôsobiť čo najviac pozitívne a byť prínosom pre Inter.“
Komentáre k článku