Redakcia Basket.sk
basket.sk
Obrovský 23-bodový náskok Komárna prišiel už v pätnástej minúte. Pred mladý tím Františka Róna by bolo lepšie, ak by sa hral vyrovnaný zápas od začiatku do konca. Potvrdili to bratislavské zápasy číslo dva a štyri, v ktorom vyzeral tím z juhu Slovenska lepšie.
Basketbalisti Komárna vstúpili do šiesteho finálového zápasu skvele. Bolo z nich cítiť odhodlanie, chuť a túžba po majstrovskom titule. Ich prvá štvrtina bola ako zo sna.
Interu nepomohla ani prekvapivá zmena, keď po boku Nenada Miloševiča nastúpil na rozohrávke Černohorec Bulatovič.
Hostia výborne bránili, doskakovali a premieňali strely z diaľky, zatiaľ čo opory Interu Bratislava na čele s Martinom Rančíkom vyzerali unavene a odovzdane. Zdanie však klamalo. Ako to presne vystihol František Rón, náskok jeho tímu prišiel veľmi skoro.
Zo 17:40 bolo zrazu 35:44
Podobne ako to v prípade dvoch vyrovnaných tímov býva, stav sa začal otáčať. Zo 17:40 bolo zrazu po päťminútovej šnúre domáceho tímu 35:44.
Z neprebraných Rančíka, Tuckera, Miloševiča a Grahama sa stali počas pár minút dravci, vďaka ktorým ovládol Inter tretiu štvrtinu.
Tentokrát výborne zvládol koučing Aramis Naglič, ktorý umne striedal a zmenil obranu z osobnej na zónovú. S tou si nevedelo Komárno poriadne rady, čoho výsledkom bolo, že sa jeho náskok stenčil najprv na šesť bodov a následne sa úplne rozplynul.
Inter sa začal tlačiť viac do koša
Dôležitým faktorom bolo, že hráči domáceho klubu sa začali viac tlačiť do koša, čoho dôkazom bola akcia Petra Sedmáka v 28. minúte, ktorý priblížil Inter na rozdiel jediného bodu. Vďaka tomu dal víťazný klub o desať šestiek viac ako Komárno, ktorému chýbali trestné hody v dôležitých momentoch.
Výborný obrat zakončil bratislavský tím jednobodovým vedením po tretej štvrtine. Komárňanskému klubu sa nedala uprieť snaha, tvrdo bojoval až do konca a viackrát sa priblížil Interu na dostrel, ale akcie neriešil s potrebným pokojom ako minulú sobotu doma.
Prvýkrát aj bratislavské publikum
Mladí Američania v jeho drese sa snažili všetko riešiť individuálne a streľbou trojok, čo len hralo pre Inter.
Veľkým faktorom bolo prvýkrát v sérii bratislavské publikum. Mlčanliví diváci začali domácich povzbudzovať a skvelou atmosférou hnanou mexickými vlnami priblížili svojich k vytúženému siedmemu finále.
Ako povedal Rón, fakty v podobných situáciách nepustia. Inter premenil v závere práve tie dve trojky zásluhou Tuckera a Miloševiča, ktoré mu na začiatku zápasu chýbali. Potvrdili to štatistiky, v ktorých vyhral žltočierny tím na trojky 5:3.
Napriek tomu však Komárno malo šancu na ukončenie série. Dve minúty pred koncom sa priblížilo na rozdiel bodu, ale chýbal mu potrebný pokoj. Podobne ako pred týždňom sa aj teraz ukázala vyspelosť a skúsenosť individualít v podobe Rančíka, Tuckera a Miloševiča. Komárnu podobný hráč na konci chýbal. Fanúšikovia verili, že ním mohol byť skúsený Ondrej Šoška, ale ten žiaľ svoj pokus podobne ako takmer v celej sérii nepremenil.
Inter tak zaslúžene šieste finále vyhral a získal určite aspoň miernu psychickú výhodu pred siedmym duelom.
Komentáre k článku