Redakcia
basket.sk
V piatok sa stalo to, čo väčšina basketbalových fanúšikov predpokladala. Mladý slovenský tím nezvládol rozhodujúci zápas v Bielorusku. Prehral o priepastných 41 bodov a dosť znegoval dve senzačné domáce výhry.
Výsledok je fakt, ktorý nám znovu ukázal, že na európske basketbalové dno ku Škótom či Gibraltaru už asi nepatríme, ale vyššie takisto nie. Predstavme si však, ako by zápasy mohli vyzerať, keby sme hrali v silnejšom zložení, v ktorom náš tím nebol ani zďaleka.
Všetko to je o podmienkach, ktoré u nás nie sú zabezpečené nikdy. Klobúk dole pred Miroslavom Grznárom, ktorý zabezpečil aspoň akú-takú prípravu v Banskej Bystrici, ale hneď sa naskytá otázka – bude niečo podobné aj o rok? To znásobuje skutočnosť, že nehráme v najsilnejšom zložení, hoci pri niektorých absenciách by si svoje rozhodnutie mali uvedomiť aj samotní hráči.
Určite je škoda, že Sedlák, Pandula, Lošonský či Sedmák nemohli ukázať, na čo majú v medzinárodnom merítku. Keď sa proti Maďarom a Bielorusom výrazne presadil napríklad Peter Dorazil, spomenutí hráči so skúsenosťami zo zahraničia mohli ukázať ešte viac. Zo zdravotných a iných dôvodov neukázali. Či sa mohli rozhodnúť inak, je na nich. Ale ako povedal tréner Grznár, podobnú šancu o majstrovstvá Európy už Slovensko tak skoro mať nebude. To si ale v prvom rade mali uvedomiť aj pracovníci SBA. Asociácia, ktorá roky dokáže vytvárať len dlh, si podľa všetkého nezaslúži dotácie od štátu.
Za čo? Za to, že basketbalistky takmer necestovali na majstrovstvá Európy pre katastrofálne podmienky. Môžeme byť radi, že mali aspoň rovnaké dresy. Alebo za to, že mládežnícke reprezentácie, hlavne ženské, by bez pomoci rodičov a nadšencov neboli ani náhodou v A-kategóriách, alebo za to, že sa nenájde sto eur na to, aby mohli reprezentantovi spraviť cestovný pas, či za to, že zamestnanci si nevedia spraviť ani excelovú tabuľku, v ktorej počítajú hráčom technické chyby.
SBA plní stránky novín len vtedy, keď sa udeje ďalšia kauza, ktorá okolo nej je. Tou poslednou je situácia okolo Tona Gavela.
Skvelý rozohrávač, ktorý doviedol Bamberg k štyrom titulom a výrazne sa individuálne presadil v eurolige, ukázal, čo znamená pre slovenský tím vlani, keď bol takmer s 26 bodmi na zápas najlepším strelcom kvalifikácie o Európu. Dokonca aj pred hráčmi z NBA.
Vždy chcel reprezentovať a rovnaké úmysly mal pred prvou fázou kvalifikácie o európsky šampionát 2015. Ešte predtým mu však Nemci udelili občianstvo, aby sa Bamberg mohol posilniť o ďalšieho legionára. Gavel tak prišiel automaticky o naše. Nemusíme sa baviť o tom, že spomenutý zákon je stupídny a viac uškodí ako pomôže. Všetko sa však mohlo zachrániť bez problémov.
Minister vnútra Róbert Kaliňák povedal, že ak SBA pošle všetky potrebné papiere, Tono dostane výnimku, podobnú, akú má napríklad futbalový útočník Depetris, ktorý je už Slovák, ale zároveň neprišiel o talianske občianstvo. V asociácii sa však nenašiel nikto, kto by registračku či rodný list nášho najlepšieho hráča poskytol ministerstvu. Preto je relevantná otázka, na čo vlastne SBA existuje, keď nevie spraviť ani takúto triviálnu vec.
Nikoho nemusí zaujímať, že sa súčasné provizórne vedenie vyhovára na to, že za všetko môže bývalý prezident Janáč, prípadne Petrovský a ďalší, ktorí sú už zabudnutí. Teraz mohli ľudia okolo SBA ukázať gresto, ale neukázali. Preto bol Tono Gavel v piatok v Nemecku a nie v Minsku.
Nedá sa povedať, že by sme s ním v zostave vyhrali, ale určite by boli naše šance väčšie ako päťpercentné…
Komentáre k článku