Hoci slovenský mládežnícky basketbal v kategórii chlapcov nie je ďaleko od európskeho dna, stále dokáže vyprodukovať zaujímavých hráčov pre zahraničie. Posledným príkladom je Andrej Slávik, ktorý nasleduje kroky Borisa Bojanovského a Viktora Juríčka do prestížnej prvej divízie americkej NCAA. Faktom však zostáva, že všetci traja urobili posledný krok do vysokoškolskej ligy mimo Slovenska. Odchovanec Žiaru nad Hronom sa po roku na strednej škole Beacon Preparatory, čo je obdoba nášho gymnázia, upísal Idaho State.
Krídlo vysoké 203 cm nie je slovenskej basketbalovej verejnosti príliš známe. Je to tak napriek tomu, že sa pravidelne objavoval vo všetkých mládežníckych reprezentáciách. Nikdy však nepatril medzi nosných hráčov. V šestnástich rokoch odišiel do Prostějova, kde strávil tri roky.„Dve sezóny som hral juniorskú ligu a v poslednom roku som nastupoval v prostějovskom béčku v druhej najvyššej súťaži,“prezradilSlávik. V minulom ročníku sa pokúšal vrátiť na slovenské palubovky, ale v Leviciach nedostal veľa šancí (12 zápasov v extralige, 3 body a 1,9 doskoku na zápas). Snom však bolo aj naďalej zámorie a univerzitný život.
Slávik hrajúci na pozícii „štvorky“ zaujal skautov Idaho State najmä kvalitnou streľbou zo stredných vzdialeností a hrou tvárou ku košu. Túžbe dostať sa do NCAA podriadil všetko. Celý rok hral basketbal a pripravoval sa na testy (SAT) potrebné pre vstup zahraničných študentov na vysokú školu.„Mal som vynikajúce podmienky. Denne som trénoval. Následne som zostával v hale, alebo išiel plávať, prípadne do posilovne. V hale sme boli vždy asi štyri hodiny,“povedal dvadsaťjedenročný mladík.
Žiarčan sa počas roka pripravoval v skutočne elitnej spoločnosti. „Cez víkend sme mali zápasy, alebo sme chodili do domu Mika Jamesa, kde sme hrali s jeho kamarátmi. Prevažne išlo o bývalých hráčov NBA alebo D-League. Bolo to skvelé. Mike je vzorom pre každého mladého basketbalistu. Hoci odohral v NBA a vo svete 14 rokov, stále na sebe tvrdo pracuje.“Dnes tridsaťsedemročný tvorca hry odohral v NBA 539 zápasov za Miami, Boston, Detroit, Milwaukee, Houston, Toronto, Minnesotu, New Orleans, Washington a Chicago s priemermi 10,4 bodu a 3,6 asistencie. V ročníku 2005/2006 mal v Toronte priemer 20,3 bodu na zápas a 5,8 asistencie. Dve sezóny predtým vyhral v drese Detroitu prestížnu NBA a dnes si oblieka dres Dallasu. Mavericks sa upísal začiatkom januára.
Po príchode do Ameriky to však nebolo jednoduché.„Čakal ma fyzický a tvrdý basketbal. Dôraz sa kládol na individuálne schopnosti jednotlivca. Zo začiatku som bol doslova v šoku. Na tréningu a často ani v zápasoch sa nepískali fauly. Každý hral na seba a trénerovi to nevadilo. Priam to vyžadoval. Bolo to aj na úkor výsledku. Chceli nás zdokonaliť v hre jedna na jedna a odolnosti v zlomových momentoch.“Basketbal na druhej strane Atlantika je bojom o prežitie. Pre všetkých ide o investíciu, ktorá sa nemusí vrátiť. Len zlomok všetkých, ktorí sa o to pokúsia, hrajú neskôr profesionálne. Do NBA sa prebojujú iba tí skutočne najlepší.„Ja som platiť nemusel, ale väčšina to nemá zadarmo. V našom tíme to bolo 600 dolárov mesačne. Najlepšie školy ako Impact Academy a IMG Academy, kde sa hrá aj letná liga NBA, vychádza až na 50 000 ročne.“
Aká je úroveň basketbalu na tejto úrovni v USA?„Kvalita škôl je rôzna. Existujú tímy založené na amatérskej báze, ale existujú aj veľmi kvalitné mužstvá, kde väčšina hráčov musí platiť. Veľká časť chalanov potom odchádza na univerzity,“povedalSlávik, ktorý sa za rok zdokonalil nielen v angličtine. Rok v USA bol totiž iba o tvrdej práci.„Ak som netrénoval, bol som na internete alebo pred televízorom. Večierky neexistovali. Všetci totiž brali basketbal maximálne vážne. Obetovali mu všetko.“
Idaho State nepatrí medzi špičkové univerzity v popredí rebríčka NCAA. Čo napokon rozhodlo?„S trénerom som bol v kontakte dlhšiu dobu. Mal záujem o moje videá a prišiel sa pozrieť na jeden náš zápas. Darilo sa mi a asi som na neho zapôsobil, keďže mi ponúkol štipendium,“ nechal sa počuť Slávika k samotnej univerzite dodal:„Patrí síce medzi slabšie univerzity, ale hlavný tréner má svoju víziu. Určite mám aj väčšiu šancu hrať. Všetko však záleží od množstva faktorov. Na záver treba povedať, že sú tam aj dobré podmienky na štúdium.“
Komentáre k článku