Redakcia
sport.sk
Basketbalisti Astrumu Levice pri výbere nového kouča stavili pred týždňom na 45-ročného Olega Meleščenka. Bývalý reprezentant Sovietskeho zväzu, vicemajster sveta z roku 1990, pôsobil v deväťdesiatych rokoch ako hráč v Prievidzi, s ktorou získal jeden „federálny“ a dva slovenské tituly. Skúseností má na rozdávanie nielen ako bývalý hráč ošľahaný súbojmi na medzinárodnom fóre. Ako hlavný kouč doviedol v roku 2008 Lokomotiv Rostov do finále ruskej Superligy. Ako asistent v Chimki Moskovská oblasť bol v rokoch 2008 až 2010 pravou rukou renomovaného Sergia Scariola, ktorý doviedol Španielov k dvom titulom európskych šampiónov a do finále olympijského turnaja v Londýne. Meleščenko bol pri postupe „chemikov“ do finále Európskeho pohára i pri vlaňajšom triumfe v elitnej VTB lige. To sú vskutku dobré „školy“ pre trénera!
Doteraz ste vašu trénerskú kariéru orientovali najmä na Rusko. Skúste charakterizovať, ako dnes vyzerá moderná ruská škola? – spýtali sme sa na úvod nášho rozhovoru Olega Meleščenka, nového trénera Astrumu Levice. „Ruskú ligu by som momentálne hodnotil ako druhú najlepšiu európsku súťaž po španielskej. Ide tam o vôľu presadiť sa v Európe a dokázať, že ruský basketbal ide nahor. David Blatt, tréner ruskej reprezentácie, urobil tiež veľa, dosiahol najväčšie úspechy v histórii ruskej asociácie. Takže jednoznačne hodnotím ruskú školu a basketbal, ktorý sa tam hrá, že prospieva samotnému basketbalu, rovnako mládežníckemu, juniorskému aj seniorskému. Najlepší hráči z Európy aj Ameriky prichádzajú už nielen pre peniaze, ale i pre kvalitu.“ V Chimki ste pôsobili ako asistent Sergia Scariola, jedného z najrenomovanejších európskych trénerov. Čomu ste sa od neho priučili? „Nedá sa to povedať jednoznačne a jednoducho, pretože je to množstvo vecí, ktoré som prehodnotil a ktoré som sa naučil. Postupne sa budem niektoré z nich snažiť presadiť aj v Leviciach. Ale nemôžem povedať, že ide o taký útok, ,hentakú‘ obranu alebo o niečo individuálne. Je to všetko dokopy. Ale často sú to len maličkosti, ktoré ,riešia‘ celý zápas. Tie maličkosti sú mnohokrát nesmierne dôležité. Tiež ide o to, kto rýchlejšie pochopí, čo treba robiť alebo čo od neho žiada tréner.“ Čo sa z toho množstva skúseností, ktoré ste získali v Rusku, dá preniesť do skromnejších slovenských podmienok? „To je dosť ťažká otázka. Podľa môjho názoru je slovenská liga na nižšej úrovni, ale isto sa dá preniesť nasadenie a pomaly môžeme skúšať technické detaily, ktoré môžu priniesť úspech každému družstvu. Vidím, ako sa na Slovensku bojuje. Tu sa skoro každý tím môže stať majstrom. To sa mi veľmi páči. Nie je v tom toľko politiky, či ako to správne povedať. Je to viac športové a skutočne asi každý môže byť šampión, rovnako ako každý môže prehrať. Z tejto stránky je to pre mňa zaujímavá výzva. Tím si však musí udržiavať určitú úroveň, aby sa dostavili úspechy. Práve to chcem dosiahnuť, aby Levice už neklesli pod určitú úroveň.“ V uplynulých dňoch ste mali možnosť sa zoznámiť s tímom. Čo chcete vštepovať hráčom? Prípadne, chcete niečo zásadné zmeniť? „Nebudeme odrazu všetko meniť. Zmeny budú prichádzať pomaly, máme nabitý program, málo tréningov. Postupne budeme zlepšovať našu obranu, náš útok a tiež tímového ducha. Hráči musia presne vedieť, kde sú a tiež, čo od nich žiada majiteľ a tréner.“ So súčasným kádrom ste spokojný, alebo si viete predstaviť zmeny či doplnenie na niektorých postoch? „Úprimne: bol by som spokojný, keby som nemal päť zranených hráčov. Nedá sa hovoriť o nejakých zmenách, keď máte hráčov, ale v podstate ich nemáte. A to aj tri-štyri týždne. Pred každým zápasom musíte uvažovať, ako to riešiť a prípadne využiť. Ďalší hráči, ktorí sú na súpiske, síce vďaka tomu dostávajú viac priestoru, ale aj oni potrebujú čas, aby sa dostali na potrebnú úroveň a našli tú pohodu a istotu, čo vedia a môžu hrať.“ Levice pôsobia paralelne v extralige i NBL, prišli už aj nejaké zranenia i zbytočné prehry. Neobávate sa, že po čase doľahne únava nielen na hráčov, ale i na vás? Predsa len, v slovenských podmienkach taká záťaž nie je celkom zvyčajná. „Pre mňa to nie je nič nové. V Rusku som totiž stále pracoval v špičkových kluboch, kde sa každý tretí deň hral zápas. Často to boli zápasy v pohárovej Európe. Navyše, sami môžete posúdiť vzdialenosti v Rusku a tu. Ja som na to zvyknutý a chcem postupne presadiť, aby môj tím bol na to fyzicky aj psychicky pripravený.“ Prečo Prievidza? Oleg Meleščenko prišiel na Slovensko pred vyše dvadsiatimi rokmi. Po skončení angažmánu v Prievidzi ešte niekoľko sezón odohral ako hráč, potom začal pôsobiť ako kouč v ruských družstvách. Trvalé bydlisko však nezmenil. „Domovskú základňu“ má stále na hornej Nitre. Na našu otázku, prečo, odpovedal:„Vtedy, keď som v roku 1992 prišiel na Slovensko a rozpadal sa Sovietsky zväz, sme tam mali strašnú biedu. Tým, že som si v Prievidzi mohol dovoliť kúpiť byt, tak som si ho kúpil, hoci potom bol tri roky prázdny. Bol tu pokoj, v tom čase sme mali ešte len dcéru, syn sa už narodil na Slovensku. Deti tu chodili do školy. Boli aj časy, keď som makal v zahraničí, lebo tam boli iné finančné podmienky, ale rodina tým trpela. Teraz som si rok oddýchol, prehodnotil veľa vecí. Zrejme by som sa časom prepracoval ešte niekam vyššie, ale som spokojný, že môžem byť s manželkou, so synom, ktorý študuje v Banskej Bystrici. Dcéra už študuje na univerzite vo Francúzsku. Je nám tu spolu dobre, aj keď vždy som zvykol hovoriť, že dobre je tam, kde je práca.“
Komentáre k článku