Jorge Garbajosa, Milton Palacio, Maciej Lampe, Carlos Delfinoalebo trénerSergio Scariolo. Najväčšie hviezdy jedného z najbohatších európskych klubov moskovského Chimki. Nás však hneď na prvom tréningu ruského veľkoklubu počas Final Eight Európskeho pohára zaujala celkom iná tvár.„Nie je tamten človek s
vyholenou hlavou náhodou Oleg Meleščenko?“ pýtame sa lámanou ruštinou jedného z blízko stojacich členov realizačného tímu. Dostáva sa nám krátka, ale jasná odpoveď: „Da.“
Kazašský rodák z Alma-Aty svoj život do veľkej miery zviazal so Slovenskom a najmä s prievidzským basketbalom. Strieborný medailista v drese Sovietskeho zväzu z majstrovstriev sveta a bronzový z Hier dobrej vôle pomohol Hornonitranom k zisku posledného federálneho a dvoch titulov majstra Slovenska. V Prievidzi, kde žije jeho rodina a dvanásťročný syn Taras robí prvé basketbalové kroky, dnes žije.
Pre basketbalové povinnosti je síce takmer celý rok preč, ale vždy sa tam rád vracia.„Domov sa dostanem tak dvakrát za pol roka. Rodina však prichádza za mnou. Leto medzi sezónami a aj vianoce ale trávime spolu na Slovensku,“prezradil ambiciózny štyridsaťjedenročný kormidelník.
Ihneď po predstavení sme zistili, žeMeleščenkomá slovenský basketbal stále v srdci.„Jasné, že poznám vašu stránku. Práve tam sledujem, čo sa deje najmä v Prievidzi,“povedal s veľkým úsmevom niekdajší skvelý rozohrávač a jedným dychom doplnil:„Vidím, že záujem rastie. Po asi deväťročnom výpadku to je dobrý signál. Teší ma aj to, že basketbal sa zobudil aj v Baníku. Ďakujem ľuďom, ktorí to dali dokopy. Veď Prievidza vždy žila basketbalom.“
Nádejný tréner zbiera skúsenosti pri talianskom odborníkoviScariolovi, kam prišiel ako bývalý hlavný tré
ner Rostova. Ešte predtým sedel ako asistent na lavičke Petrohradu a Chimki, ktoré sa stalo jeho osudným klubom. Ako hráč tam odohral posledný rok svojej aktívnej činnosti.„Možno som už mohol byť celkom inde. Po skončení kariéry som sa štyri alebo päť rokov o basketbal vôbec nezaujímal. Bol som ho prejedený. Zavolal ma však späť k sebe. Spomínanú pauzu však neľutujem. Som rád tam, kde som. Podstatné je, že mám jasnú predstavu, kam sa chcem dostať,“hovoríMeleščenko.
Bývalý tréner juniorského tímu Ruska má tie najvyššie ambície:„Možno začnem svoju kariéru ako hlavný tréner. Ak však postúpime do Euroligy, ešte by som rok ostal v Chimki ako asistent,“prezradil veľký srdciar. Na priamu otázku, či by si vedel predstaviť svoju výpomoc napríklad pri slovenskej reprezentácii odpovedal rovnako priamo:„Ťažko povedať. Nemám taký prehľad o hráčoch a celom Slovensku. Navyše, v lete som odmietol juniorsku alebo kadetsku reprezentáciu Ruska. Nemal som čas sa tomu plnohodnotne venovať.“
Komentáre k článku