Michal Bakaj
basket.sk
Slovenskí basketbaloví reprezentanti sa pred týždňom vrátili z Číny, kde na medzinárodnom turnaji Canny Elevator Cup 2015 obsadili ôsme miesto. Jedným z lídrov tímu trénerov Františka Róna a Milana Černického bol aj 27-ročný Pavol LOŠONSKÝ. Odchovanec pezinského basketbalu strávil minulú sezónu v Anglicku v drese Leicestru Riders. Na Britských ostrovoch bude pôsobiť aj naďalej, keď tesne po uskutočnení tohto rozhovoru sa dohodol na angažmán v tíme Worcester Wolves.
Do Leicestru ste sa vlani vrátili po ročnej pauze. Ako ste boli spokojní so sezónou?
„Individuálne to pre mňa nebolo najlepšie. Mal som dve zranenia, pridali sa k tomu aj nečakané rodinné problémy. Ale tímovo sme hrali super. Mali sme veľa dobrých chalanov, každý z deviatky najlepších mohol hrať v základe. V základnej časti sme vyhrali tridsať zápasov, prehrali len šesť. Na zisk ligového pohára či majstrovskú trofej sme však nemali šťastie. To bol náš hlavný cieľ a ten sme nesplnili.“
Aký je podľa vás rozdiel medzi slovenskou a anglickou ligou?
„Hlavný rozdiel vidím v tom, že v Anglicku je trinásť tímov a vrchná osmička je veľmi dobrá. My sme vlastne v play off vypadli z druhého miesta proti siedmemu družstvu. Žiaľ, na Slovensku, najmä teda z finančných či iných dôvodov, kluby neustále vypadávajú či výrazne sa menia. Bolo by treba to ustáliť, dajme tomu na stabilnú desiatku tímov. Určite je to najmä o stabilite a financiách.“
Aké podmienky ste teda mali v Leicestri?
„S podmienkami som bol veľmi spokojný. Aj čo sa týka finančnej stránky či celkovej starostlivosti. K dispozícii sme tam mali poradcov pre správnu výživu, chiropraktikov, fyzioterapeutov či masérov. Dokonca ako tím sme mali aj vlastného zubára. Takže čo sa týka tohto sme sa ako hráči skutočne nemohli na nič sťažovať.“
Basketbal nepatrí v Anglicku medzi najpopulárnejšie športy. Aký bol divácky záujem o vaše zápasy?
„Samozrejme, že športom číslo jedna je na Ostrovoch futbal. Nasleduje ragby, kriket a potom je možno v poradí aj basketbal. Keď mám porovnať moju prvú sezónu v Leicestri pred troma rokmi a tú uplynulú, tak záujem bol oveľa väčší. Či u sponzorov, ale aj u divákov. Bolo vidieť, že basketbal v Anglicku ide jednoznačne hore a hore. Aj v Leicestri som videl veľa pozitívnych zmien – noví sponzori či nové prepojenia s firmami. Čo sa týka divákov, my sme mali stabilnú základňu 1500 fanúšikov. Navyše, teraz v meste stavajú novú halu pre 2500 ľudí. Veľa fanúšikov s nami cestovalo aj na vonkajšie zápasy, čo bolo super.“
Do slovenskej reprezentácie ste sa vrátili po dlhšej pauze. S akými pocitmi?
„Pozvánka ma určite potešila. Na vlaňajšej kvalifikácii som sa nemohol zúčastniť, pretože som bol mesiac v Amerike. Vrátil som sa tesne pred prípravným turnusom a sám som trénerovi Černickému povedal, že som nebol pripravený reprezentovať naplno a podľa predstáv. Tento rok to však bolo iné, od januára či februára som dúfal, že by ma mohli do národného tímu pozvať. Podarilo sa a dúfam, že to nebude len pre tento rok, ale aj pre budúci, keď budeme hrať opäť kvalifikáciu.“
V nadchádzajúcej sezóne SBL sa zvýši predpísaný počet Slovákov v tíme či priamo na palubovke. Aký je váš názor na toto rozhodnutie nového vedenia SBA?
„Myslím, že je to určite dobrý krok k tomu, aby sa Slováci vrátili naspäť na palubovky. Môžem hovoriť z vlastnej skúsenosti. Basketbalovo som vyrastal v Pezinku za veľkej éry Slovakofarmy. Možno v tom čase nebolo v tíme veľa slovenských hráčov, ale už len to, že som tam vyrastal a bola tam spravená pyramída, tak mal som nejaké vzory nado mnou a to bolo dobre. Teraz je na Slovensku menej tímov, Slováci hrajú menej, vyťažení sú najmä cudzinci. Navyše, na legionárov sa častokrát sťažujú fanúšikovia, že hrajú sebecky a len na seba. Mladí hráči už nemajú také vzory. Mohlo by sa to však zmeniť, lebo slovenskí hráči teraz dostanú šancu ukázať, že sú lepší ako tí ´treťotriedni´ cudzinci. Takže je to teraz len na nich, majú to vo vlastných rukách.“
Komentáre k článku