Ani počas obdobia bez angažmánu nesedí doma a nečaká na to, ktorého z kolegov prepustia. Venuje sa najmä rozširovaniu svojich obzorov. Reč je o tréneroviMarošoviKováčikovi. Po tréningovom kempe chorvátskej reprezentácie a pobyte v niekdajšej Jugoplatike Split prišiel doterajší vrchol v kariére mladého kormidelníka. V závere októbra sa vydal do kráľovského Realu Madrid.
Ako ste sa dostali do Realu? „Svoje zohrala najmä moja účasť na klinike v Barcelone, ktorá sa konala pod záštitou Euroleague Basketball Institute. Osobne som sa tam rozprával s pánom trénerom Ettorem Messinom o
prípadnej stáži v jeho klube. Pomohol mi aj Jozef Bútora. Na Slovensku neznámy mladý tréner absolvoval túto návštevu so mnou.“
Môžete aj nám priblížiť o koho ide? „Už desať rokov pôsobí v Anglicku. Dobré trénerské meno si vybudoval ako riaditeľ mládežníckej akadémie v Londýne.“
Prečo práve Real Madrid? „Real je historicky najúspešnejším basketbalovým klubom v Európskej lige a španielskej ACB. Tridsať triumfov v domácej súťaži a osem triumfov na európskej scéne nemá nikto. Mojím hlavným motívom však bola túžba vidieť na vlastné oči, ako pracuje skutočný trénerský mág a môj trénerský vzor Ettore Messina.“
Ako blízko ste boli celému tréningovému procesu? „Dostal som sa priamo do centra diania. Počas každého tréningu som bol doslova pár krokov od palubovky. Pán Messina s tým nemal žiadny problém. Práve naopak, on nás pozval čo najbližšie, aby sme počuli jeho pokyny, názory a videli spôsob, akým vedie tréningy.“
Koľko času ste strávili s tímom? „Absolvoval som každý jeden tréning, po ktorom bol k dispozícii minimálne jeden z asistentov alebo hlavný tréner. Nemuseli sme ich prosiť o každé slovo. Vždy prišli k nám sami. Vedeli, že sa chceme učiť. Veľmi nám pomáhali.“
Mali ste aj priestor na osobné debaty s trénerom Messinom?
„Samozrejme. Žiaden deň sa bez toho nezaobišiel. Práve preto som tam išiel. Iba deň, keď sa pán Messina tréningu nezúčastnil, bol výnimkou. Odpovedal nám na všetky otázky. Nikdy nám nepovedal, aby sme prišli neskôr. Nikdy nepovedal, že túto vec nemôže prezradiť. Práve naopak.“
Aký je Messina, ako k vám pristupoval? „Je to veľký človek! Cítil som, že ku mne pristupuje ako k seberovnému partnerovi. Je to veľmi milý, otvorený a priamy človek. Najväčším zážitkom pre mňa bolo, keď po jednom tréningu prišiel k nám a spýtal sa nás, či nás môže zobrať do mesta svojím autom. Samozrejme sme súhlasili a konverzácia počas jazdy naozaj stála za to.“
Sú podobné stáže v Reale niečím samozrejmým? „Neviem. S iným trénerom som sa tam nestretol. Skôr si myslím, že nie. Vybaviť podobný pobyt v tomto tíme netrvá dva dni a treba mať rôzne kontakty a určite aj šťastie. Tréningy sú prísne strážené bezpečnostnou službou a prístup majú len dopredu nahlásení ľudia.“
Aký bol váš pobyt v porovnaní so sústredením reprezentácie Chorvátska a Jugoplastikou? „Bolo to celkom iné. Ide o obrovský klub, ktorý patrí z hľadiska športového a organizačného k úplnej špičke. Všetko funguje na vysokej profesionálnej úrovni. Celý proces je vedený početným podporným tímom. Len hlavný tréner pracuje so štyrmi asistentmi, tromi doktormi, respektíve fyzioterapeutmi a ďalšími dvomi členmi organizačnej štruktúry, ktorí sú zodpovední za plynulý mimotréningový chod tímu. Títo všetci ľudia sú na každom tréningu. Skutočne sa to ani nedá spočítať, koľko ľudí sa stará o tento klub.“
Čo nové si z Madridu prinášate? „Veľa nových skúseností, informácií a materiálov. Nie je to však len pre potreby seniorského basketbalu. Mal som možnosť zúčastniť sa aj na viacerých tréningoch juniorov a kadetov. Poskytli
nám úplný materiál koncepcie rozvoja mládežníckeho družstva s ich filozofiou. Koľko trénujú, čo trénujú a ako trénujú. Je to nesmierne vážny a smerodajný dokument.“
Dá sa niečo zo získaných materiálov použiť počas ďalšej kariéry na Slovensku? „Použiť sa dá viacero vecí, niektoré úplne, niektoré upravené na naše podmienky a niektoré vôbec nie. Ale s tým už mám skúsenosť z iných stáží a seminárov. Preto bude oveľa ľahšie tento materiál a vedomosti etablovať u nás. Veci, ktoré nemôžeme použiť, súvisia s postavením basketbalu na Slovensku. Dôvodom je aj nízky finančný potenciál. Nemôžeme sa porovnávať s Realom Madrid, kde neexistujú finančné hranice. Pyramídu treba začať stavať zospodu a na vyšších podlažiach uvidíme, či máme na špičku alebo nie. U nás to, nanešťastie, funguje presne naopak.“
V smere zahraničných stáží a vzdelávania ste na Slovensku skôr raritou. Je v našich pomeroch vôbec dôležité do tohto investovať? „V tomto smere sa nepozerám na iných. Je to každého osobná vec. Podľa mňa je to najdôležitejšia vec v kariére mladého trénera. Určite chcem absolvovať ďalšiu stáž pod vedením pána Messinu. Na Slovensku nič svetoborného v basketbale nevymyslíme. Skôr to musíme odkukať. Naučiť sa to odniekiaľ, kde to naozaj vedia.“
Ako na váš pôsobili tamojší hráči?„Profesionálne a maximálne disciplinovane. Každý vie, aká je jeho úloha v tíme. Nikto sa na nič nehrá a nedokazuje si svoje schopnosti. Jeden z asistentov prezradil, že hráčov v súkromí a voľnom čase vôbec nekontrolujú. Každý vie, čo si môže dovoliť. Vnútrotímovú politiku určujú dvaja najskúsenejší hráči Reyes a Garbajosa. Bolo by veľmi inšpirujúce pre mladých slovenských basketbalistov vidieť, s akou úctou a rešpektom sa ostatní správajú práve k týmto dvom ikonám klubu.“
Ako pracuje Real Madrid s mládežou? „S každým tímom pracujú minimálne dvaja až traja tréneri. Nikdy nie menej. Prekvapilo ma, že okrem šéftrénera mládeže sú všetci normálne zamestnaní ľudia a basketbal robia popri robote. Každý mládežnícky tím trénuje len jedenkrát denne. Španieli sú názoru, že deťom treba ponechať detstvo. Okrem klasických tréningov trávia veľa času posilňovaním vlastného tela a individuálnymi cvičeniami. Až po juniorov sa nehrajú žiadne útočné herné systémy, ale pracuje sa len na individuálnych činnostiach jednotlivca a herných kombináciách založených na automatizácii, timingu a spacingu. Skutočne nič viac.“
Zažil ste niečo zapamätateľné? „Navštívil som zápas ACB ligy proti Valencii. Hralo sa v nádhernej a modernej hale Caja Mágica pre 12 500 divákov. Veľmi veľký dojem na mňa urobil zápas Európskej ligy proti Malage. Okrem basketbalu najvyššej kvality nám klub zabezpečil novinársku a televíznu akreditáciu, čo nám umožňovalo pohybovať sa po celej hale a vo všetkých služobných priestoroch vrátane šatní. Najväčším zážitkom a zároveň prekvapením pre mňa určite bolo doslovne priateľský prístup pána trénera Messinu. Dostali sme od neho osobnú pozvánku na ešte jednu návštevu klubu, spojenú s jeho pozvaním na pizzu. Aj touto cestou by som sa veľmi rád poďakoval práve jemu a celému klubu Real Madrid za spomínaný študijný pobyt. Ostáva mi len dúfať, že si prečítajú tieto riadky aj na stránke eBasketu (smiech).“
Komentáre k článku