Slovenský basketbal potreboval v minulých rokoch silný klub z východu. Preto je výborné, že sa našli ľudia, ktorí postavili na nohy košický mužský basketbal.
Vysoké ambície, kvalitné posily už doniesli na východ republiky Slovenský pohár, potom však prišla nevydarená druhá polovica minulej sezóny.
Semifinále sa manažmentu prirodzene málilo. Po sezóne prišiel obrovský rez, z Košíc odišli všetky opory. Prišiel nový tréner, hráči. Zatiaľ to však nefunguje tak, aby sa mohlo o Býkoch hovoriť ako o hlavných favoritoch na finále.
Bolo to vidieť aj v poslednom zápase v Bratislave. Zásluhou fantastickej streleckej úspešnosti spoza oblúka od Mariča s Djordjevičom nakoniec Košičania hrali o víťazstvo na Interi do posledných minút, ale k vyrovnanému priebehu im pomohli aj zlé rozhodnutia bratislavského klubu.
Napriek tesnému výsledku nemal nestranný pozorovateľ z Košíc pocit, že vystupujú ako jeden tím. Tréner Čurovič viackrát v druhom polčase kričal na svojich zverencov, nech sa zobudia.
Doma hrajú basketbalisti KB výborne, v troch zo štyroch duelov jasne dominovali a zdolali aj Prievidzu. Vonku však prišla prehra v Leviciach a nečakané zaváhanie v Žiline. O rozdielnej hre doma-vonku svedčia aj štatistiky. Zatiaľ čo doma Košice strieľajú nad sto bodov a dostanú 74, vonku je rozdiel medzi obranou a útokom oveľa odlišnejší. Najmä v defenzíve to nie je dobrým výsledkom, keď súperi nastrieľali košickému tímu takmer 80 bodov.
Čurovič chce hrať so svojou zostavou tvrdú obranu a v útočnej fáze stavia z veľkej časti na trojbodovú streľbu. Otázne však je, či nemá na ihrisku až príliš veľa dominantných hráčov, ktorí potrebujú loptu. Trio Pilčevič, Fletcher, Palm sú nadštandardné posily na našu ligu, ale všetci sú najsilnejší na pozícii rozohrávača, keď môžu vytvárať hru s loptou v ruke. Bez nej ich silné stránky toľko nevidieť. Okrem toho, keď sú dvaja z nich na ihrisku, chýbajú Košičanom centimetre, čo sa môže prejaviť v obrane.
Základ bude ako udrží tréner Američanov a Srba spokojných, keď nemôžu dominovať všetci. Ukázalo sa to aj na Interi, kde odohral Palm len chudobných desať minút, za ktoré neskóroval a mal druhé najhoršie plus/mínus z celého tímu.
Úplne nový tím súvisí aj s nezohratosťou, ktorá sa prejavovala nevedomosťou signálov, ktoré chce Čurovič hrať. Miestami hrali jeho zverenci až príliš jedna na jedna, namiesto toho, aby si lopty viac rozhádzali. Napríklad Igor Marič, ktorý potrebuje dobrú prihrávku od rozohrávača, ju dostal až v druhom polčase.
Týmito riadkami Košice určite neodpisujeme. Čurovič je ostrieľaný kouč, ktorý má k dispozícii silný tím. Musí však zapracovať na chémii, obrane a systéme, ktorý budú všetci dodržiavať. Jeho hráči sa na druhej strane musia obetovať v prospech úspechu. Ak to neurobia, môžu znova nastať v tíme veľmi skoro zmeny.
Komentáre k článku