Tomáš Prokop
basket.sk
Ukončenie Interu Bratislava prišlo z ničoho nič a vyvolalo veľkú nevôľu. Fanúšikovia vyše šesťdesiat rokov budovanej značky hromžia. Vravia, že nebudú chodiť na basketbal. Priaznivci súperov sa zas posmievajú, či už zo zániku názvu Inter, alebo nevydarenému logu, ktoré má spojiť hokej, basketbal a volejbal pod značku Slovan.
V prvom rade to je veľmi necitlivé. Ak chceli kompetentní pripraviť dlhodobý plán pod jednou strechou, mali ho dávkovať postupne. Terapia šokom ničomu nepomôže. Basketbal je síce na Slovensku malý šport, ale nemá v histórii výraznejšiu klubovú značku ako Inter Bratislava. O to prekvapujúcejšie je, že to kompetentným stojí za všetku nenávisť, ktorá sa odvšadiaľ hrnie.
Je to nekultúrny krok, zahodenie roky budovanej značky a koniec poslednej vlajkovej lode Interu. Rehabilitovať sa v očiach vlastných priaznivcov, ale aj u súperov bude pre BC Slovan veľmi ťažké. Majitelia musia predviesť, že im ide o dlhodobú víziu a nielen rýchlokvasku, pri ktorej sa chcú pochváliť pár titulmi.
Kvalita ligy sa posudzuje aj podľa tradičných značiek, ktoré ju držia. Je pozitívne, že Inter, pardon Slovan sa znova odrazil hore a bojoval tuho o titul s Levicami do posledného možného zápasu. Manažment silnými posilami predviedol, že je ekonomicky silný a dokáže vytvoriť veľmi kvalitný káder. Nemalo by to však byť za každú cenu. Problémom je, že zmenu názvu a spoločnú identitu kompetentní veľmi slabo a najmä krátko vysvetlili. Všetko to vyzerá, ako keby to niekto ‚zbúchal‘ na poslednú chvíľu.
Inter nie je len áčko, na ktoré chodili pekné návštevy na vynovené Pasienky, ale aj silná mládežnícka akadémia s dobrým menom v Európe. BC Slovan sa tisne do úst len v súvislosti so ženami. Je veľmi otázne, či si na to ľudia v slovenskom basketbale zvyknú a dokážu to akceptovať.
Komentáre k článku