Tomáš Prokop
basket.sk
Po výhre v Kosove slovenskí basketbalisti vo februári 2021 oslavovali. Po rokoch topenia sa v najnižšej kategórii v Európe konečne prišiel úspech v podobe postup do ďalšieho kola predkvalifikácie.
Nečakane však skončil na striedačke Žan Tabak. Autorita, ktorej metódy možno nevyhovovali každému, ale v tíme mal poriadok a dosiahol cieľ v podobe postupu. Prišiel Oleg Meleščenko, ktorý sa ukázal ako logická voľba. „Som prekvapený, koľko má Slovensko talentov, ale ako s nimi pracujeme. Strácame si ich sami. Slovensko má veľmi veľa talentovaných basketbalistov, ale záleží kde, s kým a ako pracujú. Musíme niečo s týmto smerom robiť, aby sa to zmenilo,“ boli slová skúseného kouča po príchode na slovenskú striedačku.
Tím začal pod Rusom sľubne, v príprave odohral výborné zápasy v Lotyšsku. V ďalšom kole predkvalifikácie začali jeho zverenci zle, ale zakončili ju fantastickým výkonom a postupom proti silnému Severnému Macedónsku. Hovorilo sa o mladosti tímu, jeho raste, túžbe naturalizovať kvalitného hráča, ktorý by pomohol. Síce aj my sme písali, že boj o postup v reálnej kvalifikácii nie je utópiou, ale bolo to viac naše zbožné želanie, ako reálna výzva.
Už v úvodnom dueli v Leviciach vrátilo Belgicko Slovákov rýchlo na zem. Ďalší zápas dal menšiu nádej, proti oslabenému Lotyšsku náš tím bojoval a odohral najlepší zápas proti jasnému favoritovi za dlhé roky. Dva solídne výkony podali slovenskí basketbalisti aj proti Srbsku, aj keď to bol tak B a lepšie povedané až C výber basketbalovej krajiny, ale herne to vzbudzovalo nádej pred koncom kvalifikácie.
Žiaľ, prišli zranenia kľúčových hráčov Vladimíra Brodzianskeho, Mária Ihringa, stále aj Richarda Kornera a Belgičania s Lotyšskom mohutne prefackali slovenskú zostavu. Tá si vo dvojici zápasov ani neťukla. Slováci boli pomalí, nedôrazní, málo agresívni, motali sa v útoku s loptou. Skrátka pozitíva neboli na našej hre žiadne. Jasné, hrali sme proti favoritom, ostrieľaným hráčom, ale minimálne bojovnosť sa z našej strany očakávala. Bolo jej málo, skoro neexistovala.
Odovzdane pôsobil aj tréner Oleg Meleščenko, ktorý vyzeral, že to s tímom vzdal. Treba mu to zazlievať? Niekedy sa to stane a aj každý kouč je len človek. Po stretnutí s Lotyšskom nechcel hovoriť, či bude na striedačke pokračovať, ale úprimne povieme, že prekvapilo by nás to.
Preto sa pýta otázka, čo ďalej s reprezentáciou? Augustoví súperi budú slabší ako tí terajší. Záležať však bude, v akej zostave a s akým odhodlaním nastúpia Slováci a či nájdu sily na zlepšenie po katastrofálnych výkonoch s Belgičanmi a Lotyšmi. Dupľom, keď nevieme, kto bude sedieť na striedačke. SBA ešte ani nenaznačila, či predĺži spoluprácu s Meleščenkom, alebo vsadí na inú zahraničnú cestu, alebo zvolí slovenského trénera.
Slovenský basketbal je podobne ako skoro celý slovenský šport po covide na dne. Napriek tomu nádej stále existuje. Tím je mladý, len treba spraviť aj jasný koncept, čo a ako chceme hrať. Ako písal Peter Torda v Striedačke, musíme mať jasnú víziu a identitu. Príkladom by mohla byť hokejová reprezentácia pod Craigom Ramsaym. Samozrejme pri svetovej konkurencii (aj vzhľadom na menší šport) máme ďaleko silnejšiu zostavu v hokeji ako v basketbale, ale dôležitý je koncept, že rovnakým štýlom ako seniori hrajú reprezentácie do osemnásť aj dvadsať rokov. Potom sa môžeme posunúť a nepozerať sa len na utrpenie, akými boli minulotýždňové zápasy.
Komentáre k článku