Redakcia Basket.sk
eBasket.sk
Obviňovať je vždy jednoduchšie. Viniť ale súčasný tím a trénera Petra Bálinta by bolo veľké zľahčovanie problému. Podstata je totiž niekde inde. Veríme, že pre najlepší možný výsledok spravili všetko. Bojovali, dreli, ale chýbala kvalita. Viacerí z nich zistili, ako veľmi ďaleko je basketbalová Európa. Jedna výhra z desiatich zápasov európskej kvalifikácie? K tomu môžeme povedať iba jediné – dokonalé a reálne zhodnotenie sily nášho mužského basketbalu.
Príčin prečo je viac. Nie je to len o tom, že neprišli Rančíkovci, Sedlák a Sedmák. Je to hlavne o výchove mladých hráčov. Stačí sa pozrieť, koľko basketbalistov pre nár
odný tím vychovali extraliga a kluby v posledných rokoch. Chalanov mladších ako 23 rokov. Tomáša Mrviša? Mareka Jašša s Jaroslavom Morávkom? Najmä Jašš s Morávkom by sa do pôvodnej nominácie zmestili len veľmi ťažko. Mladých potenciálnych hráčov je až trestuhodne málo.
Nezmyselné, hoci pre kluby výhodné správanie sa majiteľov, ktorí si schválili pre novú sezónu kvótu ôsmich cudzincoch prichádzajúcich trebárs aj z Grónska, výchove nepomôže. Mladí si nemajú šancu nájsť slovenské basketbalové vzory a pri záplave legionárov by možno bolo lepšie, keby sa celá liga odsťahovala na Cyprus.
Nedá nám nespomenúť kvalitu prichádzajúcich hráčov. Zväčša treťotriedny výpredaj, o ktorý už nie je záujem ani v Rumunsku a Kosove. Niektorí navyše nestihnú ani vystúpiť z lietadla a už sa balia. Kde sú mená osobností, ako boli Darius Dimavičius, Aramis Naglič, Denis Mujagič, Andrej Lukjanec či Rytis Vaišvila? Žiaľ, Slovensko už ani veteránov neláka.
Nechcem ale zatracovať všetky kluby, lebo viacero z nich sa aspoň ako-tak snaží. Výborným príkladom je Považská Bystrica, ktorá dnes ani nepotrebuje hrať extraligu. Pýtame sa však, kde sa podeli veľmi dobré juniorské tímy Prievidze, Žiliny a Levíc, z ktorých vychádzali solídni hráči pre domácu súťaž. Presne tu je problém. Kluby sa sťažujú, že niet hráčov, ale nikto ich za nich nevychová.
Musíme si uv
edomiť, že najlepšie roky slovenského basketbalu nepriniesli len cudzinci. Stačí si spomenúť na dva tímy, ktoré hrali špičkový európsky basketbal. Či už muži Pezinka na prelome tisícročia alebo ženy Ružomberka v rovnakom období. Oba mali vo svojom strede skvelých legionárov, ale takisto aj základ národného tímu.
Mená ako Peter Mičuda, Marek Andruška, Branislav Timko, Pavol Weiss, resp. Andrea Kuklová, Iveta Bieliková, Alena Kováčová, Zuzana Žirková, Martina Godályová či Luisa Michulková si určite každý pamätá. V poslednom rade netreba zabúdať ani na Good Angels Košice, ktorých kostru, s výnimkou vlaňajšej sezóny, taktiež tvorili Slovenky.
Ako viacero novinárov či trénerov povedalo, je super, že máme ženy, ktoré sa pravidelne dostávajú na európsky šampionát, ale Európa sa na vás pozerá cez mužský tím a ten sa z európskeho dna neodrazil.
V ďalšej kvalifikácii to môže byť lepšie, keď dorastú Čekovský, Bojanovský a Krajčovič. Ale aj oni budú potrebovať k sebe ďalších hráčov, ktorí by mali vzísť zo slovenských klubov. Ak sa tak nestane, zas budeme obdivovať len úpornú snahu fantastického Antona Gavela – či už hrou alebo prístupom k národnému dresu – proti zvyšku Európy.
Komentáre k článku