Redakcia
sport.sk
FINÁLOVÝ TELEGRAM – Inter získal svoj druhý extraligový titul. Predtým triumfoval v roku 1996. V rokoch 1979, 1980, 1983, 1985 ovládol československú najvyššiu súťaž. – Komárno vyrovnalo historické klubové maximum, keď získalo strieborné medaily. Rovnako pochodilo aj vlani, keď vo finále podľahlo Prievidzi 1:3 na zápasy.
PRIEBEH FINÁLE: 1. ZÁPAS – SOBOTA 11. MÁJA: Komárno – Inter 99:77 2 . ZÁPAS – STREDA 15. MÁJA: Inter – Komárno 72:73 3. ZÁPAS – SOBOTA 18. MÁJA: Komárno – Inter 82:89 4. ZÁPAS – STREDA 22. MÁJA: Inter – Komárno 97:95 pp 5. ZÁPAS – SOBOTA 25. MÁJA: Komárno – Inter 88:81 6. ZÁPAS – STREDA 29. MÁJA: Inter – Komárno 78:74 7. ZÁPAS – SOBOTA 1. JÚNA: Komárno – Inter 80:82
KOMÁRNO – INTER 80:82 (23:26, 42:53, 66:60) – KONEČNÝ STAV SÉRIE 3:4 MBK RIEKER: Bílik 15/4 trojky, Lowe 15, Thompson 10, Dubovský 9, Kratochvíl 4 (Stevens 19, Kozlík 8, Simpson 0, Šoška 0). Tréner:F. Rón. BK INCHEBA BRATISLAVA: M. Rančík 20, Tucker 19, Delič 10, Garnett 6, Skibniewski 0 (Miloševič 11/3, Graham 10, Sedmák 6).Tréner: A. Naglič. TH: 26/22 – 19/13. FAULY: 25 – 24, 5 faulov: 34. Bílik – 40. Rančík. TCH: 35. Rančík, 35. lavička hostí. TROJKY: 10 – 9. 1200. Brziak, Lukáč, Šarišský. ŠTVRTINY: 23:26, 19:27, 24:7, 14:22.
V senzačnej atmosfére začali najprv oba kolektívy triafať spoza perimetra, a tak v 3. min viedol Inter 9:3. Trojková exhibícia oboch kolektívov pokračovala aj naďalej a v 8. min bol stav 18:19. Prišiel však bleskový obrat Komárna a o minútu neskôr už bolo 23:19. Posledné slovo v prvej perióde ale mali hostia, ktorí v dobrej hre pokračovali aj v ďalšom priebehu, a tak už v 15. min viedli prvýkrát dvojciferne (35:25). Bratislavčania využili streleckú nemohúcnosť domácich a udržovali si náskok. Tretie dejstvo však prinieslo málovídaný zvrat. Komárno pridalo v obrane a po dvoch trojkách Bílika najprv znížilo na 54:55, aby sa v 25. min po dlhšom čase dostalo opäť do vedenia (56:55). Thompson upravoval v 29. min na 64:58. Sedem minút pred koncom však Tucker vyrovnal na 66:66 a začal sa boj nervov. Miloševič otáčal trojkou na 69:66, no prišla 35. min, keď sa toho veľa udialo. Dve technické chyby, krv na Rančíkovej tvári, emócie, a napokon obrat Komárna 2,5 minúty pred koncom na 72:71. Skúsení hostia sa však nenechali vyviesť z miery: Miloševič trojkou opäť otočil, minútu pred koncom mu spoza perimetra kontroval Kozlík a upravoval na 75:76. Dvadsať sekúnd pred koncom však Tucker trafil životne dôležitú trojku, na ktorú už Komárno nemalo čas odpovedať. Inter sa tak mohol tešiť z titulu a oslavy oprávnene nemali konca-kraja.
FRANTIŠEK RÓN (tréner Komárna):„Z pohľadu obrany bol pre nás prvý polčas zlý, aj keď Inter premieňal aj ťažké strely, my sme im to uľahčili. Cez prestávku sme si povedali, že všetko skúsime dať do zóny a rýchleho prechodu z obrany do útoku. Podarilo sa nám preklopiť zápas, ale Inter sa znovu dostal do hry. Neskôr sa prejavili aj skúsenosti hráčov Interu, ako sú Miloševič, Rančík a napokon Tucker, ktorý dal v poslednej minúte, keď sme prehrávali o jediný bod, ohromne dôležitú trojku.“
ARAMIS NAGLIČ (tréner Interu):„Bol to zápas, kde už nebola možnosť nápravy, preto to bol ťažký duel. Pred stretnutím som však bol dosť pokojný, koncentrácia našich hráčov na zápas bola totiž 150-percentná. Prišli sme do Komárna vyhrať. Odohrali sme výborný duel, ukázali sme charakter a chcel by som sa týmto poďakovať mojim hráčom za to, ako to celé zvládli a vyhrali titul.“
Verili si od prvého dňa
Jedna z najepickejších vojen pod slovenskými deravými košmi sa skončila. Ešte skôr ako začneme vyzdvihovať kvality nového majstra, treba podotknúť, že titul by si isto zaslúžilo aj Komárno. Aj v relatívne skromných pomeroch dokázali na juhu Slovenska vybudovať silný tím vedený výraznou trénerskou osobnosťou a poblázniť ľudí tak, že sa z nich sformovala jedna z najlepších fanúšikovských základní široko-ďaleko.
Rovnako ako vlani, aj teraz zostali Komárňania tesne pod vrcholom. V šiestom zápase viedli aj o 23 bodov, v siedmom mali ešte v záverečnej časti mierne navrch – boli tak blízko a pritom tak ďaleko. Ale aj to umocnilo zážitok z finálovej série, o ktorej sa začalo nahlas hovoriť ako možno o najvydarenejšej a najkvalitnejšej v celej ére samostatnosti.
Inter však vyhral zaslúžene. Klub, ktorý sa do extraligy vrátil po ročnom „pobyte“ v českej NBL a po oddelení od materského AŠK začínal prakticky od nuly, dokázal osloviť partnerov, pritiahol kvalitné posily i tisíce fanúšikov. V rozhodujúcich okamihoch ho navyše zdobila obrovská vôľa a odhodlanie. To sa zračilo aj na tvári Martin Rančíka, ktorý po nezavinenom strete s Marekom Kozlíkom dohrával duel s rozbitým čelom a obviazanou hlavou. Po zápase mu ako jeden z prvých gratuloval brat Radoslav, najužitočnejší hráč českej NBL a šampión s Nymburkom. HociMartinmá titul aj z mimoriadne kvalitnej talianskej ligy, priznal, že tento má preňho úplne špeciálnu hodnotu:„V danom momente sú emócie najsilnejšie a vtedy je práve ten aktuálny titul najviac. Ale tento bol získaný doma, za domáci tím, s rodinou, manželkou, rodičmi, priateľmi, takže možno to pre mňa znamená ešte o čosi viac ako ten taliansky.“
Dokonca aj Alando Tucker, ktorý pred sezónou bojoval o miesto na súpiske tímu NBA Milwaukee Bucks sa vyznal: „Povedal som to už po príchode, že som prišiel pomôcť vyhrať titul a spravím všetko, čo bude treba. Teraz je to úžasný pocit, titul radím v mojej kariére dosť vysoko.“
Z legionárov si v žlto-čiernych farbách odkrútili kompletný ročník iba Čiernohorec Goran Bulatovič a americký miláčik publika Justin Graham. Na otázku, kedy začal veriť, že to môže vyjsť, bez váhania odpovedal: „Hneď v prvý deň! Ale keď sme zdolali Nitru 4:1 na zápasy, cítil som, že máme veľkú šancu vybojovať titul.“
PREHĽAD MAJSTROV SR: 1993 PEZINOK 1994 PRIEVIDZA 1995 PRIEVIDZA 1996 INTER 1997 PEZINOK 1998 PEZINOK 1999 PEZINOK 2000 PEZINOK 2001 PEZINOK 2002 PEZINOK 2003 SVIT 2004 LUČENEC 2005 NITRA 2006 LUČENEC 2007 KOŠICE 2008 PEZINOK 2009 NITRA 2010 PEZINOK 2011 LEVICE 2012 PRIEVIDZA 2013 INTER
Komentáre k článku